Charlie Chaplin: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d štylistika a niektoré preklepy |
d →Pódiové komediantstvo a vaudeville: preklepy a štylistické úpravy |
||
Riadok 38:
V období, keď bol na turné s Eight Lancashire Lads, sa Chaplinova matka snažila zabezpečiť, aby chlapec navštevoval aj školu, no keď dosiahol 13 rokov jeho vzdelávanie sa definitívne skončilo.{{sfn|Louvish|19}}<!-- mother -->{{sfn|Robinson|39}}<!-- abandoned --> Snažil sa postarať sám o seba množstvom týchto pracovných príležitostí, pričom sa tým stále viac rozvíjala jeho ambícia a schopnosť stať sa hercom.{{sfn|Chaplin|76}} Krátko potom, ako mala jeho matka v ochorení recidívu, sa štrnásťročný Charlie zaregistroval u divadelnej agentúry v [[West End (Londýn)|londýnskom West Ende]]. Divadelný manažér videl v Chaplinovi potenciál a hneď mu ponúkol jeho prvú rolu. Bola to postava kamelota v divadelnej hre ''Jim, a Romance of Cockayne'', ktorú napísal [[Harry Arthur Saintsbury]].{{sfn|Robinson|44–46}} Veľmi krátko, iba dva týždne od premiéry v júli 1903, bola táto hra z repertoáru divadla stiahnutá, ale práve Chaplinov komediálny výkon v nej kritika v mnohých recenziách chválila.{{sfn|Marriot|42–44}}{{sfn|Robinson|46–47}}{{sfn|Louvish|26}} Dramatik ''Jim, a Romance of Cockayne'', Saintsbury, vtedy Chaplinovi poskytol v [[Charles Frohman|Frohmanovej]] produkcii naštudovanej divadelnej hre, ''Sherlock Holmes'', postavu poslíčka Billyho. S týmto divadlom Chaplin absolvoval tri turné po celej krajine.{{sfn|Robinson|45, 49–51, 53, 58}} Mal na ňom taký úspech, že ho pozvali do Londýna, kde svoju postavu zahral s vtedajším originálnym predstaviteľom Sherlocka Holmesa, [[William Gillette|Williamom Gilletteom]]. William Gillette spolu so Sirom [[Arthur Conan Doyle|Arthurom Conanom Doylem]] prepísali scenár tejto hry, v ktorej od roku 1899 potom účinkoval v New Yorku. V roku 1905 bol v Londýne. Prezentoval tam novú divadelnú hru, ''Clarice''. Táto novinka mala biednu odozvu a Gillette sa rozhodol k nej pripojiť aj krátky prídavok, ktorý nazval ''The Painful Predicament of Sherlock Holmes''. Chaplin pôvodne prišiel do Londýna na to, aby účinkoval v týchto prídavkoch. Po troch nociach sa Gillette rozhodol s ''Clarice'' skončiť a nahradiť ju divadelnou hrou ''Sherlock Holmes''. Chaplin zaujal Gilletta v ''The Painful Predicament'' natoľko, že ho zdržal v postave Billyho v celej divadelnej hre.{{sfn|Robinson|59–60}} „Prišlo to ako blesk z jasného neba“, hovoril neskôr Chaplin.{{sfn|Chaplin|89}} Ako 16 ročný, od októbra do decembra 1905, účinkoval ako hviezda vo West Ende, v divadle [[Duke of York's Theatre]].{{sfn|Marriot|217}} Jeho posledné turné s hrou ''Sherlock Holmes'' skončilo začiatkom roku 1906 a k skutočnému herectvu sa vrátil až dva a pol roka potom.{{sfn|Robinson|63}}
====
Chaplin spolu s bratom Sydom, ktorý mal tiež záujem byť hercom, sa čoskoro spojili s novou spoločnosťou a sa pobrali na turné. Vystupovali v komediálnych [[skeč]]och, súhrnne pomenovaných ''Repairs''.{{sfn|Robinson|63–64}} V máji 1906 sa Charlie pripojil k vtedajšiemu mládežníckemu projektu komediantov, ''Casey's Circus'',{{sfn|Marriot|71}} kde rozvíjal svoj talent v [[Burleska|burleskových]] scénkach. Netrvalo dlho a bola z neho hviezda celej šou. V júli 1907, v čase keď končilo ich spoločné turné, bol 18-ročný Charlie Chaplin uznávaným komediálnym umelcom.{{sfn|Robinson|64–68}}{{sfn|Chaplin|94}} Hľadal viacej pracovných príležitostí, no jeho snaženie sa stretlo s neúspechom.
[[Súbor:Chaplin Karno advert.jpg|thumb|Chaplinov reklamný plagát pre americké turné komediálnej spoločnosti [[Fred Karno|Freda Karna]] (1913)]]
Medzitým Sydney Chaplin získal príležitosť vystupovať u prestížnej komediálnej spoločnosti [[Fred Karno|Freda Karna]]. Vstúpil do nej v roku 1906 a v roku 1908 patril medzi jej kľúčových umelcov.{{sfn|Robinson|71}}{{sfn|Kamin|12}}{{sfn|Marriot|85}} Vo februári sa mu podarilo pre svojho mladšieho brata zabezpečiť dvojtýždňové skúšobné angažmán. Karno bol spočiatku obozretný. Považoval Chaplina za „pobledlého, hlúpeho a mrzutého mladíka“, ktorý „vyzeral príliš placho na to, aby sa v divadle presadil“.{{sfn|Robinson|76}} Napriek tomuto názoru Charlie hneď v prvú noc na pódiu v divadle [[London Coliseum]] zaujal natoľko, že Karno s ním zakrátko podpísal kontrakt.{{sfn|Robinson|76–77}} Chaplin začínal sériou malých postáv, no v roku 1909 sa vypracoval už na herca
Karno preto vybral túto novú hviezdu do svojej skupiny umelcov.
===1914–1917: Nástup do filmového priemyslu===
Riadok 49:
[[Súbor:Chaplin Making a Living 2.jpg|thumb|left|Chaplin (vľavo) prvýkrát vo filme, snímka ''[[Chaplin si zarába na živobytie]]'', spolu s ním režisér, herec a scenárista, Henry Lehrman (1914)]]
[[Súbor:Chaplin Kid Auto Races.jpg|thumb|left|Debut „tuláka Charlieho“ v druhom Chaplinovom filme ''[[Chaplin v zábavnom parku]]'' (1914)]]
Po šiestich mesiacoch druhého amerického turné pozvali Chaplina do filmovacej spoločnosti v New Yorku. Zástupcovia firmy, ktorý ho videli na pódiách
Začiatkom decembra 1913 Chaplin pricestoval do domovského mesta spoločnosti Keystone, do [[Los Angeles]].{{sfn|Robinson|107}} Jeho šéfom bol producent [[Mack Sennett]], ktorý spočiatku po pohľade na Charlieho vyjadril obavu, že tento 24-ročný muž vyzerá príliš mlado.{{sfn|Chaplin|141}} Až do konca januára si Chaplin nezahral. Tento voľný čas využil na to, aby študoval ako to funguje v procese výroby filmov.{{sfn|Robinson|108}} Prvá filmová snímka, v ktorej účinkoval Charlie Chaplin vyšla dňa 2. februára 1914 pod názvom ''[[Chaplin si zarába na živobytie]]''. Chaplin nemal tento film rád, no v niektorých z vtedajších novín na jeho adresu vyšla v recenzii zmienka, že je „komediantom novej vlny“.{{sfn|Robinson|110}} Už v druhom filme, ktorý Charlie Chaplin nakrútil bol v kostýme, ktorým sa identifikoval pre celú nasledujúcu históriu kinematografie. K nemu sa v neskoršom interview vyjadril, že „chcel, aby na ňom bolo všetko v rozpore: veľké nohavice, tesný kabát, a obrovské topánky... k tomu malé fúziky, ktorými si pridal vek bez toho, aby skryl svoj výraz. Nemal vtedy predstavu, o charaktere tejto postavy, ale v okamihu, keď sa do nej obliekol a nalíčil, sa touto postavičkou stal. V tej chvíli ako keby toho človiečika spoznal, vystúpil v jeho tele na javisko a hral.“{{sfn|Chaplin|145}} Podľa anglického filmového kritika a spisovateľa, Davida Robinsona to nebola celkom pravda: „Táto postava mala existovať asi iba rok, a až potom, ako sa tak úspešne uplatnila, Chaplin ju počas jeho ďalšej kariéry rozvíjal.“{{sfn|Robinson|114}} Film, ktorý vtedy nakrútil sa volal ''[[Chaplin v hoteli]]'', no do kín sa postava tuláka Charlieho dostala prvýkrát v groteske ''[[Chaplin v zábavnom parku]]'', ktorá bola vyrobená neskôr no diváci ju uvideli dva dni pred filmom ''Chaplin v hoteli''.{{sfn|Robinson|113}} Chaplin si pre pre túto postavu navrhoval filmové scény, no režiséri jeho nápady nechceli akceptovať.{{sfn|Robinson|120}} Počas nakrúcania jedenástej grotesky, ''[[Chaplin na závodišti]]'', mal Charlie s nimi spory, ktoré takmer skončili vyhadzovom zo štúdií. Sennett si to po záujme publika a objednávkach od distribútorov filmov na Chaplinove filmy radšej rozmyslel.<ref>Chaplin, C. (1964). ''My Autobiography''. New York: Simon and Schuster.</ref> Zároveň urobil s Chaplinom dohodu o tom, že si môže filmy sám režírovať pod podmienkou, že v prípade ich komerčného neúspechu zaplatí úhradu 1 500 dolárov (po inflácii by sa to v roku 2017 rovnalo sume 37 141 dolárov).{{sfn|Robinson|121}}
Riadok 59:
Spoločnosť [[Essanay Studios|Essanay Film Manufacturing Company]] z [[Chicago|Chicaga]] Chaplinovi ponúkla týždenný honorár 1 250 a pri podpise zmluvy bonus 10 000 dolárov. Koncom decembra 1914, Chaplin do tejto spoločnosti nastúpil a spolu s [[Leo White|Leom Whitem]], [[Bud Jamison|Budom Jamisonom]], Paddym McGuirem a s Billym Armstrongom zostavil skupinu stálych štúdiových hercov. Raz v kaviarni Chaplina zaujala svojou krásou aj [[Edna Purvianceová]], ktorá sa stala v nasledujúcich ôsmich rokoch hlavnou ženskou postavou v 35 ich spoločne nakrútených filmov.{{sfn|Robinson|138–139}} Mali vzťah aj v súkromí, ktorý trval do roku 1917.{{sfn|Robinson|141, 219}}
Chaplin sa stále viac snažil o ovplyvňovanie nakrúcania filmov a ich výrobe začal venovať viac produkčného času.{{sfn|Neibaur|23}}{{sfn|Chaplin|165}}{{sfn|Robinson|140, 143}} Medzi jeho druhým filmom, ''[[Charlie pri dvorení]]'' a tretím , ''[[Chaplin boxerom]]'', bola mesačná pauza.{{sfn|Robinson|143}} Týmto tempom produkoval aj posledných sedem filmov zo štrnástich, ktoré nakrútil pre spoločnosť Essanay.{{sfn|Maland|1989|20}} Menil sa aj filmový charakter pre spoločnosť Keystone prezentovaného drsnejšieho tuláka Charlieho.{{sfn|Maland|1989|6, 14–18}} Vo filmoch spoločnosti Essanay bola táto postavička viac jemná a romantická.{{sfn|Maland|1989|21–24}} Za prelomovú v tomto vývoji sa považuje časť ''[[Chaplin tulákom]]'' z apríla 1915.{{sfn|Robinson|142}}{{sfn|Neibaur|23–24}} Patetický postoj sa v Chaplinových filmoch začal prejavovať od filmu ''[[Chaplin bankovým sluhom]]'', ktorý mal smutný koniec. David Robinson píše, že tento postup bol v komediálnom žánri inovatívnym a bol východzím pre dobu, od ktorej začali aj seriózni kritici vnímať Chaplinove diela s rešpektom.{{sfn|Robinson|146}} V Essanay
V roku 1915 sa Chaplin stal kultúrnym fenoménom. V obchodoch sa nachádzal tovar s témou Chaplina: bol vyobrazovaný na karikatúrach, vydávali sa o ňom komiksy a vznikali o ňom piesne.{{sfn|Robinson|1pp=152–153}}{{sfn|Kamin|xi}}{{sfn|Maland|3y=1989|3p=10}} V júli toho roku písal novinár v časopise ''Motion Picture Magazine'' že po Amerike sa šíri „Chaplinitída“.{{sfn|Maland|1989|8}} Potom ako jeho sláva prenikala do sveta, stal sa prvou medzinárodnou hviezdou v histórii filmového priemyslu.{{sfn|Louvish|74}}{{sfn|Sklar|72}}
====V spoločnosti Mutual====
|