Dejiny Rakúska: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wl.; typografia |
|||
Riadok 25:
== Bavori a Korutánci ==
[[Súbor:Klagenfurt Landhaus Großer Wappensaal Fürstenstein 19072006 6295.jpg|thumb|left|Korutánsky kniežací stolec]]
Od polovice [[4. storočie|4. storočia]] začali ''[[
Približne v tejto dobe sa v západnej časti Norica začali objavovať [[Bavorsko|Bavori]], ktorí sa však okolo roku [[536]] dostali pod nadvládu [[Franská ríša|Franskej ríše]]. V rovnakej dobe začali do východného Norica pozvoľna migrovať [[Slovania]], intenzívnejšie usídľovanie nastalo v 2. polovici 6. storočia. Frankovia sa tohto územia zriekli v prospech [[Vazal (včasný stredovek)|vazalských]] Bavorov, ktorí sa však v roku [[611]] márne pokúsili poraziť Slovanov a zabrániť vzniku [[Korutánske kniežatstvo|Korutánskeho kniežatstva]], ktoré bolo podporené [[Avari (Stredná Ázia)|Avarmi]]. Po porážke Avarov [[byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] v roku [[626]] pri [[Istanbul|Konštantínopole]] sa Korutánske kniežatstvo dočasne stalo na štvrťstoročie súčasťou [[Samova ríša|Samovej ríše]] a potom sa dostalo znovu do závislosti od Avarov.<ref>''Dějiny Rakouska''. s. 52 – 56.</ref>
Riadok 151:
{{legenda|gold|Rakúske cisárstvo}}
{{legenda|red solid 2px|Hranica Nemeckého spolku}}]]
V roku [[1805]] podnikol [[Napoleon Bonaparte]] ťaženie priamo na rakúske územie, kde zvíťazil v [[Bitka pri Slavkove|bitke pri Slavkove]]. Ďalší vývoj [[Napoleonské vojny|napoleonských vojen]] viedol k zániku [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] a takmer k finančnému [[bankrot]]u Rakúska. Rakúsko muselo naviac poskytnúť svojich vojakov pri Napoleonovom ťažení do Ruska v roku [[1812]]. V roku [[1813]] bol Napoleon konečne koalíciou porazený a [[Viedenský kongres]] v roku [[1814]] pridelil Rakúsku veľkú časť [[Salzbursko|Salzburska]], [[Ternopiľ|Ternopiľsko]], [[Dardania (Ilýria)|Ilýriu]] a [[Kráľovstvo lombardsko-benátske|Benátsko]], zároveň však Rakúske cisárstvo stratilo [[
Minister zahraničia [[Clemens Wenzel Lothar Metternich|Metternich]] v nasledujúcom období presadzoval intervenčnú politiku na potlačenie revolúcií (v Neapole či Španielsku) a snažil sa zabrániť šíreniu [[liberalizmus|liberálnych]] myšlienok v Rakúskom cisárstve. Nelojálne osoby boli prepustené zo štátnej správy a svoju činnosť zintenzívňovala tajná polícia. Metternichova zahraničná politika postupne viedla k osamelosti Rakúska, a potlačovanie nemeckého liberalizmu viedlo k izolácii cisárstva dokonca vo vnútri Nemeckého spolku. Po smrti Františka I. štát fakticky neriadil cisár [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinand I.]], ale [[štátna konferencia]].<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 373–387.</ref>
Riadok 259:
| titul = Was heißt "österreichische" Geschichte? Probleme, Perspektiven und Räume der Neuzeitforschung
| vydavateľ = StudienVerlag
| miesto = Innsbruck
| rok = 2008
| isbn = 978-3-7065-4334-7
Riadok 275:
== Zdroj ==
|