Koncentračný tábor Majdanek: Rozdiel medzi revíziami

Na rozdiel od podobných táborov v Poľsku, ktoré boli postavené mimo obývaných oblastí bol postavený priamo pri [[Lublin]]e. Miestna časť Lublina, ku ktorej bol priľahlý Majdanek, dala táboru meno. V pôvodných dokumentoch [[Schutzstaffel|SS]] bol však spočiatku vedený ako ''ZájateckýZajatecký tábor Waffen-SS v Lubline''. Neskôr vo februári 1943 bol označený ako ''Konzentrationslager Lublin'' (Konecentračný tábor Lublin).

Konzentrationslager Lublin, ako znel oficiálny názov tábora, bol založený v októbri 1941, na príkaz [[Heinrich Himmler|H. Himmlera]]. Tomuto kroku predchádzal rozkaz zo 17. a 20. júla 1941, ktorý dostal veliteľ SS Lublinského distriktu [[Odilo Globocnik|O. Globocnik]], na základe ktorého mali byť na území Generálneho gouvernementu zakladané koncentračné tábory. Pôvodne malo byť v tábore zadržiavaných asi 25 000 až 50 000 zajatcov. Po veľkých obkľučujúcich operáciách v lete a na jeseň 1941 boli vo viacerých táboroch rozšírené kapacity na zadržiavanie väčšieho množstva [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietskych vojnových zajatcov]]. Začiatkom novembra 1941 mal byť tábor pripravený na zadržiavanie asi 125 000 a neskôr v decembri 150 000 zajatcov., Vv marci 1942 napokon až 250 000 zajatcov.

Na stavbe najprv pracovalo 150 židovských robotníkov z Globocnikovho Lublinského tábora, do ktorého sa každú noc vracali. Neskôr bolo do práce zapojených 20002 000 [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietskych vojnových zajatcov]], ktorí museli čeliť ťažkým podmienkam vrátane spánku pod holým nebom za akýchkoľvek poveternostných podmienok. Do polovice novembra ich žilo len asi 500 a z toho tretina z nich nebola viac schopná kvôli celkovému vyčerpaniu ďalšej práce. Do polovice decembra 1941 boli pripravené ubytovacie priestory len pre 20 000 zajatcov. V januári 1942 vypukla medzi zajatcami epidémia [[škvrnitý týfus|škvrnitého týfusu]] a prakticky všetci zajatci aja väzni zomreli. Práce boli prerušené až do marca 1942, kedy do tábora dorazili noví zajatci. Tábor bol v tomto období schopný pojať asi 50 000 zajatcov a viac zatiaľ nerástol.

V júli 1942 Himmler navštevoval tábory vybudované pre [[operácia Reinhard|operáciu Reinhard]]. Všetkých židovských väzňov hneď nezlikvidovali, ale slúžili ako robotníci pre zbrojovku [[Steyr-Daimler-Puch]], medzi inými aj v tábore Majdanek. Od októbra 1942 bolo v tábore asi 95199 519 väzňov (asi 74687 468 z nich boli Židia){{Chýba zdroj}}. V auguste 1943 sa tu nachádzalo 16 206 (z nich asi 91059 105 Židov). Ostatní väzni boli [[Bielorusi]], [[Ukrajinci]], [[Rusi]], [[Nemci]], [[Rakúšania]], [[Slovinci]], [[Taliani]], [[Francúzi]] a [[Holanďania]]. Podľa niektorých zdrojov sa tu nachádzalo aj 12 000 [[prvá Slovenská republika|slovenských]] Židov a 18 000 iných občanov [[Česko-Slovensko|Československa]]. Väčšina týchto osôb v tábore zahynula.<ref name="SS v akcii">Hajčík, G. in Kolektív autorov, ''SS v akci. Dokumenty o zločinech SS.'' Naše vojsko, Praha, 1960, s. 315</ref>

V priebehu februára 1943 nacisti umožnili prísun dávok Červeného kríža pre väzňov v tábore. Operácia Reinhard pokračovala do začiatku novembra 1943, kedy sa vyhladzovanie Židov z Generálneho gouvernementu skončilo. Posledná veľká masová poprava v rámci tejto operácie sa odohrala 3. novembra 1943, kedy tu bolo popravených asi 18 400 ľudí., Zz toho 5&nbsp;–&nbsp;6&nbsp;000 boli občania Slovenska.<ref name="SS v akcii"/> Tieto popravy sa odohrali v blízkom Krempackom lese. Obete mužov, ženy aj deti strieľali v zákopoch často vo veľkom chvate. Očití svedkovia popisovali, že pri neskoršej povojnovej exhumácii bolo vidno, ako obete zvierali v rukách kabelky a deti v rukách plyšové hračky.<ref name="werth">Werth, A., Od Stalingradu po Berlín. Rusko vo vojne 1941&nbsp;-&nbsp;1945 II. Nakladateľstvo Epocha, Bratislava, 1969, s. 314</ref> Na ďalší deň nacisti popravili ďalších 25 Židov, ktorí sa skrývali v rôznych častiach tábora pred zaistením. Ďalších 611 väzňov, z toho 311 žien a 300 mužov, malo za úlohy vytriediť veci po mŕtvych. Muži boli následne zaradení ku [[Sonderkommando|Sonderkommandu]] 1005, ktorého úlohou bolo najprv pochovať mŕtvych, onedlho ich však boli nútení [[exhumácia|exhumovať]] a spáliť. Týchto mužov následne po splnení úlohy tiež zastrelili. 311 žien bolo po vytriedení Židovskýchžidovských vecí presunutých do [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Osvienčimu]], kde boli popravené. Po skončení tejto operácie v Majdanku zostalo iba 71 Židov, z celkového množstva 65626 562 väzňov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

V dôsledku priblíženia frontu, ktorý začal hroziť po [[operácia Bagration|sovietskej letnej ofenzíve]] v roku 1944, začali nacisti s odsunom väzňov do táborov na západe (napr. [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitz]] a [[Koncentračný tábor Plaszow|Plaszow]]), a s čiastočnou likvidáciou niektorých budov. Z posledných odsunutých asi 10001 000 väzňov pochod neprežila asi polovica. Pred odchodom stihli nacisti zničiť iba niekoľko krematórií. Okolím Lublina prešli predvoje sovietskych jednotiek 22. júla 1944., no Tábortábor samotný odhalili až v nasledujúcich dňoch. Tisíce väzňov, hlavne bývalých vojnových zajatcov, ktorí v tábore zostali, svedčilo o masových vraždách a zverstvách, ktoré tu ich väznitelia páchali.

Nález tábora bol pre sovietske sily šokujúci. Nikdy dovtedy nenarazili na takto zachovaný tábor, v ktorom nacisti páchali zločiny podobných rozmerov. V priebehu augusta 1944, Sovieti a Poliaci premenili tábor na múzeum. Zvláštna poľsko-sovietska komisia následne viedla vyšetrovanie a dokumentáciu zločinov spáchaných v Majdanku. Sovietskym a poľským úradom sa podarilo zatknúť 6 príslušníkov stráže tábora. Išlo o jeden z prvých pokusov o dokumentáciu nacistických zločinov. Sovietske orgány tábor ukázali nielen svojim a poľským vojakom, ale aj západným novinárom. Informácie o tábore, ktoré novinári podali na západ, však neboli brané ako dôveryhodné a boli považované za sovietsku [[propaganda|propagandu]]. Až stretnutia západných Spojencov s tábormi ako [[Koncentračný tábor Buchenwald|BuchenvaldBuchenwald]], [[Koncentračný tábor Bergen-Belsen|Bergen-Belsen]], či [[Koncentračný tábor Dachau|Dachau]] ukázali, že vôbec nešlo o žiadne zveličovanie.<ref name="werth"/>

Odhady počtu obetí v koncentračnom tábore Majdanek sa rôznialíšia. Sovieti spočiatku podľa prvých zistení v júli 1944 tvrdili, že v tábore zahynulo najmenej 400 000 židovských obetí, celkovo asi 1,5 milióna osôb všetkých národností.<ref>Norimberský proces. 19. február 1946. Dôkazy predložené poľsko-sovietskou mimoriadnou správou komisie o Maidanku. [http://avalon.law.yale.edu/imt/02-19-46.asp Dostupné online]</ref> Tieto ich odhady sa opierali o kapacitu krematórií tábora a o množstvo nájdeného šatstva a obuvi. Neskoršie výskumy preukázali, že tieto odhady boli prehnané.

V roku 1961, [[Raul Hilberg]] odhadol počet obetí na 50 000,. väčšinaVäčšina ostatných zdrojov usudzuje, že tu zahynulo asi 100 000 Židov a 200 000 príslušníkov ostatných národov.<ref name="Reszka">Reszka, P., 2005, Majdanek Victims Enumerated. Changes in the history textbooks?. Gazeta Wyborcza. Auschwitz-Birkenau State Museum.</ref> Neskôr v roku 1992 Czesław Rajca publikoval odhad hovoriaci o 235 000 zavraždených. Encyklopédia Holokaustu z roku 2005 uvádza počet obetí v Majdanku na 360 000, z toho 215 000 obetí [[hlad]]u, [[mučenie|mučenia]], [[vyčerpanie|vyčerpania]] a [[choroba|chorôb]] a asi 145 000 obetí zavraždených v [[plynová komora|plynových komorách]] alebo zastrelených.<ref>Laqueur, W., 2001, Majdanek. in Laqueur, W. (Editor), ''The Holocaust Encyclopedia.'' Yale University Press, New Haven, s. 409</ref>

V roku 2005 vedúci výskumného oddelenia múzea v Majdanku, historik [[Tomasz Kranz]], publikoval správu o 79 000 obetiach, (z toho 59 000 Židoch).<ref name="Reszka"/><ref>Kranz, T., 2005, Ewidencja zgonow i smiertelnosc wiezniow KL Lublin, 23, Lublin: Zeszyty Majdanka, s. 7 – 53</ref>