Aharon Barak: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 163 bajtov ,  pred 10 mesiacmi
chýba zhrnutie úprav
d (pridaná Kategória:Predsedovia Najvyššieho súdu Štátu Izrael pomocou použitia HotCat)
| Popis osoby = právnik, sudca, profesor
| Portrét = Aharon Barak.jpg
| Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px -->
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = [[16. september]] [[{{dnv|1936]]|9|16}}
| Miesto narodenia = [[Kaunas]], [[Litva]]
| Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| Štát pôsobenia = [[Izrael]]
| Národnosť = [[Žid|židovská]]
| Štátna príslušnosť = [[Izrael|izraelskáizrael]]ská
| Zamestnanie = generálny prokurátor Štátu Izrael (1975{{--}}1978){{Break}}
sudca Najvyššieho súdu Štátu Izrael (1978{{--}}1995){{Break}}
| Portál2 = }}
 
'''Aharon Barak''' (* [[16. september]] [[1936]], [[Kaunas]], [[Litva]]) je izraelský právny filozof, profesor práva na Interdisciplinary Center v [[Herzlija]], [[Hebrejská jeruzalemská univerzita|Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme]], [[Yale Law School]] a [[University of Toronto]].
'''Aharon Barak''' (*[[16. september]] [[1936]], [[Kaunas]], [[Litva]]) je izraelský právny filozof, profesor práva na Interdisciplinary Center v [[Herzlija|Herzlijia]], [[Hebrejská jeruzalemská univerzita|Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme]], [[Yale Law School]] a [[University of Toronto]]. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] sa Barakova rodina presťahovala do [[Izrael]]a. V 50. rokoch Barak vyštudoval právo, ekonómiu a medzinárodné vzťahy na [[Hebrejská univerzita|Hebrejskej univerzite]]. V roku [[1958]] získal LL.B. titul a v roku [[1963]] doktorát z práva. Chvíľu študoval aj na [[Harvardova univerzita|Harvardovej univerzite]] a [[New York University School of Law]]. Po štúdiách zostal naďalej na [[Hebrejská univerzita|Hebrejskej univerzite]], kde sa v roku [[1974]] stal dekanom právnickej fakulty. V rokoch [[1975]] až [[1978]] pôsobil ako generálny prokurátor. Následne až do roku [[2006]] pracoval ako sudca izraelského [[Najvyšší súd Štátu Izrael|Najvyššieho súdu]], z toho od roku [[1995]] ako predseda. Z pozície sudcu Najvyššieho súdu sa Barak tvorbou [[Precedens|precedensov]] podieľal na tvorbe sudcovského práva v Izraeli. Aj počas svojho pôsobenia v súdnictve sa sčasti venoval aj akademickej činnosti. Napísal viacero prác o práve, ktoré sa dočkali prekladov do mnohých jazykov. V slovenčine vyšla jeho kniha ''Sudca v demokracii''. Barak býva považovaný významného právneho teoretika, na jeho prácu často odkazujú aj vrcholné súdy iných krajín.<ref>Pozri napr. PL. ÚS 21/2014-96</ref> Sudkyňa [[Najvyšší súd USA|Najvyššieho súdu USA]] [[Elena Kaganová]] sa o Barakovi vyjadrila ako o izraelskom [[John Marshall|Johnovi Marshallovi]] a svojom hrdinovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 
Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] sa Barakova rodina presťahovala do [[Izrael]]a. V 50. rokoch Barak vyštudoval právo, ekonómiu a medzinárodné vzťahy na [[Hebrejská univerzita|Hebrejskej univerzite]]. V roku [[1958]] získal LL.B. titul a v roku [[1963]] doktorát z práva. Chvíľu študoval aj na [[Harvardova univerzita|Harvardovej univerzite]] a [[New York University School of Law]]. Po štúdiách zostal naďalej na [[Hebrejská univerzita|Hebrejskej univerzite]], kde sa v roku [[1974]] stal dekanom právnickej fakulty.
 
'''Aharon Barak''' (*[[16. september]] [[1936]], [[Kaunas]], [[Litva]]) je izraelský právny filozof, profesor práva na Interdisciplinary Center v [[Herzlija|Herzlijia]], [[Hebrejská jeruzalemská univerzita|Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme]], [[Yale Law School]] a [[University of Toronto]]. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] sa Barakova rodina presťahovala do [[Izrael]]a. V 50. rokoch Barak vyštudoval právo, ekonómiu a medzinárodné vzťahy na [[Hebrejská univerzita|Hebrejskej univerzite]]. V roku [[1958]] získal LL.B. titul a v roku [[1963]] doktorát z práva. Chvíľu študoval aj na [[Harvardova univerzita|Harvardovej univerzite]] a [[New York University School of Law]]. Po štúdiách zostal naďalej na [[Hebrejská univerzita|Hebrejskej univerzite]], kde sa v roku [[1974]] stal dekanom právnickej fakulty. V rokoch [[1975]] až [[1978]] pôsobil ako generálny prokurátor. Následne až do roku [[2006]] pracoval ako sudca izraelského [[Najvyšší súd Štátu Izrael|Najvyššieho súdu]], z toho od roku [[1995]] ako predseda. Z pozície sudcu Najvyššieho súdu sa Barak tvorbou [[Precedens|precedensovprecedens]]ov podieľal na tvorbe sudcovského práva v Izraeli. Aj počas svojho pôsobenia v súdnictve sa sčasti venoval aj akademickej činnosti. Napísal viacero prác o práve, ktoré sa dočkali prekladov do mnohých jazykov. V slovenčine vyšla jeho kniha ''Sudca v demokracii''. Barak býva považovaný za významného právneho teoretika, na jeho prácu často odkazujú aj vrcholné súdy iných krajín.<ref>Pozri napr. PL. ÚS 21/2014-96</ref> Sudkyňa [[Najvyšší súd USA|Najvyššieho súdu USA]] [[Elena Kaganová]] sa o Barakovi vyjadrila ako o izraelskom [[John Marshall|Johnovi Marshallovi]] a svojom hrdinovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul= Jewish Telegraphic Agency
|url= https://www.jta.org/2010/06/29/united-states/kagan-explains-barak-remarks
|dátum vydania= 2010-06-30
|dátum prístupu= 2020-01-14
|jazyk= en}}</ref> V roku [[1975]] mu bola udelená [[Izraelská cena]] v oblasti právnych vied. V roku [[1984]] obdržal [[Zeltnerova cena|Zeltnerovu cenu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul= Aharon Barak
|url= https://en.law.huji.ac.il/people/aharon-barak
|url= https://mfa.gov.il/mfa/mfa-archive/1998/pages/aharon%20barak%20-%20president%20of%20the%20supreme%20court.aspx
|vydavateľ= mfa.gov.il
|dátum prístupu= 2020-01-14}}</ref> V roku [[2005]] bol v internetovej súťaži 200 najväčších IzraelcovIzraelčanov denníku [[Ynet]] zvolený 39. najväčším IzraelcomIzraelčanom všetkých čias.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=הישראלי מספר 1: יצחק רבין
|url= https://www.ynet.co.il/articles/0,7340,L-3083171,00.html
|issn=0028-6583
|meno=Richard A.
|priezvisko=Posner}}</ref> [[Robert Bork]] za zástancu „vlády sudcov"sudcov“.<ref>BORK, Robert H. ''Barak's Rule''. Azure, roč. 2007, č. 27, (zima 2007), S. 131</ref>
 
== Dielo ==
* ''Judicial Discretion'' (1989)
* ''Purposive Interpretation in Law'' (2005)
* ''The Judge in a Democracy'' (2006), vyšlo v [[Slovenčina|slovenčine]] ako ''Sudca v demokracii'' (2016)
 
== Barakova filozofia ==
Vo svojich dielach sa Barak zaoberá najmä otázkou úlohy súdnictva vrámci spoločnosti a otázkami, ktorými sa sudca pri výkone svojej funkcie zaoberá (diskrécia sudcu, vyvažovanie hodnôt a práv). Využíva pri tom poznatky, ktoré získal počas svojej dlhoročnej praxe.
 
Menuje tri predpoklady, ktoré sú nutné pre realizáciu sudcovských úloh - sudcovská nestrannosť a objektívnosť, spoločenský konsenzus na prijímaných rozhodnutiach a dôvera verejnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|dátum prístupu= 2020-01-14}}</ref>
 
{{Citát|Myslíš, že ti ponúkam vládu? Je to bremeno, čo na teba kladiem... Sudca musí prejaviť sebaovládanie, ktoré mu dovolí rozlíšiť medzi svojimi osobnými pocitmi a národnými ašpiráciami.... Považujem sa za sudcu citlivého voči svojej roli v demokracii. Ako sudca nemám žiadnu politickú agendu a politika ma ani nezaujíma. Svoju funkciu vnímam ako službu. Súdenie nie je zamestnanie, je to spôsob života. Tak, ako sedím pred súdom, zároveň stojím pred súdom|BARAK, A. ''Sudca v demokracií'', Bratislava: Kalligram. 2016, 429 s. ISBN 978-80-8101-921-0}}
{{Citát
|Myslíš, že ti ponúkam vládu? Je to bremeno, čo na teba kladiem...Sudca musí prejaviť sebaovládanie, ktoré mu dovolí rozlíšiť medzi svojimi osobnými pocitmi a národnými ašpiráciami....Považujem sa za sudcu citlivého voči svojej roli v demokracii. Ako sudca nemám žiadnu politickú agendu a politika ma ani nezaujíma. Svoju funkciu vnímam ako službu. Súdenie nie je zamestnanie, je to spôsob života. Tak, ako sedím pred súdom, zároveň stojím pred súdom
|BARAK, A. ''Sudca v demokracií'', Bratislava: Kalligram. 2016, 429 s. ISBN 978-80-8101-921-0}}
 
Barak rozlišuje medzi sudcovskou filozofiou a právnou politikou. Sudcovská filozofia podľa neho predstavuje systém reflexií, ktoré sudca zohľadňuje pri diskrécii (uplatnení subjektívneho sudcovského uváženia), a jeho postoj k súdu spočíva na tomto filozofickom základe. Právna politika potom predstavuje princípy a spoločenské ciele, ktoré sú inkorporované do základu využívanej normy. Sudcovská filozofia je kľúčová pri riešení tzv. ťažkých prípadov. Tvrdí, že sudcovská filozofia úzko súvisí s osobnými skúsenosťami sudcu a závisí i jeho vzdelania a osobnosti. To sa prejavuje v tom, že niektorí sudcovia sú opatrnejší než iní alebo sú ľahšie ovplyvnení určitými typmi návrhov, ako iní. Niektorí požadujú ťažšie dôkazné bremeno na to, aby svojim rozhodnutím prelomili platné právo (prelomenie precedensu), zatiaľ čo iným postačuje ľahšie dôkazné bremeno. Niektorí sudcovia tak prisudzujú väčší význam spravodlivosti v individuálnom prípade, iní vo všeobecnej spravodlivosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko= Gábriš
|meno= Tomáš a spol
Vysoko cení [[Liberálna demokracia|demokraciu]], ktorá chráni [[Hodnota (filozofia)|hodnoty]] a [[ľudské práva]]. Venuje sa taktiež konceptu [[Militantná demokracia|militantnej demokracie]] a otázkou boja proti terorizmu.
 
{{Citát|Zastávam názor, že demokracia má svoju vlastnú morálku, bez ktorej režim nie je viac demokratický... Demokracia nie je iba vláda väčšiny. Demokracia je aj vládou základných hodnôt a ľudských práv... Demokracia je krehká rovnováha medzi vládou väčšiny a základnými hodnotami spoločnosti... Odstráňte vládu základných hodnôt z ústavnej demokracie a zasiahnete celú jej existenciu.|BARAK, A. ''Sudca v demokracií'', Bratislava: Kalligram. 2016, 429 s. ISBN 978-80-8101-921-0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
{{Citát
|Zastávam názor, že demokracia má svoju vlastnú morálku, bez ktorej režim nie je viac demokratický...Demokracia nie je iba vláda väčšiny. Demokracia je aj vládou základných hodnôt a ľudských práv...Demokracia je krehká rovnováha medzi vládou väčšiny a základnými hodnotami spoločnosti...Odstráňte vládu základných hodnôt z ústavnej demokracie a zasiahnete celú jej existenciu.
|BARAK, A. ''Sudca v demokracií'', Bratislava: Kalligram. 2016, 429 s. ISBN 978-80-8101-921-0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul= Aharon Barak - Sudca v demokracii
|url= http://oprave.blogspot.com/2017/10/aharon-barak-sudca-v-demokracii.html
 
{{DEFAULTSORT:Barak, Aharon}}
[[Kategória:Narodenia v 1936]]
[[Kategória:Litovské osobnosti židovského pôvodu‎ ]]
[[Kategória:Izraelskí právnici]]
[[Kategória:Izraelskí spisovatelia]]
[[Kategória:Spisovatelia židovského pôvodu]]
[[Kategória:Filozofi židovského pôvodu]]
[[Kategória:NarodeniaLitovské 16.osobnosti septembražidovského pôvodu‎]]
[[Kategória:Absolventi Harvard University]]
[[Kategória:Absolventi Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme]]
[[Kategória:Nositelia Izraelskej ceny]]
[[Kategória:Osobnosti z Kaunasu]]
[[Kategória:Predsedovia Najvyššieho súdu Štátu Izrael]]
[[Kategória:NarodeniaOsobnosti vz 1936Kaunasu]]