Verzia z 05:48, 8. júl 2019 upraviť Akul59 (diskusia \| príspevky) 8 305 editací d wikilinky ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 22:04, 27. február 2020 upraviť vrátiť Pe3kZA (diskusia \| príspevky) Správcovia 82 807 editací d →‎Dejiny: formulácia Ďalšia úprava →
Riadok 99: == Dejiny == ~~Vďaka~~Lokalita ~~výhodnému~~má ~~postaveniu~~výhodnú polohu v blízkosti dôležitých dávnovekých ciest, predovšetkým považskej vetvy tzv. veľkej [[Jantárová cesta (história)\|jantárovej cesty]] –, spájajúcej severnú a južnú Európu. Ostroh sa stal obývaným miestom vo viacerých obdobiach [[pravek]]u a [[včasná dejinná doba\|včasnej doby dejinnej]]. Súvislý prehľad o vývoji osídlenia priniesol systematický archeologický výskum, ktorý na lokalite realizoval [[Archeologický ústav SAV]] v [[Nitra\|Nitre]] v rokoch [[1968]]{{--}}[[1972\|72]] a [[1975]]. Stopy osídlenia pochádzajú už zo [[paleolit\|staršej doby kamennej]] (22 000 pred Kr.) respektíve aj neskoršej doby kamennej (2 000 pred Kr.). V [[bronzová doba\|mladšej dobe bronzovej]] (1 100 pred Kr.) tu existovalo významné hradisko velaticko-baierdorfskej kultúry, opevnené mohutným valom a priekopou vo vnútri areálu so sídliskom a výrobnými zariadeniami. Pozornosť si zasluhujú aj stopy osídlenia z [[rímska doba\|rímskej doby]] ([[2. storočie\|2.]]{{--}}[[3. storočie]]).▼ Súvislý prehľad o vývoji osídlenia priniesol systematický archeologický výskum, ktorý na lokalite realizoval [[Archeologický ústav SAV]] v [[Nitra\|Nitre]] v rokoch [[1968]]{{--}}[[1972\|72]] a [[1975]]. ~~Stopy osídlenia pochádzajú už zo [[paleolit\|staršej doby kamennej]] (22 000 pred Kr.) respektíve aj neskoršej doby kamennej (2 000 pred Kr.)~~ ▲V [[bronzová doba\|mladšej dobe bronzovej]] (1 100 pred Kr.) tu existovalo významné hradisko velaticko-baierdorfskej kultúry, opevnené mohutným valom a priekopou vo vnútri areálu so sídliskom a výrobnými zariadeniami. Pozornosť si zasluhujú aj stopy osídlenia z [[rímska doba\|rímskej doby]] ([[2. storočie\|2.]]{{--}}[[3. storočie]]). Kľúčovú úlohu zohral Kostolec vo [[Veľká Morava\|veľkomoravskom]] období ([[9. storočie]]{{--}}začiatok [[10. storočie\|10. storočia]]). Vzniklo tu opevnené včasnofeudálne veľmožské sídlo – dvorec s obytnou zástavbou, vlastníckym kostolom s malým pohrebiskom príslušníkov vládnucej vrstvy a hospodárskymi budovami. Bolo ohradené valmi a hlbokou priekopou. Išlo o mocensko-správne stredisko, na ktoré sa viazali poľnohospodárske a remeselné osady v okolí. Kostolec sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie nateraz známe pamätníky veľkomoravskej kultúry na [[Slovensko\|Slovensku]]. Po zániku dvorca sa od druhej polovice 10. storočia do [[14. storočie\|14. storočia]], nachádzalo sa na lokalite pohrebisko viacerých okolitých včasnostredovekých osád. V [[15. storočie\|15. storočí]] tu vzniklo niekoľko hospodárskych stavieb a plošina sa príležitostne pre svoju ~~dobrú~~výhodnú strategickú polohu využívala aj pre vojenské účely. == Opis ==

Kostolec (hradisko): Rozdiel medzi revíziami