Bitka o Singapur: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa Lukilker (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 2A02:AB04:27BD:D900:ED70:E606:E7AE:1B3A Značka: rollback |
Oprava stránky, aby spĺňala štandardy. |
||
Riadok 1:
{{urgentne upraviť|20200124}}
[[Súbor:Surrender Singapore.jpg|náhľad|300x300bod|Kapitulácia spojeneckých vojsk]]
'''Bitka o Singapur''' je pomenovaním vojnových udalostí [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], ktoré sa odohrali na prelome rokov 1941 a 1942 ako súčasť bojov v juhovýchodnej Ázii. V tejto dobe bolo mesto Singapur hlavným britským oporným bodom v juhovýchodnej Ázii a strategická dôležitosť toto miesta bola zrejmá nielen Spojencom, ale aj predstaviteľom [[Štáty Osi|Osi]]. Japonské snahy o získaní tohto mesta sa začali už 8. decembra 1941, kedy bol Singapur prvýkrát bombardovaný, a ukončili medzi 8. a 15. februárom 1942, kedy Singapur padol do japonských rúk.
Po vylodení v [[Malajzia|Malajzii]] sa početne slabšie japonské vojsko vydalo na rýchly postup až k [[Singapur|Singapuru]], ktorý dosiahli začiatkom februára 1942. Útok na mesto samotné začal 8. februára večer. Britskí obrancovia boli takýmto vývojom zaskočení, pretože nepočítali s možnosťou útoku z tyla. Po niekoľkých dňoch bojov, Singapur 15. februára kapituloval. Do zajatia putovalo na 80 000 austrálskych, britských a indických vojakov, ktorí sa pridali k ďalším 50 000 svojich kolegov zajatých Japoncami počas ich malajskej ťaženia. [[Winston Churchill]], britský ministerský predseda, označil pád Singapure za "najväčšiu katastrofu" a "najväčší kapituláciu" v dejinách Británie. Zaujímavosťou je, že obrany Singapuru sa zúčastnilo aj menšie množstvo československých vojakov.<ref>[http://www.valka.cz/newdesign/v900/clanek_10403.html Čechoslováci v bojích II. světové války v Asii - referát]</ref>
== Dôležitosť Singapuru ==
Singapur patril medzi jednu z najvýznamnejších britských základní na celom svete. Tento klenot v korune Impéria umožňoval Britom ovládať dôležité lodné linky vedúce pozdĺž južného pobrežia Malajzie. A keďže práve touto oblasťou viedli lodné trasy zaisťujúce obchod na obrovských trhoch juhozápadnej Ázie, bolo japonským predstaviteľom jasné, že ak chcú oslabiť britský vplyv v juhozápadnej Ázii, je potrebné sa Singapuru zmocniť.
== Prípravy k útoku ==
[[Súbor:Sarimbun battle.jpg|vľavo|náhľad|200x200bod|Japonské vylodenie]]
Po dobytí Malajzie bola situácia v Singapure pre Britov kritická. Na ostrove bolo síce dislokované okolo 100 000 britských, austrálskych, holandských, indických a malajských vojakov, ktorí mali dostatok munície, paliva a potravín. V prospech Japoncov však hrala ich vzdušná prevaha. Japonské letectvo vyčlenené pre túto operáciu čítalo na 500 lietadiel, ktoré mohli útočiť z letísk vzdialených iba 20 kilometrov od Singapuru. Naproti tomu Briti disponovali iba 50 lietadlami, ktoré navyše boli zastaralejšie ako stroje dobre vycvičených japonských pilotov. Veliteľ obrany v Singapure, [[Arthur Percival]], síce letectvo žiadal o väčšiu podporu, ale jeho prosby neboli vypočuté, pretože prednosť dostala dodávka 600 lietadiel sovietskej armáde. Japonci svojou leteckú prevahu skvele uplatnili. Neustále boli vysielané bombardéry, ktoré zasypávali britskej pozície bombami. Bombardovanie spojeneckých obranných pozícií ničilo spojenecké obranné línie a výrazne narušilo morálku spojeneckých vojakov. Za účelom prehĺbenia devastujúcich účinkov bol Singapur pred samotným útokom vystavený tiež ťažkej delostreleckej paľbe.
[[Súbor:Japanese air raid on singapore - February 8 1942.jpg|vľavo|náhľad|200x200bod|Japonský nálet 8. februára]]
== Útok na mesto ==
Veliteľ japonského útoku, [[Tomojuki Jašita]], naplánoval pascu, ktorá mala útočiacim vojakom dobytie Singapuru uľahčiť. Schválne dal bombardovať východnú časť mesta, aby si Percival myslel, že Japonci chcú útočiť od východu. Briti túto pascu neodhalili a presunom vojsk na východ značne oslabili obranu v ostatných častiach mesta. Svoj omyl si uvedomili až 8. februára, kedy sa po mohutnom bombardovaní, vylodilo 16 japonských práporov na západnú časť ostrova, ktorú bránili len 3 austrálskej zástavy. Už za svitania držali Japonskí vojaci na ostrove predmostie o sile tisícov mužov. Do popoludní sa už v Singapure nachádzalo na 30 000 japonských vojakov a niekoľko tankov. Obrana v tomto sektore bola zverená 22. austrálskej brigáde, ktorá však bola Japonci čoskoro rozprášená a mestu začalo hroziť obkľúčenia. Japonský nápor sa potom zameral na výšiny [[Bukit Timah]], kde sa nachádzali vodné nádrže a sklady munície a paliva. Rozpútala sa divoká a krvavá bitka, ktorá sa pretiahla na niekoľko dní. Japonci využili svojej leteckej prevahy a ostrov úporne bombardovali. Bombardovaním si však sami spôsobili veľké problémy, pretože bomby zapálili nádrže s naftou a horiaca nafta začala stekať k moru a cestou spálila všetkých japonských vojakov, ktorí sa v danom úseku nachádzali. Japonská vláda dostala od Jašita sľub, že Singapur bude dobytý už 11. februára, v Deň založenia národa. Avšak tohto dňa sa Japoncom ešte len podarilo dobyť výšiny Bukit Timah a postúpiť k Singapure. 5. a 18. divízie postupovali k mestu od Bukit Timah, zatiaľ čo gardová divízia postupovala východnejšie od mesta Nee Soon. Obkľúčenie Singapuru sa nakoniec bez väčších ťažkostí podarilo.
<br />
== Kapitulácia ==
Ráno 13. februára 1942 poslal generál Jašita generálovi Percivalovi výzvu ku kapitulácii, tá však zatiaľ prijatá nebola. V reakcii na túto skutočnosť sa Jašita uchýlil ku zverstvám a nariadil skupine japonských vojakov, aby napadli britskú nemocnicu a pobil tam pacientov. Zomrelo vyše 300 ľudí. Niekoľko osôb nechali japonskí vojaci nažive a poslali ich k Britom, aby im ukázali, ako majú v pláne s obrancami pevnosti naložiť. Percival však kapitulovať nehodlal, pretože stále veril, že Japoncov dokáže poraziť. Bol tak sebavedomý, že si 10. februára dokonca zapísal: "Je isté, že naše oddiely na Singapurskej ostrove majú veľkú početnú prevahu nad všetkými Japonci, ktorí prekročili úžinu. V stávke je všetka naša bojová povesť a česť Britské ríše. " Ďalšie boje však boli beznádejné. Britskí velitelia poznali, že nie sú schopní poraziť skvelo vycvičených japonských vojakov, ktorí navyše mali vojnové skúsenosti z [[vojny v Číne]]. Disciplína, spolupráca, rozhodnosť v boji a vytrvalosť zabezpečila japonským oddielom prevahu. Britom začalo dochádzať, že ich boj je márny. Obrana ostrova sa postupne rozpadla a Britmi začal ťažiť nedostatok vody a potravín. 15. februára 1942 na úpätí výšiny Bukit Timah vztýčil sám generál Percival biely prápor. Osud Singapure bol spečatený.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SMITH|meno=Colin|titul=Singapore Burning: Heroism and Surrender in World War II|vydanie=|vydavateľ=Penguin Group|miesto=|rok=2006|isbn=0-141-01036-3|strany=|poznámka=(anglicky)}}</ref>
== Záver ==
Dôsledky japonských akcií v Malajzii a v Singapure boli pre Spojencov katastrofálne. 130 000 vojakov bolo zabitých alebo padlo do zajatia. Naproti tomu Japonci prišli "len" o 9 000 padlých a ranených. Briti navyše stratili veľmi dôležitú ázijskú základňu a ich prestíž v Európe a v Ázii bola značne otrasená. Niektorí historici zastávajú názor, že išlo o katastrofu porovnateľnú s pádom Francúzska. Hlavná príčina britskej porážky spočíva v podcenenie japonských vojenských možností a nepripravenosti na možnosť útoku z pevniny, pretože džungle na Malajskom polostrove bola britským velením považovaná za nepriechodnou. Vďaka víťazstvu sa Japonsku otvorila cesta k získaniu Holandskej východnej Indie. Singapur bol Japoncami premenovaný na Šónan (照 南 ~ Svetlo juhu) a prestíž generála Jašita stúpla tak, že si vyslúžil prezývku "Malajský tiger".
== Referencie ==
| |||