Argón získame pri výrobe [[amoniak]]u z [[vodík]]a a vzdušného [[dusík]]a, kde je vlastne odpadom. V {{m3|1}} vzduchu sa nachádza 9,3 litra argónu. Argón možno vyrobiť aj zo [[vzduch]]u. [[Kyslík]] sa viaže rozžeravenou [[meď]]ou, dusík sa viaže na kovový [[horčík]] alebo [[vápnik]] ako nitrid a zvyšný surový argón obsahuje asi 0,25 % ostatných vzácnych plynov, ktoré sa od argónu oddelia frakčnou destiláciou, absorpciou a frakčnou desorbciou na aktívnom uhlí.
<br />
== Použitie argónu ==
Argón sa dodáva v oceľových fľašiach na zváranie v inertnej atmosfére a na plnenie žiaroviek, „argónok“, v ktorých zmes dusíka s 15 % argónu zamedzuje rozprašovanie kovového vlákna, čím sa predlžuje život žiaroviek až na päťnásobok. Vo výbojkových rúrach žiari argón do modra, červena alebo zelena podľa toho, pod akým tlakom sú plnené. Argón je aj dôležitým plynom pre moderné kvantometrické laboratória železiarní, kde si metodika stanovenia niektorých prvkov na kvantometri vyžaduje odiskrenie v atmosfére čistého argónu. Preto treba z technického argónu spaľovaním cez rozžeravenú meď odstrániť zvyšky kyslíka. V rádiometri sa pod tlakom plnia čistým argónom Geigerove – Mullerove trubice a tlakové ionizačné komory.
