SMER – sociálna demokracia: Rozdiel medzi revíziami

'''SMER – sociálna demokracia''', skratka '''SMER-SD''' (v rokoch 1999-2003 '''SMER''', v rokoch 2003-2005 '''SMER (tretia cesta)''') je [[Slovensko|slovenská]] [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]] [[politická strana]]. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky]] bola zaregistrovaná dňa [[8. november|8. novembra]] [[1999]]. Strana sa v prvých rokoch existencie profilovala ako strana [[Tretia cesta|tretej cesty]], neskôr pozmenila orientáciu na ľavicu a sociálnu demokraciu a stala sa dominantným prvkom na ľavicovej časti slovenského politického spektra.<ref name="smeronas2019">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Strana je [[Pro-europanizmus|pro-európska]], v sociálnych otázkach vzhľadom na proklamované stredoľavé smerovanie je však značne [[Sociálny konzervativizmus|konzervatívna]].<ref name="smeronas2019"/> SMER-SD vládne na Slovensku s výnimkou 20-mesačnej prestávky [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vlády Ivety Radičovej]] v rôznych koaličných kombináciách od roku 2006. Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|voľbách v roku 2012]] sa podarilo Smeru získať historicky najväčšiu podporu voličov (44,41 %, 83 mandátov), čo mu umožnilo zostaviť jednofarebnú vládu prvýkrát od roku 1989.

V súčasnosti je po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v marci 2016]] so 48 poslaneckými kreslami v NR SR najsilnejšou vládnou stranou a politickým subjektom v krajine. Strana je tiež úspešná na komunálnej úrovni,. poPo [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách v novembri 2018]] má najviac mandátov starostov (592) a poslancov zastupiteľstiev (3 692) zo všetkých strán.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Definitívne výsledky hlasovania | url = http://volby.statistics.sk/oso/oso2018/sk/data01.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Predsedom strany je od vzniku [[Robert Fico]].

Po voľbách v roku [[1998]] vznikala široká koalícia strán [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]], [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Strana maďarskej koalície|SMK]] a [[Strana občianskeho porozumenia|SOP]]. [[Robert Fico]] ako podpredseda SDĽ však začal vystupovať proti koalícii s SMK, tvrdiac, že sa strana pokúša otvárať tzv. [[Benešove dekréty]]. Neskôr v roku [[1998]] sa dostal do sporu s vlastnou stranou SDĽ. SDĽ vytvorila spolu so Slovenskou demokratickou koalíciou a Stranou maďarskej koalície koaličnú vládu. Robert Fico bol v tom čase najpopulárnejším politikom strany a získal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ. Podľa názoru politických analytikov Robert Fico očakával, že strana ocení jeho význam a rátal s menovaním za ministra vlády alebo generálneho prokurátora (nespĺňal však vekovú hranicu, ktorá by mu umožnila tento post zastávať). Robert Fico sa rozhodol z SDĽ a koalície odísť a v decembri [[1999]] a založil novú politickú stranu s názvom SMER. Podľa oficiálneho stanoviska strany SMER, Robert Fico ''"vyvodil svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany demokratickej ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala tzv. vláda zmeny".''

V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách]] získal SMER-SD 737 481 hlasov (28,28 %), čo predstavovalo pokles o približne 16 % a 400 tisíc hlasov oproti predošlým voľbám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parlamentné voľby 2016 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/vysledky | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Napriek tomu voľby strana vyhrala, získala 49 mandátov poslancov a predseda Robert Fico bol schopný zostavovať vládu. Po voľbách nakoniec SMER-SD zostavil koaličnú vládu so stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[MOST-HÍD]] a [[#SIEŤ]]. V novej vláde získal SMER-SD dominantné postavenie, mal 9 kresiel, pričom zvyšné strany spoločne len 6. Premiérom zostal Robert Fico, ministrom vnútra [[Robert Kaliňák]]. Podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu sa stal [[Peter Pellegrini]]. [[Peter Kažimír]] pôsobil ako minister financií, [[Peter Žiga]] ako minister hospodárstva, [[Ján Richter]] ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny a [[Marek Maďarič]] ako minister kultúry. SMER tiež nominoval dvoch nestranníkovnestraníkov – [[Miroslav Lajčák|Miroslava Lajčáka]] za ministra zahraničných vecí a [[Tomáš Drucker|Tomáša Druckera]] za ministra zdravotníctva. 1. septembra 2016 vládne strany po rozpade strany #SIEŤ podpísali novú koaličnú dohodu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Zaujíma vás text novej Koaličnej zmluvy? Tu je jej plné znenie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/nrsr-a-vlada-profily/koalicna-dohoda-zmluva-smer-sns-most-hid/216320-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-10 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref>

Po [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej]] vo februári 2018 a zverejnení posledného Kuciakovho článku o podvodoch talianskych podnikateľov pôsobiacich na východnom Slovensku, ktorí mali napojenie na [[Mafia|mafiánsku]] [[Zločinecká skupina|zločineckú skupinu]] [[’Ndrangheta]] a o väzbách jedného z nich na predstaviteľov strany SMER vypukli vo viacerých mestách demonštrácie, ktorých požiadavky postupne rástli. Rastúce napätie v spoločnosti a protesty viedli najprv k rezignácii ministrov kultúry a vnútra [[Marek Maďarič|Maďariča]] a [[Robert Kaliňák|Kaliňáka]], neskôr až k [[Vládna kríza|vládnej kríze]], ktorej vyvrcholením bolo podanie demisie [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej vlády]] [[Robert Fico|Roberta Fica]] [[15. marec|15. marca]] [[2018]]. Následne došlo k miernym personálnym zmenám, [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018|novú vládu]] opäť zostavil SMER-SD a na jej čele Fica nahradil [[Peter Pellegrini]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, TREND.sk, SITA | odkaz na autora = | titul = Fico odovzdal demisiu, novú vládu zostaví Pellegrini | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/kiska-prijme-pellegriniho-ten-sa-spomina-ako-novy-premier.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V októbri 2018 stranu a koalíciu opustil bývalý minister kultúry Marek Maďarič, ostal pôsobiť v NR SR ako nezaradený.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = maho, TASR | odkaz na autora = | titul = Maďarič kvôli Dankovi končí v Smere, aj v koalícii. Odišiel už dávno, vyhlásil Fico | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/1831408-madaric-kvoli-dankovi-konci-v-smere-aj-v-koalicii-odisiel-uz-davno-vyhlasil-fico | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-25 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref>

Od volieb 2016 si Smer stabilne držal preferencie okolo 25 až 27 percent. Zlom nastal po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a následnej rekonštrukcii vlády. Smer klesol na zhruba 20 percent a z tohto čísla sa mu preferencie nepodarilo zvýšiť ani do konca roku 2019.<ref name=":0" />

V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách v novembri 2018]] SMER-SD skončil ako najsilnejšia strana. Získal 592 mandátov starostov (20,38 %) a 3 692 mandátov poslancov (17,88 %) a ďalšie stovky mandátov v koalíciách. Zaznamenal však porážky v krajských mestách, kde nezískal žiaden mandát. Robert Fico deklaroval napriek oslabeniu pozícií strany víťazstvo a pri tejto príležitosti obvinil opozíciu, že v skutočnosti neexistuje, keďže neuspela v regiónoch a za jediné reálne strany označil svojich koaličných partnerov ([[MOST-HÍD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) a [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Chceli sme viac, ale stranícky Smer voľby vyhral, povedal Fico | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20958984/komunalne-volby-fico-potvrdilo-sa-ze-opozicia-neexistuje.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-11 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref>

Europoslanec [[Boris Zala]] v roku 2019 kritizoval rozkol v strane medzi dvoma krídlami, sociálnodemokratickým (reprezentovaným ním, súčasným predsedom vlády [[Peter Pellegrini|Petrom Pellegrinim]] či [[Monika Smolková|Monikou Smolkovou]], [[Monika Beňová|Monikou Beňovou]] a [[Branislav Ondruš|Branislavom Ondrušom]]) a nacionalistickým, reakčným a konzervatívnym krídlom (kam zaradil predsedu strany [[Robert Fico|Fica]], [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] či [[Ľuboš Blaha|Ľuboša Blahu]]). Línie premiéra Pellegriniho a predsedu Fica sa podľa neho v mnohom názorovo odlišujú a Fico stranu "fašizuje" pre možnú spoluprácu po voľbách v roku 2020 s [[ĽSNS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zala | meno = Boris | autor = | odkaz na autora = | titul = Výhonky fašizácie (na poľutovanie aj v Smere) | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1462884/vyhonky-fasizacie-na-polutovanie-aj-v-smere/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-09 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref>

V [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|eurovoľbách v máji 2019]] utrpel SMER-SD prekvapivú porážku, keď získal iba 15,72 % (pokles o vyše 8 %) hlasov a prvý raz od roku 2004 neskončil ako najsilnejšia politická strana, keď ho predbehla koalícia [[Progresívne Slovensko|PS]]-[[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]]. SMER-SD získal v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] tri mandáty pre [[Monika Beňová|Moniku Beňovú]], [[Miroslav Číž|Miroslava Číža]] a [[Robert Hajšel|Roberta Hajšela]].

Results_Slovak_parliament_elections_2010_SMERSúbor:Results Slovak parliament elections 2010 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2010

Results_Slovak_parliament_elections_2012_SMERSúbor:Results Slovak parliament elections 2012 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012

Results_Slovak_parliament_elections_2016_SMERSúbor:Results Slovak parliament elections 2016 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016