Charlie Chaplin: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bojars (diskusia | príspevky)
d štylistika a niektoré preklepy
Bojars (diskusia | príspevky)
d →‎Pódiové komediantstvo a vaudeville: preklepy a štylistické úpravy
Riadok 38:
V období, keď bol na turné s Eight Lancashire Lads, sa Chaplinova matka snažila zabezpečiť, aby chlapec navštevoval aj školu, no keď dosiahol 13&nbsp;rokov jeho vzdelávanie sa definitívne skončilo.{{sfn|Louvish|19}}<!-- mother -->{{sfn|Robinson|39}}<!-- abandoned --> Snažil sa postarať sám o seba množstvom týchto pracovných príležitostí, pričom sa tým stále viac rozvíjala jeho ambícia a schopnosť stať sa hercom.{{sfn|Chaplin|76}} Krátko potom, ako mala jeho matka v ochorení recidívu, sa štrnásťročný Charlie zaregistroval u divadelnej agentúry v [[West End (Londýn)|londýnskom West Ende]]. Divadelný manažér videl v Chaplinovi potenciál a hneď mu ponúkol jeho prvú rolu. Bola to postava kamelota v divadelnej hre ''Jim, a Romance of Cockayne'', ktorú napísal [[Harry Arthur Saintsbury]].{{sfn|Robinson|44–46}} Veľmi krátko, iba dva týždne od premiéry v júli 1903, bola táto hra z repertoáru divadla stiahnutá, ale práve Chaplinov komediálny výkon v nej kritika v mnohých recenziách chválila.{{sfn|Marriot|42–44}}{{sfn|Robinson|46–47}}{{sfn|Louvish|26}} Dramatik ''Jim, a Romance of Cockayne'', Saintsbury, vtedy Chaplinovi poskytol v [[Charles Frohman|Frohmanovej]] produkcii naštudovanej divadelnej hre, ''Sherlock Holmes'', postavu poslíčka Billyho. S týmto divadlom Chaplin absolvoval tri turné po celej krajine.{{sfn|Robinson|45, 49–51, 53, 58}} Mal na ňom taký úspech, že ho pozvali do Londýna, kde svoju postavu zahral s vtedajším originálnym predstaviteľom Sherlocka Holmesa, [[William Gillette|Williamom Gilletteom]]. William Gillette spolu so Sirom [[Arthur Conan Doyle|Arthurom Conanom Doylem]] prepísali scenár tejto hry, v ktorej od roku 1899 potom účinkoval v New Yorku. V roku 1905 bol v Londýne. Prezentoval tam novú divadelnú hru, ''Clarice''. Táto novinka mala biednu odozvu a Gillette sa rozhodol k nej pripojiť aj krátky prídavok, ktorý nazval ''The Painful Predicament of Sherlock Holmes''. Chaplin pôvodne prišiel do Londýna na to, aby účinkoval v týchto prídavkoch. Po troch nociach sa Gillette rozhodol s ''Clarice'' skončiť a nahradiť ju divadelnou hrou ''Sherlock Holmes''. Chaplin zaujal Gilletta v ''The Painful Predicament'' natoľko, že ho zdržal v postave Billyho v celej divadelnej hre.{{sfn|Robinson|59–60}} „Prišlo to ako blesk z jasného neba“, hovoril neskôr Chaplin.{{sfn|Chaplin|89}} Ako 16&nbsp;ročný, od októbra do decembra 1905, účinkoval ako hviezda vo West Ende, v divadle [[Duke of York's Theatre]].{{sfn|Marriot|217}} Jeho posledné turné s hrou ''Sherlock Holmes'' skončilo začiatkom roku 1906 a k skutočnému herectvu sa vrátil až dva&nbsp;a&nbsp;pol&nbsp;roka potom.{{sfn|Robinson|63}}
 
====PódiovéPotulné komediantstvo a vaudeville====
Chaplin spolu s bratom Sydom, ktorý mal tiež záujem byť hercom, sa čoskoro spojili s novou spoločnosťou a sa pobrali na turné. Vystupovali v komediálnych [[skeč]]och, súhrnne pomenovaných ''Repairs''.{{sfn|Robinson|63–64}} V máji 1906 sa Charlie pripojil k vtedajšiemu mládežníckemu projektu komediantov, ''Casey's Circus'',{{sfn|Marriot|71}} kde rozvíjal svoj talent v [[Burleska|burleskových]] scénkach. Netrvalo dlho a bola z neho hviezda celej šou. V júli 1907, v čase keď končilo ich spoločné turné, bol 18-ročný Charlie Chaplin uznávaným komediálnym umelcom.{{sfn|Robinson|64–68}}{{sfn|Chaplin|94}} Hľadal viacej pracovných príležitostí, no jeho snaženie sa stretlo s neúspechom. SkúšalSkúsil na pódiu hraťpredviesť postavu židovského komika, no hneď naprvýkrát to po biednej odozve radšej vzdal.{{sfn|Robinson|68}}{{sfn|Marriot|81–84}}
[[Súbor:Chaplin Karno advert.jpg|thumb|Chaplinov reklamný plagát pre americké turné komediálnej spoločnosti [[Fred Karno|Freda Karna]] (1913)]]
Medzitým Sydney Chaplin získal príležitosť vystupovať u prestížnej komediálnej spoločnosti [[Fred Karno|Freda Karna]]. Vstúpil do nej v roku 1906 a v roku 1908 patril medzi jej kľúčových umelcov.{{sfn|Robinson|71}}{{sfn|Kamin|12}}{{sfn|Marriot|85}} Vo februári sa mu podarilo pre svojho mladšieho brata zabezpečiť dvojtýždňové skúšobné angažmán. Karno bol spočiatku obozretný. Považoval Chaplina za „pobledlého, hlúpeho a mrzutého mladíka“, ktorý „vyzeral príliš placho na to, aby sa v divadle presadil“.{{sfn|Robinson|76}} Napriek tomuto názoru Charlie hneď v prvú noc na pódiu v divadle [[London Coliseum]] zaujal natoľko, že Karno s ním zakrátko podpísal kontrakt.{{sfn|Robinson|76–77}} Chaplin začínal sériou malých postáv, no v roku 1909 sa vypracoval už na herca v hlavných roliachpostáv.{{sfn|Marriot|103, 109}} V apríli 1910 mal premiéru jeho nový skeč, ktorý mal názov ''Jimmy the Fearless'' (''Nebojácny Jimmy''). Program mal veľký úspech a Chaplin si zaň získal značnú pozornosť tlače.{{sfn|Marriot|126–128}}{{sfn|Robinson|84–85}}
 
Karno preto vybral túto novú hviezdu do svojej skupiny umelcov. VÚčinkoval nejv vystupovalnej aj [[Stan Laurel]]. Táto partia naštudovalaNaštudovali zábavný program v žánrištýle [[vaudeville]], čov bolzábavnom zábavnýdivadelnom divadelnýžánri programzostavenom sozo spevmispevov a tancamitancov. Vaudeville bol predchodcapredchodcom dnešných [[Opereta|operetyoperiet]], [[varieté]] a [[muzikál|muzikálov]]u. S týmto programom sa vybrali na okružné turné po Severnej Amerike.{{sfn|Robinson|88}} Mladý komik Charlie Chaplin bol hlavnou hviezdou celej šou. Zaujal aj kritikov, ktorí ho opisovali ako „jedného z najlepších [[mím]]ov, akého dovtedy videli“.{{sfn|Robinson|91–92}} Najúspešnejšou a kritikmi najviac vyzdvihovanou postavou v programuprograme bol pripitý človiečik, menom „Inebriate Swell“.{{sfn|Robinson|82}}{{sfn|Brownlow|98}} Turné trvalo 21 mesiacov a skupina sa z neho vrátila do Anglicka v júni 1912.{{sfn|Robinson|95}} Chaplin po ňom poznamenal, že „má znekľudňujúci pocit z tohto ponorenia sa späť do depresívnej všednosti“. Veľmi ho potom potešilo, že od októbra vyrazili opäť na novéďalšie turné opäť.{{sfn|Chaplin|133–134}}{{sfn|Robinson|96}}
 
===1914–1917: Nástup do filmového priemyslu===
Riadok 49:
[[Súbor:Chaplin Making a Living 2.jpg|thumb|left|Chaplin (vľavo) prvýkrát vo filme, snímka ''[[Chaplin si zarába na živobytie]]'', spolu s ním režisér, herec a scenárista, Henry Lehrman (1914)]]
[[Súbor:Chaplin Kid Auto Races.jpg|thumb|left|Debut „tuláka Charlieho“ v druhom Chaplinovom filme ''[[Chaplin v zábavnom parku]]'' (1914)]]
Po šiestich mesiacoch druhého amerického turné pozvali Chaplina do filmovacej spoločnosti v New Yorku. Zástupcovia firmy, ktorý ho videli na pódiách nímChaplinom plánovali nahradiť herca [[Fred Mace|Freda Maceho]], ich vtedajšiu filmovú hviezdu, ktorá sa chystala odísť od [[Keystone Studios]].{{sfn|Robinson|102}} Chaplin považoval komédie firmy Keystone za neotesané až primitívne, no páčila sa mu myšlienka pracovať na výrobe filmov. Zároveň si novú situáciu zdôvodnil tým, že „Okrem iného by to znamenalo aj nový život.“{{sfn|Chaplin|138–139}} Na stretnutí so zástupcami spoločnosti v septembri 1913 sa dohodol na týždennom plate 150&nbsp;dolárov (po inflácii by sa tosuma v roku 2017 rovnalodala porovnať s s obnosom 3&nbsp;714&nbsp;dolárov).{{sfn|Robinson|103}}{{sfn|Chaplin|139}}
 
Začiatkom decembra 1913 Chaplin pricestoval do domovského mesta spoločnosti Keystone, do [[Los Angeles]].{{sfn|Robinson|107}} Jeho šéfom bol producent [[Mack Sennett]], ktorý spočiatku po pohľade na Charlieho vyjadril obavu, že tento 24-ročný muž vyzerá príliš mlado.{{sfn|Chaplin|141}} Až do konca januára si Chaplin nezahral. Tento voľný čas využil na to, aby študoval ako to funguje v procese výroby filmov.{{sfn|Robinson|108}} Prvá filmová snímka, v ktorej účinkoval Charlie Chaplin vyšla dňa 2. februára 1914 pod názvom ''[[Chaplin si zarába na živobytie]]''. Chaplin nemal tento film rád, no v niektorých z vtedajších novín na jeho adresu vyšla v recenzii zmienka, že je „komediantom novej vlny“.{{sfn|Robinson|110}} Už v druhom filme, ktorý Charlie Chaplin nakrútil bol v kostýme, ktorým sa identifikoval pre celú nasledujúcu históriu kinematografie. K nemu sa v neskoršom interview vyjadril, že „chcel, aby na ňom bolo všetko v rozpore: veľké nohavice, tesný kabát, a obrovské topánky... k tomu malé fúziky, ktorými si pridal vek bez toho, aby skryl svoj výraz. Nemal vtedy predstavu, o charaktere tejto postavy, ale v okamihu, keď sa do nej obliekol a nalíčil, sa touto postavičkou stal. V tej chvíli ako keby toho človiečika spoznal, vystúpil v jeho tele na javisko a hral.“{{sfn|Chaplin|145}} Podľa anglického filmového kritika a spisovateľa, Davida Robinsona to nebola celkom pravda: „Táto postava mala existovať asi iba rok, a až potom, ako sa tak úspešne uplatnila, Chaplin ju počas jeho ďalšej kariéry rozvíjal.“{{sfn|Robinson|114}} Film, ktorý vtedy nakrútil sa volal ''[[Chaplin v hoteli]]'', no do kín sa postava tuláka Charlieho dostala prvýkrát v groteske ''[[Chaplin v zábavnom parku]]'', ktorá bola vyrobená neskôr no diváci ju uvideli dva dni pred filmom ''Chaplin v hoteli''.{{sfn|Robinson|113}} Chaplin si pre pre túto postavu navrhoval filmové scény, no režiséri jeho nápady nechceli akceptovať.{{sfn|Robinson|120}} Počas nakrúcania jedenástej grotesky, ''[[Chaplin na závodišti]]'', mal Charlie s nimi spory, ktoré takmer skončili vyhadzovom zo štúdií. Sennett si to po záujme publika a objednávkach od distribútorov filmov na Chaplinove filmy radšej rozmyslel.<ref>Chaplin, C. (1964). ''My Autobiography''. New York: Simon and Schuster.</ref> Zároveň urobil s Chaplinom dohodu o tom, že si môže filmy sám režírovať pod podmienkou, že v prípade ich komerčného neúspechu zaplatí úhradu 1&nbsp;500&nbsp;dolárov (po inflácii by sa to v roku 2017 rovnalo sume 37&nbsp;141&nbsp;dolárov).{{sfn|Robinson|121}}
Riadok 59:
Spoločnosť [[Essanay Studios|Essanay Film Manufacturing Company]] z [[Chicago|Chicaga]] Chaplinovi ponúkla týždenný honorár 1&nbsp;250&nbsp;a pri podpise zmluvy bonus 10&nbsp;000&nbsp;dolárov. Koncom decembra 1914, Chaplin do tejto spoločnosti nastúpil a spolu s [[Leo White|Leom Whitem]], [[Bud Jamison|Budom Jamisonom]], Paddym McGuirem a s Billym Armstrongom zostavil skupinu stálych štúdiových hercov. Raz v kaviarni Chaplina zaujala svojou krásou aj [[Edna Purvianceová]], ktorá sa stala v nasledujúcich ôsmich rokoch hlavnou ženskou postavou v&nbsp;35&nbsp;ich spoločne nakrútených filmov.{{sfn|Robinson|138–139}} Mali vzťah aj v súkromí, ktorý trval do roku 1917.{{sfn|Robinson|141, 219}}
 
Chaplin sa stále viac snažil o ovplyvňovanie nakrúcania filmov a ich výrobe začal venovať viac produkčného času.{{sfn|Neibaur|23}}{{sfn|Chaplin|165}}{{sfn|Robinson|140, 143}} Medzi jeho druhým filmom, ''[[Charlie pri dvorení]]'' a tretím , ''[[Chaplin boxerom]]'', bola mesačná pauza.{{sfn|Robinson|143}} Týmto tempom produkoval aj posledných sedem filmov zo štrnástich, ktoré nakrútil pre spoločnosť Essanay.{{sfn|Maland|1989|20}} Menil sa aj filmový charakter pre spoločnosť Keystone prezentovaného drsnejšieho tuláka Charlieho.{{sfn|Maland|1989|6, 14–18}} Vo filmoch spoločnosti Essanay bola táto postavička viac jemná a romantická.{{sfn|Maland|1989|21–24}} Za prelomovú v tomto vývoji sa považuje časť ''[[Chaplin tulákom]]'' z apríla 1915.{{sfn|Robinson|142}}{{sfn|Neibaur|23–24}} Patetický postoj sa v Chaplinových filmoch začal prejavovať od filmu ''[[Chaplin bankovým sluhom]]'', ktorý mal smutný koniec. David Robinson píše, že tento postup bol v komediálnom žánri inovatívnym a bol východzím pre dobu, od ktorej začali aj seriózni kritici vnímať Chaplinove diela s rešpektom.{{sfn|Robinson|146}} V Essanay napíslanapísal filmový znalec, [[Simon Louvish]], že Chaplin „našiel témy a scény, ktoré by mohli zadefinovať hranice tulákovho sveta“.{{sfn|Louvish|87}}
 
V roku 1915 sa Chaplin stal kultúrnym fenoménom. V obchodoch sa nachádzal tovar s témou Chaplina: bol vyobrazovaný na karikatúrach, vydávali sa o ňom komiksy a vznikali o ňom piesne.{{sfn|Robinson|1pp=152–153}}{{sfn|Kamin|xi}}{{sfn|Maland|3y=1989|3p=10}} V júli toho roku písal novinár v časopise ''Motion Picture Magazine'' že po Amerike sa šíri „Chaplinitída“.{{sfn|Maland|1989|8}} Potom ako jeho sláva prenikala do sveta, stal sa prvou medzinárodnou hviezdou v histórii filmového priemyslu.{{sfn|Louvish|74}}{{sfn|Sklar|72}} potomPotom, ako sa Chaplinova zmluva s Essanay v decembri 1915 blížila ku koncu,{{sfn|Robinson|149}} Chaplin, ktorý si bol vedomý svojej popularity, žiadal od ďalšej spoločnosti zmluvný bonus vo výške 150&nbsp;tisíc dolárov. Mal viacero ponúk, medziinými aj od štúdií ako [[Universal Studios]], [[Fox Film]] a [[Vitagraph Studios|Vitagraph]], no nakoniec najvýhodnejšiu ponuku, 10&nbsp;tisíc dolárov týždenne, dostal od firmy [[Mutual Film|Mutual Film Corporation]].{{sfn|Robinson|156}}
 
====V spoločnosti Mutual====