Verzia z 16:16, 26. marec 2018 upraviť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 093 editací →‎Úvodná sekcia: wl ← Predchádzajúca úprava		Aktuálna revízia z 15:27, 21. január 2020 upraviť vrátiť S-miroslav (diskusia \| príspevky) 43 editací d Kategória: Sídla Slovákov v Srbsku
Riadok 91: Dedina Aradáč sa pod menom Arataz spomína na Mercyovej karte v roku [[1723]], no prvý záznam o dedine sa nachádza v Papskej knihe z rokov [[1332]]-[[1337]] pod menom Arad. Podľa povesti založili túto dedinu Srbi za čias vysťahovalectva Arsenija Černojevića roku [[1690]]. Záznamy z roku [[1717]] potvrdzujú, že dedina mala v tom čase už 26 domácností. [[Slováci\|Slovákov]] do ~~Aradaču~~Aradáču nasťahoval [[spachia]] Izák Kiš, aby mu obrábali pôdu. Tu sa roku [[1786]] založila dedina Slovenský Aradáč alebo niekde pomenúvaný aj Horný Aradáč (Slovački Aradac - Gornji Aradac). Títo [[Slováci]] žili najskôr v Banátskej dedine Pardaň (dnešná Međa, obec [[Žitište]]). Slováci boli pôvodom z [[Pešť\|Pešti]], Bekešnitri a Zoliona. Presťahovaná dedina Pardaň zaznamenáva v roku [[1786]] mnohopočetné slovenské rodiny, prevažne z [[Novohradská župa (Uhorsko)\|Novohradskej]], [[Peštianska župa (Uhorsko)\|Pešťanskej]] a [[Zvolenská župa (Uhorsko)\|Zvolenskej]] župy, ktorý sa sem presťahovali a obývali územie kde sa dnes nachádza Aradáč. Aradáč sa tak stal najstaršou slovenskou dedinou v Banáte. V roku [[1786]] vznikajú dve dediny: Srbský Aradáč (Dolný Aradáč) a Slovenský Aradáč (Horný Aradáč), ktoré sa až v roku [[1931]] zjednotia do jedného sídla menom Aradáč. Toto zjednotenie netrvalo dlho. V roku [[1934]] sa obec znova delí na Srbský Aradáč, čiže ''Andrejevac'', a na Slovenský Aradáč. Po [[2. svetová vojna\|2. svetovej vojne]] vzniká opäť jedna dedina, existujúca dodnes pod spoločným názvom ''Aradáč''. Riadok 113: [[Kategória:Obce v Srbsku]] [[Kategória:Sídla Slovákov v Srbsku]]

Aradáč: Rozdiel medzi revíziami