Verzia z 02:35, 13. december 2019 upraviť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 091 editací →‎Úvodná sekcia: - ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 14:38, 9. február 2020 upraviť vrátiť TeslaBot (diskusia \| príspevky) Boti 142 148 editací d wl.; typografia Ďalšia úprava →
Riadok 25: == Bavori a Korutánci == [[Súbor:Klagenfurt Landhaus Großer Wappensaal Fürstenstein 19072006 6295.jpg\|thumb\|left\|Korutánsky kniežací stolec]] Od polovice [[4. storočie\|4. storočia]] začali ''[[~~Limes Romanus\|~~limes romanus]]'' prerážať [[Germáni]], ktorých tlak ešte viac zosilnel pod tlakom [[Huni\|Hunov]]. [[Staroveký Rím\|Rimania]] dokázali určitý čas svoju vládu v Noricu udržať, [[Panónia (rímska provincia)\|Panóniu]] museli v roku 433 opustiť. S pádom Rímskej ríše odišli z Norica v roku [[476]] rímske vojská a na území sa usadili [[Longobardi (kmeň)\|Longobardi]]. Na počiatku [[6. storočie\|6. storočia]] tak na území dnešného Rakúska vedľa prisťahovaných Germánov žili aj zvyšky pôvodného provinciálneho obyvateľstva (románske a keltsko-illyrské obyvateľstvo).<ref>{{Citácia knihy\|priezvisko=Veber\|meno=Václav\|odkaz na autora=Václav Veber\|spoluautori=a kol.\|titul=Dějiny Rakouska\|vydanie=\|miesto=Praha\|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny\|rok=2002\|isbn=80-7106-491-2\|poznámka=Ďalej len ''Dějiny Rakouska''\|strany=48 – 52\|jazyk=}}</ref> Približne v tejto dobe sa v západnej časti Norica začali objavovať [[Bavorsko\|Bavori]], ktorí sa však okolo roku [[536]] dostali pod nadvládu [[Franská ríša\|Franskej ríše]]. V rovnakej dobe začali do východného Norica pozvoľna migrovať [[Slovania]], intenzívnejšie usídľovanie nastalo v 2. polovici 6. storočia. Frankovia sa tohto územia zriekli v prospech [[Vazal (včasný stredovek)\|vazalských]] Bavorov, ktorí sa však v roku [[611]] márne pokúsili poraziť Slovanov a zabrániť vzniku [[Korutánske kniežatstvo\|Korutánskeho kniežatstva]], ktoré bolo podporené [[Avari (Stredná Ázia)\|Avarmi]]. Po porážke Avarov [[byzantská ríša\|Byzantskou ríšou]] v roku [[626]] pri [[Istanbul\|Konštantínopole]] sa Korutánske kniežatstvo dočasne stalo na štvrťstoročie súčasťou [[Samova ríša\|Samovej ríše]] a potom sa dostalo znovu do závislosti od Avarov.<ref>''Dějiny Rakouska''. s. 52 – 56.</ref> Riadok 151: {{legenda\|gold\|Rakúske cisárstvo}} {{legenda\|red solid 2px\|Hranica Nemeckého spolku}}]] V roku [[1805]] podnikol [[Napoleon Bonaparte]] ťaženie priamo na rakúske územie, kde zvíťazil v [[Bitka pri Slavkove\|bitke pri Slavkove]]. Ďalší vývoj [[Napoleonské vojny\|napoleonských vojen]] viedol k zániku [[Rímsko-nemecká ríša\|Svätej ríše rímskej]] a takmer k finančnému [[bankrot]]u Rakúska. Rakúsko muselo naviac poskytnúť svojich vojakov pri Napoleonovom ťažení do Ruska v roku [[1812]]. V roku [[1813]] bol Napoleon konečne koalíciou porazený a [[Viedenský kongres]] v roku [[1814]] pridelil Rakúsku veľkú časť [[Salzbursko\|Salzburska]], [[Ternopiľ\|Ternopiľsko]], [[Dardania (Ilýria)\|Ilýriu]] a [[Kráľovstvo lombardsko-benátske\|Benátsko]], zároveň však Rakúske cisárstvo stratilo [[~~Predné rakúsko\|~~Predné Rakúsko]]. Rakúske cisárstvo získalo tiež aj vodcovskú rolu v novo založenom [[Nemecký spolok\|Nemeckom spolku]].<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 368–373.</ref> Minister zahraničia [[Clemens Wenzel Lothar Metternich\|Metternich]] v nasledujúcom období presadzoval intervenčnú politiku na potlačenie revolúcií (v Neapole či Španielsku) a snažil sa zabrániť šíreniu [[liberalizmus\|liberálnych]] myšlienok v Rakúskom cisárstve. Nelojálne osoby boli prepustené zo štátnej správy a svoju činnosť zintenzívňovala tajná polícia. Metternichova zahraničná politika postupne viedla k osamelosti Rakúska, a potlačovanie nemeckého liberalizmu viedlo k izolácii cisárstva dokonca vo vnútri Nemeckého spolku. Po smrti Františka I. štát fakticky neriadil cisár [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)\|Ferdinand I.]], ale [[štátna konferencia]].<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 373–387.</ref> Riadok 259: \| titul = Was heißt "österreichische" Geschichte? Probleme, Perspektiven und Räume der Neuzeitforschung \| vydavateľ = StudienVerlag \| miesto = Innsbruck -– Wien -– Bozen \| rok = 2008 \| isbn = 978-3-7065-4334-7 Riadok 275: == Zdroj == *{{preklad\|cs\|Dějiny Rakouska\|17557637}}

Dejiny Rakúska: Rozdiel medzi revíziami