|
}}
'''Taliansko''', dlhý tvar '''Talianska republika''' ({{vjz|ita|''Repubblica Italiana''}}), je štát v južnej [[Európa|Európe]] na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]]. Na severe hraničí s [[Francúzsko|Francúzskom]]m (488 km), [[Švajčiarsko|Švajčiarskom]]m (740 km), [[Rakúsko|Rakúskom]]m (430 km) a [[Slovinsko|Slovinskom]]m (232 km). Vnútri Talianska ležia dva samostatné mestské štáty: [[Vatikán]] (0,44 km²) a [[San Maríno]] (39 km²). Taliansku navyše patrí územie obklopené [[Švajčiarsko|Švajčiarskom]]m zvanejzvané [[Campione d’Italia]]. Z východu TalianskuTaliansko obmýva [[Jadranské more]], z juhu [[Iónske more]] a zo západu [[Tyrrhenské more]] a [[ligúrskeLigúrske more]]. Celková dĺžka pobrežia je 7600 7 600 km. K Taliansku patria dva veľké ostrovy vov [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]]: [[Sardínia]] a [[Sicília]]. Hlavným mestom zjednoteného Talianska je od roku [[1870]] [[Rím]]. Taliansko je členom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN), [[Severoatlantická aliancia|Severoatlantickej aliancie]] (NATO), [[Rada Európy|Rady Európy]], [[Európska únia|Európskej únie]] (EÚ), [[Eurozóna|Eurozóny]] a [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]].
Taliansko patrí do skupiny siedmich najbohatších a najrozvinutejších štátov sveta ([[G7]]) a je jej zakladateľom. Spoločne s [[Holandsko|Holandskom]]m, [[Belgicko]]m, [[Luxembursko]]m, Francúzskom a [[Nemecko]]m bolabolo zakladateľským štátom [[Európske hospodárske spoločenstvo|Európskeho hospodárskeho spoločenstva]] (EHS), čo bol predchodca EÚ, a [[Európske spoločenstvo pre atómovú energiu|Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu]] (Euratom). Tieto nadštátne organizácie vznikli na základe dvoch [[Rímske zmluvy|Rímskych zmlúv]], ktoré boli podpísané v Ríme 25. marca 1957. Obe zmluvy nadobudli platnosti platnosť 1. januára 1958.
== Dejiny ==
=== Po roku 476 ===
[[Súbor:Italy 1000 AD.svg|thumb|left|170px|Stredoveke Taliansko bolo rozdrobenorozdrobené na mnoho menších nezávislých štátov]]
Po páde Rímskej ríše ([[476]]) sa stalo územie Talianska súčasťou byzantského cisárstva, neskôr územia Lombardov aj Frankov. V roku [[755]] vznikol v strednom Taliansku cirkevný štát, ktorý existoval do roku [[1870]]. V roku [[800]] bolo územie súčasťou štátu [[Karol Veľký|Karola Veľkého]] a od roku [[962]] [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]]. Do [[18. storočia]] pretrvalo rozdrobenie krajiny na malé štátne útvary, z ktorých najväčšie boli Sicílske kráľovstvo, pápežský štát, Sardínske kráľovstvo, Toskánske vojvodstvo, Milánske vojvodstvo, Benátska republika a Janovská republika. V 18. storočí sa presadil vplyv rakúskych [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. V rokoch [[1796]] – [[1815]] sa Taliansko dostalo pod francúzsky vplyv. K Francúzsku boli prepojené rozsiahle časti krajiny ([[Turín]], [[Janov (Taliansko)|Janov]], [[Rím]]). V rokoch [[1860]] – [[1870]] prebiehal proces politického a územného zjednotenia Talianska proti vplyvu Rakúska. Taliansko si vydobylo nezávislosť [[17. marca]] [[1861]].
{{Hlavný článok|Talianska kuchyňa}}
[[Súbor:Salsiccia.jpg|thumb|Sicílska klobása (salsiccia)]]
Talianska kuchyňa patrí medzi najslávnejšie a zároveň najzdravšie svetové kuchyne, nakoľko má množstvo špecialít rôzneho druhu. Najznámejšie jedlá sú [[neapol]]ská [[Pizzapizza]], ktorá má pôvod v [[antika|antike]], kedy podobné jedlo robili už Gréci a Rimania, [[Špagety|Cestovinycestoviny]] rôzneho druhu s širokým sortimentom omáčok, ktoré sa datujú 15. stor. a [[Lasagnelasagne]], prípadne Pasticiopasticio, ktoré sa spomína už u starých Etruskov. Okrem týchto špecialít Taliani pripravujú rôzne špeciality z hovädzieho, jahňacieho a bravčového mäsa a tiež z morských živočíchov a rýb. Známy jej taliansky biftek z [[Florencia|Florencie]], [[''fiorentina]]'' a tiež vyprážaný milánsky rezeň [[milanese]], ktorý prevzali RakušaniaRakúšania a vznikol tak tradičný [[viedenský rezeň]]. Na severe Talianska sa vyrábajú rôzne druhy salám a šuniek, známa je svetoznáma [[furlansko|furlanská]] šunka [[Prosciuttoprosciutto crudo]] a tiež [[mortadella]]. Existuje aj veľa druhov salámovsalámy (napr. [[ossocolo]], [[sopressa]] a [[cotechino]]), a klobás ([[salsiccia]]), tradičná talianska slanina sa nazýva [[pancetta]]. Taliani sú známi aj výrobou syrov, ako syr [[Parmezánparmezán]], [[Pecorinopecorino]] (ovčí syr), [[Mozzarellamozzarella]] či [[Gorgonzolagorgonzola]]. Typická talianska príloha je zeleninový [[šalát]] a kukuričná kaša [[polenta]]. Najznámejšie talianske zákusky sú benátske [[tiramisu]] a sicílske plnené trubičky [[cannoli]], iné známe zákusky sú [[profiterol]] a [[panna cotta]]. Z alkoholických nápojov je svetoznáme talianske víno, existuje mnoho úrodných vínnych krajov, najkvalitnejšie hroznahrozno sa dorába v strednom Taliansku, hlavne v kraji [[Toskánsko]] a v severotalianskom kraji [[Furlansko]] (pozri [[furlanské víno]]). Tvrdé talianske alkoholické nápoje (tal. ''bevande superalcoliche'') je [[vínovica]] [[grappa]] či citrónový likerlikér [[limoncello]]. Tradičné sú aj sicílske krvavé pomaranče, či [[olivový olej]], pestovaný v strednom a južnom Taliansku.
=== Folklór ===
[[Súbor:Perrault Leon La Tarantella.jpg|thumb|vignette|Juhotaliansky tanec [[tarantella]].]]
Taliansky folklór je veľmi bohatý a stále živý a obľúbený aj u mladšej generácie. Ide o prevažne stredomorský folklór, prípadne na severe talianskaTalianska aj so stredoeurópskym vplyvom. Známa folklórna oblasť je severovýchodné Taliansko, tzv. benátsky štýl stredomorských tradíctradícií, typickej hudby a tancov, ktoré ovplyvnili celú Dalmáciu a aj Balkán, známa je aj oblasť [[Romagna]], najmä svojou [[klarinet]]ovou hudbou. Južné Taliansko je známe tiež množstvom piesní a tancov, najznámejší je tanec [[tarantella]], ktorý má starogrécky pôvod a tancuje sa v celom južnom Taliansku. K miestnemu folklóru patria aj pesničky o mafii (''La musica della mafia''). Tradičné a pre Európu jedinečné pesničky sa spievajú na ostrove [[Sardínia]], sú to [[polyfónia|polyfonické]] pesničky, podobné tým v gréckom kraji [[Epirus]]. Jedným z najznámejších talianskych ľudových spevákov je [[Otello Profazio]]. Z talianskych ľudových piesní sa vyvinula aj tradičná [[opera]], ktorá obsahuje jednak prvky tradičnej talianskej hudby a tiež ľudového talianskeho divadla. Po celom Taliansku, od severu na juh sa v lete konajú ľudové zábavy (''festa, sagra''), často na počesť rôznych svätých, či oslava plodín (sviatok vína, chleba, melónov…), toto je pozostatok starovekých osláv bohov. bežnéBežné sú aj procesie so sochou svätých. Talianske tradície si pripomínajú aj Taliani v zahraničí, ktorí sa často dištancujú od iných etnických skupín. Medzi najznámejšie ľudové talianske piesne patrí tradičná [[neapol]]ská [[tarantella]], sicílska pieseň [[ciuri, ciuri]] (''kvety, kvety''), sicílska ''Che la luna a mezzo mare (Jeden mesiac v strede mora)'', tiež sicílska ''Bruccia la terra'', ktorá bola použitá ako hlavná pieseň filmu [[Krstný otec]], neapolská [[O Sole Mio]] (''Moje slnko''), [[Romagna|romaňolská]] ''Romagna mia (Moja Romagna)'', benátska ''Mamma mia dammi cento lire (Mama moja, daj mi sto lír)'', [[furlansko|furlanské]] piesne ''E ducj mi clamin cont (Všetci ma volajú gróf)'' a ''O ce bjel cjisciel di Udin (Aký pekný hrad v [[Udine]])'' a istrijské piesne ''La mula de Parenzo (Dievča z [[Poreču]])'' a ''Tutti mi chiamano bionda (Všetci ma volajú blondína)''.
== Pozri aj ==
|
