Lutroforos: Rozdiel medzi revíziami

V starovekom Grécku bola svadba obvykle doprevádzaná rôznymi rituálmi a obradmi (ekdosi, „''odovzdanie''“). Obľúbeným časom sobáša (najmä v Aténach), ku ktorému dochádzalo niekedy aj po niekoľkoročnom zasnúbení, bola doba splnu [[Mesiac]]a v [[Mesiac (časová jednotka)|mesiaci]] [[Atický kalendár|Gamelión]] (od gamos „''svadba''“, či „''svadobná hostina''“), v čase, keď bolo v [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]] najmenej práce.<ref name=":1"/> Po obradoch lúčenia a po obetách bohom ženích i nevesta podstúpili rituálny kúpeľ vo vode prinesenej v nádobe lutroforos (v Aténach ho sprievod priniesol z prameňa ''Enneakrunos''<ref name=":3">{{Citácia knihy|autor=|titul=Klasické Atény|id= 61-057-70|miesto=Bratislava|vydavateľ=Tatran|rok=1970|strany=308}}</ref>) a v dome otca nevesty sa potom konala hostina.<ref name=":1"/> Lutroforos dávali zo súcitu príbuzní alebo priatelia po svadbe, pri pohrebe alebo i na určité sviatky na hroby (do hrobov) tým, čo sa svojej svadby nedožili (hlavne nado hrobyhrobov predčasne zomrelých dievčat<ref name=":2"/>).<ref name=":4">{{Citácia knihy|autor=|titul=Klasické Atény|id= 61-057-70|miesto=Bratislava|vydavateľ=Tatran|rok=1970|strany=106}}</ref>