Abdülmecid I.: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 16:
|matka =[[Bezmiâlem Sultán]]
}}
'''Abdülmecid I.''' ([[Osmanská turečtina|osm. tur.]] عبد المجيد اول ''Abdülmecîd-i evvel'', [[Turečtina|mod. tur.]] ''Birinci Abdülmecid''; * [[25. apríl]] [[1823]], [[Istanbul|Konštantínopol]], [[Osmanská ríša]] – † [[25. jún]] [[1861]], [[Istanbul|Konštantínopol]], [[Osmanská ríša]]), zvaný aj '''Tanzimatçı Sultan Abdülmecid''' (sultán Abdülmecid Reorganizátor), kvôli [[Tanzimat|Tanzimatským]] reformám, ktoré vykonal, bol [[sultán]] [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] v rokoch [[1839]] až [[1861]]. Jeho vláda bola poznačená vzostupom nacionalistických hnutí na území ríše. Abdülmecid chcel povzbudiť osmanstvo medzi secesionistickými poddanskými národmi a zastaviť vzostup nacionalistických hnutí v ríši, avšak nepodarilo sa mu to napriek snahe dôkladnejšie integrovať ne-[[Moslimovia|moslimov]] a ne-Turkov do osmanskej spoločnosti s novými zákonmi a reformami. Pokúsil sa nadviazať spojenectvo s hlavnými mocnosťami západnej Európy, konkrétne so [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojeným kráľovstvom]] a [[Druhé Francúzske cisárstvo|Francúzskom]], ktoré bojovali popri Osmanskej ríši v [[Krymská vojna|krymskej vojne]] proti [[Ruská ríša|Rusku]].
Na nasledujúcom [[Parížsky kongres (1856)|kongrese v Paríži]] 30. marca 1856 bola Osmanská ríša oficiálne zaradená medzi európske rodiny národov. Abdülmecidovým najväčším úspechom bolo ohlásenie a uplatňovanie reforiem [[Tanzimat|Tanzimatu]] (''reorganizácia''), ktoré pripravil jeho otec a ktoré v roku 1839 účinne začali modernizáciu Osmanskej ríše. Vďaka tomuto úspechu bola jedna z ríšskych hymien Osmanskej ríše pomenovaná po ňom.
== Mladosť ==
Abdülmecid sa narodil 25. apríla 1823 v [[Beşiktaş|Beşiktaşi]] v paláci Sahil alebo v [[Topkapı Sarayı|paláci Topkapı]], oboje sú v Istanbule. Bol snom sultána [[Mahmud II.|Mahmuda II.]] Jeho matka bola [[Bezmiâlem Sultán]].
Získal európske vzdelanie a hovoril plynule [[Francúzština|francúzsky]], ako prvý sultán.<ref>{{Citácia periodika|titul=Max Black. Abstract and abstraction. Encyclopaedia Britannica, Encyclopaedia Britannica, Inc., Chicago-London-Toronto1956, Vol. 1, pp. 67–68; also Max Black. Abstract and abstraction. Encyclopaedia Britannica, Encyclopaedia Britannica, Inc., Chicago-London-Toronto 1957, Vol. 1, pp. 67–68.|url=http://dx.doi.org/10.2307/2964454|periodikum=Journal of Symbolic Logic|dátum=1958-03|dátum prístupu=2020-03-13|ročník=23|číslo=1|strany=22–29|issn=0022-4812|doi=10.2307/2964454|meno=Atwell R.|priezvisko=Turquette}}</ref> Rovnako ako [[Abdülaziz]], ktorý ho nahradil, sa zaujímal aj o literatúru a klasickú hudbu. Rovnako ako jeho otec [[Mahmud II.]] bol zástancom reforiem a mal to šťastie, že mal podporu progresívnych vezírov, ako sú [[Mustafa Reşit Paša]], [[Mehmet Emin Ali Paša]] a [[Fuad Paša]]. Počas celej svojej vlády musel bojovať proti konzervatívcom, ktorí sa postavili proti jeho reformám. Abdülmecid bol tiež prvým sultánom, ktorý priamo počúval sťažnosti verejnosti v špeciálne prijímacie dni, ktoré sa zvyčajne konali každý piatok bez prostredníka. Navštevoval územia ríše, aby osobne videl, ako sa uplatňujú tanzimatské reformy. V roku 1844 odcestoval do İzmitu, Mudanyi, Bursi, Gallipoli, Çanakkale, Lemnosu, Lesbosu a Chiosu a v roku 1846 navštívil balkánske provincie.
== Vláda ==
Keď Abdülmecid nastúpil na trón, situácia v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] bola v kritickom stave. V čase, keď jeho otec zomrel, prišla do Istanbulu správa, že armáda jeho ríše bola porazená v Nizipe armádou povstaleckého [[Egyptský ejalét|egyptského]] miestokráľa [[Muhammad Ali Paša|Muhammada Aliho]]. V rovnakom čase bola ríšska flotila na ceste do [[Alexandria|Alexandrie]], kde bola odovzdaná Muhammadovi Alimu veliteľom Ahmedom Fevzi Pašom, pod zámienkou, že poradcovia mladého sultána sa postavili na stranu [[Rusko|Ruska]]. Vďaka zásahu európskych mocností však Muhammad Ali musel ustúpiť a Osmanská ríša bola zachránená pred ďalšími útokmi, zatiaľ čo jej územia v Sýrii, Libanone a Palestíne boli obnovené. Podmienky boli finalizované [[Londýnsky dohovor (1840)|Londýnskym dohovorom (1840)]].
V súlade s výslovnými pokynmi svojho otca Abdülmecid okamžite vykonal reformy, ktorým sa venoval Mahmud II. V novembri 1839 bol vyhlásený dekrét nazývaný Hatt-Şerif z Gülhane, tiež známy ako Tanzimat Fermanı, ktorý tieto reformy konsolidoval a presadzoval. Dekrét bol doplnený na konci [[Krymská vojna|krymskej vojny]] podobným štatútom vydaným vo februári 1856, ktorý bol nazvaný Hatt-ı Hümayun. Týmito nariadeniami sa ustanovilo, že všetky triedy sultánových poddaných by mali mať chránený svoj život a majetok; aby dane boli spravodlivo uvalené a spravodlivo spravované; a že všetci by mali mať úplnú náboženskú slobodu a rovnaké občianske práva. Schéma sa stretla so silným odporom moslimských vládnych tried a ''[[ulamá]]'' alebo náboženských autorít a bola implementovaná iba čiastočne, najmä v odľahlých častiach impéria. Proti životu sultána sa z tohto dôvodu vytvorilo viac ako jedno sprisahanie.<ref>{{Citácia knihy|titul=Chisholm, Hugh, (22 Feb. 1866–29 Sept. 1924), Editor of the Encyclopædia Britannica (10th, 11th and 12th editions)|url=http://dx.doi.org/10.1093/ww/9780199540884.013.u194658|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2007-12-01}}</ref>
Najdôležitejšie reformné opatrenia presadzované Abdülmecidom boli:
* Zavedenie prvých osmanských papierových bankoviek (1840)
* Reorganizácia armády vrátane zavedenia brannej povinnosti (1842 - 1844)
* Prijatie osmanskej štátnej hymny a osmanskej štátnej vlajky (1844)
* Reorganizácia finančného systému podľa francúzskeho vzoru
* Reorganizácia občianskeho a trestného zákonníka podľa francúzskeho vzoru
* Reorganizácia súdneho systému, vytvorenie systému občianskych a trestných súdov s európskymi aj osmanskými sudcami
* Založenie ''Meclis-i Maarif-i Umumiye'' (1845), ktoré bolo prototypom prvého osmanského parlamentu (1876)
* Inštitúcia rady pre verejné vyučovanie (1846)
* Plány na zrušenie trhov s otrokmi (1847)
* Plány na vybudovanie protestantskej kaplnky (1847)
* Založenie moderných univerzít a akadémií (1848)
* Založenie osmanskej školy v [[Paríž|Paríži]]
* Zrušenie kapitačnej dane, ktorá uvalila na ne-moslimov vyššie clá (1856)
* Ne-moslimom sa umožnilo stať sa vojakmi v osmanskej armáde (1856)
* Rôzne ustanovenia na lepšiu správu verejnej služby a rozvoj obchodu
* Nové pozemkové zákony potvrdzujúce vlastnícke právo (1858)
* Dekriminalizácia homosexuality (1858)
Ďalšou pozoruhodnou reformou bolo, že [[turban]] bol prvýkrát oficiálne zakázaný počas jeho vlády a bol nahradený [[Fez|fezami]]. Dvor audítorov prijal aj európske módy (Fez by bol zakázaný v roku 1925 tým istým republikánskym národným zhromaždením, ktoré zrušilo sultanát a vyhlásilo tureckú republiku v roku 1923).
[[Samuel Morse]] získal svoj prvý patent na [[Telegraf|telegrafiu]] v roku 1847. Sultán tento nový vynález osobne skúšal.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Restitution and Design Principles of Beylerbeyi Palace Gardens, Istanbul|url=http://dx.doi.org/10.7596/taksad.v7i3.1465|periodikum=Journal of History Culture and Art Research|dátum=2018-09-30|dátum prístupu=2020-03-13|ročník=7|číslo=3|strany=60|issn=2147-0626|doi=10.7596/taksad.v7i3.1465|meno=Parisa|priezvisko=Göker|meno2=Elmas|priezvisko2=Erdoğan}}</ref>
Keď [[Ľudovít Košut|Košút]] a ďalší hľadali útočisko v [[Turecko|Turecku]] po neúspechu [[Kráľovské Uhorsko|maďarského]] povstania v roku 1849, [[Rakúske cisárstvo|Rakúsko]] a [[Ruská ríša|Rusko]] vyzvali sultána, aby im ich predal, avšak ten odmietol. Encyklopédia Britannica z roku 1911 o ňom hovorí: „Niesol charakter byť láskavým a ctihodným človekom, aj keď trochu slabým a ľahko vedeným. Proti tomu sa však musela prejaviť jeho prehnaná extravagancia, najmä ku koncu jeho života.“
V roku 1844 vytvoril osmanskú líru a v roku 1852 ustanovil Rád Medjidie.
Osmanská ríša obdržala prvú zo svojich zahraničných pôžičiek 25. augusta 1854 počas [[Krymská vojna|krymskej vojny]]. Po tejto významnej zahraničnej pôžičke nasledovali pôžičky v rokoch 1855, 1858 a 1860, ktoré kulminovali v omeškaní a viedli k zhoršeniu európskych sympatii k Osmanskej ríši a nepriamo k neskoršiemu zatknutiu a smrti Abdülmecidovho brata [[Abdülaziz|Abdülaziza]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Chisholm, Hugh, (22 Feb. 1866–29 Sept. 1924), Editor of the Encyclopædia Britannica (10th, 11th and 12th editions)|url=http://dx.doi.org/10.1093/ww/9780199540884.013.u194658|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2007-12-01}}</ref>
Jeho úspech v zahraničných vzťahoch nebol taký pozoruhodný ako jeho domáce úspechy. Abdülmecidova vláda začala porážkou jeho síl egyptským miestokráľom a následným podpisom [[Londýnsky dohovor (1840)|Londýnskeho dohovoru (1840)]], ktorý zachránil jeho ríšu pred väčším problémami. Osmani sa úspešne zúčastnili krymskej vojny a získali signatári [[Parížska zmluva (1856)|Parížskej zmluvy (1856)]]. Jeho pokusy o posilnenie svojej základne na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] zlyhali v [[Bosna a Hercegovina|Bosne]] a v [[Čierna Hora|Čiernej Hore]] a v roku 1861 bol nútený sa vzdať [[Libanon|Libanonu]].
Hoci zdôraznil svoj záväzok dodržiavať slávnostné pravidlá, ktoré jeho predkovia ukladali pri slávnostných ceremoniáloch, prijal radikálne zmeny v živote paláca. Napríklad úplne opustil [[Topkapı Sarayı|palác Topkapı]], ktorý bol rezidenciou sultánov po celé štyri storočia. Tradície britských, francúzskych, talianskych jednotiek a dôstojníkov a diplomatov, ktorí prišli do Istanbulu počas krymskej vojny (1853 - 1856), nasmerovali dokonca aj rodiny strednej triedy ku konzumerismu a luxusu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Our Rector from Paris|url=http://dx.doi.org/10.7827/turkishstudies.2681|periodikum=Journal of Turkish Studies|dátum=2011|dátum prístupu=2020-03-13|ročník=Volume 6 Issue 3|číslo=6|strany=5–7|issn=1308-2140|doi=10.7827/turkishstudies.2681|meno=Saim|priezvisko=SAKAOĞLU}}</ref>
V rokoch 1847 až 1849 zrekonštruoval [[Hagia Sofia]], bol zodpovedný za výstavbu [[Palác Dolmabahçe|paláca Dolmabahçe]]. Taktiež založil prvé francúzske divadlo v Istanbule.
== Smrť ==
Abdülmecid zomrel na [[Tuberkulóza|tuberkulózu]] (podobne ako jeho otec) vo veku 38 rokov dňa 25. júna 1861 v Istanbule a bol pochovaný v mešite Yavuza Selima a jeho následníkom sa stal jeho mladší nevlastný brat [[Abdülaziz]].
== Iné projekty ==
| |||