Mor ho!: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 816 bajtov ,  pred 1 mesiacom
d
+ref
d (+ref)
 
[[Rímsky cisár]] („cár“) si rozložil tábor v [[Panónia (rímska provincia)|Panónii]] pri hraniciach so slovenským (slovänským) územím. „Slovänský rod“ k cisárovi posiela domácich poslov - junákov. Títo mu ponúkajú chlieb, soľ, mierové posolstvo od rady starších, varujú ho, aby sa nesnažil podmaniť si Slovänov (lebo Slovänom sa vraj vždy podarilo oslobodiť sa z nadvlády), a informujú ho, že Sloväni sú pohostinní, ale ak treba vedia aj nevzdať sa a intenzívne bojovať. Cisár ponuku na mier odmieta a odpovedá, že si Slovänov prišiel podmaniť (zotročiť). Slovänskí junáci sa nato na cisára s mečmi v ruke vrhnú so svorným výkrikom Mor ho!. V boji proti presile junáci zomierajú s dobrým pocitom, že sa len tak nevzdali. Cisár si nato prezerá bojové pole a hanbí sa z porážky junákov tešiť, lebo vidí, že na zemi leží viac mŕtvych jeho vojakov ako junákov.
 
== Charakteristika ==
Báseň [[romantizmus|romantickým]] spôsobom vyjadruje ducha demokratickosti a hlbokého [[patriotizmus|vlastenectva]] ľudu. V strede pozornosti sú dve protikladné idey a svety: jednak túžba po mieri, slobode a rovnoprávnosti, krásna vlasť s hrdými obyvateľmi a jednak násilie, zotročovanie a výbojnosť. Slováci padajú za vznešené ideály a sú morálnymi víťazmi; Rimania naopak zostávajú s hanbou otrokára.
 
Na zvýraznenie [[demokracia|demokratického]] ducha básne Chalupka zvolil ako umeleckú formu prístupnú formu ovplyvnenú [[Ľudová slovesnosť|ľudovou slovesnosťou]], ľudový jazyk a [[Sylabický veršový systém|sylabický rytmus]].
 
== Motivácia básne ==
Motívom na napísanie básne bolaboli [[Pavol Jozef Šafárik|ŠafárikovaŠafárikove]] ''[[Slovanské starožitnosti]]'' a jeho ďalšia kniha ''Dejiny slovanskej reči a literatúry''<ref name="S"/> z roku 1826, v ktorej Šafárik píše o ozbrojenom boji Lemiakov (t.j. [[Limiganti|Limigantov]]), ktorých Chalupka považuje za [[Slovania|slovanské kmene]], proti rímskemu cisárovi [[Constantius II.,|Constantiovi II.]], ktorý vtrhol do [[Panónia (rímska provincia)|Panónie]], v roku [[358]] po Kr.
 
Autor sa k svojej básni v časopise [[Sokol (slovenský časopis, 1862 – 1869)|Sokol]] v roku 1864 vyjadril nasledovne: ''Pravú ale príčinu cisárovej zloby proti Slovenom vidím ja v slovenskej slobodomyseľnosti. Čože mohlo Rímu, všetky národy zotročujúcemu, byť nebezpečnejšie a tak aj nenávidenejšie ako zásada obecnej slobody a rovnoprávnosti, ktorú tej doby, okrem Slovenstva{{#tag:ref|V Kronike Slovenska je (asi) omylom napísané "Slovenska"„Slovenska“.|group=pozn}}, u žiadneho národa nenalézame. Slovenia zbrojou dobyli si slobody a vyhnali si svojich pánov. Ten príklad mohol nakaziť aj iné, najmä slovanské národy, po okolných krajinách Rímu poddané. Preto žiadal cisár od pokojných Slovenov, čo nežiadal ani od lúpežných Kvádov a Jasov, aby ďaleko odsťahovali sa od pomedzia rímskeho.''
 
== Význam ==
Báseň bola podnetom vlasteneckého nadšenia vrstovníkov Chalupku aj neskorších generácií (napríkladštudentský ajspolok v Kežmarku v roku [[1912]], počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] v povstaleckých novinách, nápisy na bojovej technike<ref name="S"/>).
 
== Poznámky ==
 
== Zdroje ==
{{referencie|refs=
 
<ref name="S">CHALUPKA, Samuel: MOR HO! In: {{Citácia knihy
| editori = [[Dana Hučková]], [[Rudolf Chmel]]
| titul = Slovník diel slovenskej literatúry 19. storočia
| odkaz na titul = Slovník diel slovenskej literatúry 19. storočia
| vydanie text = Dotlač 1. vyd.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Kalligram]]; [[Ústav slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied|Ústav slovenskej literatúry SAV]]
| rok = 2014
| isbn = 978-80-8101-280-8
| edícia = Knižnica slovenskej literatúry
| zväzok edície = 6
| počet strán = 344
| strany = 118{{--}}120
}}</ref>
 
}}
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Kováč
 
== Externé odkazy ==
* [http://zlatyfond.sme.sk/dielo/83/Chalupka_Mor-ho/1 Text básne na Zlatý fond SME]
 
{{Portál|Literatúra|Literárny}}