Aharon Barak: Rozdiel medzi revíziami

| Dátum narodenia = [[16. september]] [[{{dnv|1936]]|9|16}}

| Štátna príslušnosť = [[Izrael|izraelskáizrael]]ská

'''Aharon Barak''' (* [[16. september]] [[1936]], [[Kaunas]], [[Litva]]) je izraelský právny filozof, profesor práva na Interdisciplinary Center v [[Herzlija|Herzlijia]], [[Hebrejská jeruzalemská univerzita|Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme]], [[Yale Law School]] a [[University of Toronto]].

Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] sa Barakova rodina presťahovala do [[Izrael]]a. V 50. rokoch Barak vyštudoval právo, ekonómiu a medzinárodné vzťahy na [[Hebrejská univerzita|Hebrejskej univerzite]]. V roku [[1958]] získal LL.B. titul a v roku [[1963]] doktorát z práva. Chvíľu študoval aj na [[Harvardova univerzita|Harvardovej univerzite]] a [[New York University School of Law]]. Po štúdiách zostal naďalej na [[Hebrejská univerzita|Hebrejskej univerzite]], kde sa v roku [[1974]] stal dekanom právnickej fakulty.

V rokoch [[1975]] až [[1978]] pôsobil ako generálny prokurátor. Následne až do roku [[2006]] pracoval ako sudca izraelského [[Najvyšší súd Štátu Izrael|Najvyššieho súdu]], z toho od roku [[1995]] ako predseda. Z pozície sudcu Najvyššieho súdu sa Barak tvorbou [[Precedens|precedensovprecedens]]ov podieľal na tvorbe sudcovského práva v Izraeli. Aj počas svojho pôsobenia v súdnictve sa sčasti venoval aj akademickej činnosti. Napísal viacero prác o práve, ktoré sa dočkali prekladov do mnohých jazykov. V slovenčine vyšla jeho kniha ''Sudca v demokracii''. Barak býva považovaný za významného právneho teoretika, na jeho prácu často odkazujú aj vrcholné súdy iných krajín.<ref>Pozri napr. PL. ÚS 21/2014-96</ref> Sudkyňa [[Najvyšší súd USA|Najvyššieho súdu USA]] [[Elena Kaganová]] sa o Barakovi vyjadrila ako o izraelskom [[John Marshall|Johnovi Marshallovi]] a svojom hrdinovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

|jazyk= en}}</ref> V roku [[1975]] mu bola udelená [[Izraelská cena]] v oblasti právnych vied. V roku [[1984]] obdržal [[Zeltnerova cena|Zeltnerovu cenu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

|dátum prístupu= 2020-01-14}}</ref> V roku [[2005]] bol v internetovej súťaži 200 najväčších IzraelcovIzraelčanov denníku [[Ynet]] zvolený 39. najväčším IzraelcomIzraelčanom všetkých čias.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

|priezvisko=Posner}}</ref> [[Robert Bork]] za zástancu „vlády sudcov"sudcov“.<ref>BORK, Robert H. ''Barak's Rule''. Azure, roč. 2007, č. 27, (zima 2007), S. 131</ref>

* ''Judicial Discretion'' (1989)

Vo svojich dielach sa Barak zaoberá najmä otázkou úlohy súdnictva vrámci spoločnosti a otázkami, ktorými sa sudca pri výkone svojej funkcie zaoberá (diskrécia sudcu, vyvažovanie hodnôt a práv). Využíva pri tom poznatky, ktoré získal počas svojej dlhoročnej praxe.

Barak rozlišuje medzi sudcovskou filozofiou a právnou politikou. Sudcovská filozofia podľa neho predstavuje systém reflexií, ktoré sudca zohľadňuje pri diskrécii (uplatnení subjektívneho sudcovského uváženia), a jeho postoj k súdu spočíva na tomto filozofickom základe. Právna politika potom predstavuje princípy a spoločenské ciele, ktoré sú inkorporované do základu využívanej normy. Sudcovská filozofia je kľúčová pri riešení tzv. ťažkých prípadov. Tvrdí, že sudcovská filozofia úzko súvisí s osobnými skúsenosťami sudcu a závisí i jeho vzdelania a osobnosti. To sa prejavuje v tom, že niektorí sudcovia sú opatrnejší než iní alebo sú ľahšie ovplyvnení určitými typmi návrhov, ako iní. Niektorí požadujú ťažšie dôkazné bremeno na to, aby svojim rozhodnutím prelomili platné právo (prelomenie precedensu), zatiaľ čo iným postačuje ľahšie dôkazné bremeno. Niektorí sudcovia tak prisudzujú väčší význam spravodlivosti v individuálnom prípade, iní vo všeobecnej spravodlivosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu

[[Kategória:NarodeniaLitovské 16.osobnosti septembražidovského pôvodu‎]]