Zmŕtvychvstanie Pána: Rozdiel medzi revíziami

 

== Rímskokatolícka cirkev ==

 

V [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej cirkvi]] sa nazýva '''Nedeľa Paschy''' alebo '''Nedeľa vzkriesenia''' a je najväčším sviatkom cirkevného roka. Oslava vzkriesenia Ježiša Krista ([[Veľká noc#Pascha v gréckokatolíckej cirkvi|Pascha]]) sa predlžuje na celý týždeň, ktorý nesie označenie [[Svetlý týždeň]]. Obdobie Paschy trvá od Nedele vzkriesenia do stredy pred [[Nanebovstúpenie Pána|Nanebovstúpením Pána]], teda 40 dní. Z liturgického hľadiska predstavuje Nedeľa vzkriesenia začiatok evanjeliových i apoštolských čítaní (lekcionára) a aj začiatok cyklu [[oktoich]]u (osmohlasníka). V Nedeľu Paschy na liturgii sa začína čítať Jánovo evanjelium od začiatku („Na počiatku bolo Slovo...“) a aj [[Skutky apoštolov|Skutky svätých apoštolov]] od začiatku. Na [[Večiereň|večierni]], ktorá sa slávi na [[Veľká sobota|Veľkú sobotu]] večer spolu s [[Liturgia svätého Bazila Veľkého|liturgiou sv. Bazila Veľkého]], sa začína 1. hlas oktoicha.

 

Najdôležitejšou bohoslužbou nedele Paschy je [[utiereň]] vzkriesenia, ktorá sa slúži v nedeľu ešte pred východom slnka (na Slovensku a u východných Slovanov) alebo o polnoci zo soboty na nedeľu (na Balkáne). Pred ňou sa niekde zvykne slúžiť [[polnočnica]], počas ktorej sa prenesie [[pláštenica]] zo stredu chrámu z katafalku (symbolického hrobu) na prestol (oltár), čo symbolizuje Kristovo vzkriesenie. Typickým obradom Nedele Paschy je aj posvätenie paschálnych (veľkonočných) pokrmov, ktoré sa väčšinou koná vonku pred chrámom. Pred posvätením jedál alebo po ňom sa slávi [[liturgia svätého Jána Zlatoústeho]]. Hodinky (časy) majú svoju osobitnú štruktúru, v ktorej dominujú radostné paschálne spevy, zatiaľ čo [[žaltár]] je redukovaný na minimum. Takýmto spôsobom sa hodinky (a tiež [[povečerie]] a [[polnočnica]]) modlia celý Svetlý týždeň.

 

== Pozri aj ==