Wikipédia

Karner: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
doplnenie informácii, prekopanie článku, obrázky, referencie, galeria, obrazky, odkazy,literatura, odstranenie sablony pracuje sa
d štyl., gram.
Značka: editor wikitextu 2017
Riadok 1:
[[Súbor:Skalica, karner.jpeg|náhľad|Karner svätej Anny v [[Skalica (mesto)|Skalici]] (14./15. storočie, barokizovaný)]]
'''Karner'''<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu
'''Karner''' (z lat. ''carinalis'' = pozemský; ''carnarium'' alebo ''ossarium'' = ''kostnica'') je stavba menších rozmerov určená na uchovávanie kostí zosnulých.<ref>{{Citácia knihy|meno=Miroslav|priezvisko=Plaček|titul=Encyklopédia slovenských hradov|vydanie=|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8085-287-0|strany=381|meno2=Martin|priezvisko2=Bóna}}</ref> Môže patriť ku [[kostol]]u ako prístavba, prípadne je vymedzeným priestorom v [[chrám]]ovej predsieni alebo pod [[chór (architektúra)|chór]], najčastejšie je však samostatnou centrálnou stavbou na kvadratickom, kruhovom, alebo polygonálnom pôdoryse. Výstavba karnerov bola rozšírená v 12.{{--}}16. storočí v [[Románske umenie|románskej]] a [[Gotická architektúra|gotickej architektúre]] v [[Stredná Európa|Strednej Európe]]. Výstavba karnerov vychádza z praktických dôvodov, a to hlavne priestorového obmedzenia cintorínov a potreba ochrany ostatkov zosnulých pred zneuctením. Karner je súčasťou cintorína a jeho dvojitá funkcia je vyjadrená rozdelením priestoru na spodnú, podzemnú časť. ktorá slúži ako kostnica, a hornú kaplnku, obyčajne s pripojenou [[Apsida (architektúra)|apsidou]] s [[oltár]]om, prípadne i s vežičkou.<ref name=":0">{{Citácia knihy|meno=kolektív autorov|priezvisko=|titul=ENCYCLOPAEDIA BELIANA|vydanie=|vydavateľ=Encyklopedický ústav SAV|miesto=Bratislava|rok=2016|isbn=978-80-970350-2-0|strany=678|zväzok=8}}</ref>▼
|titul=karner
|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karner
|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana
|dátum prístupu=2020-03-18
|jazyk=sk}}</ref> alebo '''karnerová kaplnka'''<ref name=":0"/> (z lat. ''carinalis'' = pozemský; ''carnarium'' alebo ''ossarium'' = ''kostnica'') je stavba menších rozmerov určená na uchovávanie kostí zosnulých.<ref>{{Citácia knihy
|meno=Miroslav
|priezvisko=Plaček
|titul=Encyklopédia slovenských hradov
|vydanie=
|vydavateľ=Slovart
|miesto=Bratislava
|rok=2007
|isbn=978-80-8085-287-0
|strany=381
|meno2=Martin
▲'''Karner''' (z lat. ''carinalis'' = pozemský; ''carnarium'' alebo ''ossarium'' = ''kostnica'') je stavba menších rozmerov určená na uchovávanie kostí zosnulých.<ref>{{Citácia knihy|meno=Miroslav|priezvisko=Plaček|titul=Encyklopédia slovenských hradov|vydanie=|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8085-287-0|strany=381|meno2=Martin|priezvisko2=Bóna}}</ref> Môže patriť ku [[kostol]]u ako prístavba, prípadne je vymedzeným priestorom v [[chrám]]ovej predsieni alebo pod [[chór (architektúra)|chórchórom]], najčastejšie je však samostatnou centrálnou stavbou nas kvadratickomkvadratickým, kruhovomkruhovým, alebo polygonálnompolygonálnym pôdorysepôdorysom. Výstavba karnerov bola rozšírená v 12.{{--}}16. storočí v [[Románske umenie|románskej]] a [[Gotická architektúra|gotickej architektúre]] v [[Stredná Európa|Strednej Európe]]. Výstavba karnerov vychádzaVychádzala z praktických dôvodov, aprevažne toz hlavnedôvodu priestorového obmedzenia cintorínov a potrebapotreby ochrany ostatkov zosnulých pred zneuctením. Karner je súčasťou cintorína a jeho dvojitá funkcia je vyjadrená rozdelením priestoru na spodnú, podzemnú časť., ktorá slúži ako kostnica, a hornú kaplnku, obyčajnespravidla s pripojenou [[Apsida (architektúra)|apsidou]] s [[oltár]]om, prípadne i s vežičkou.<ref name=":0">{{Citácia knihy|meno=kolektív autorov|priezvisko=|titul=ENCYCLOPAEDIA BELIANA|vydanie=|vydavateľ=Encyklopedický ústav SAV|miesto=Bratislava|rok=2016|isbn=978-80-970350-2-0|strany=678|zväzok=8}}</ref>
 
== Popis ==
Karner je dvojpodlažná stavba menších rozmerov,. vV jeho dolnej časti (sa zvyčajne nachádza kostnica zapustená v teréne) sa nachádza kostnica, v hornej časti jesa nachádza kaplnka (kdeslúžiaca sa konalina zádušné omše za zosnulých). Pôdorys je malá centrála (kruhová, polygonálna alebo štvorcová) centrála, v období gotiky má aj pozdĺžny pôdorys. Myšlienka budovania karnerov sa najskôr vyvinula v prostredí nemeckých benediktínskych kláštorov.<ref name=":0" /> Románske karnery kruhového pôdorysu sú tvarovo podobné [[Rotunda|rotundám]], ačo častoje súdôvodom pretoich vzájomnečastej zamieňanémylnej zámeny. Podobnosť jetkvie len v pôdoryse ale, rozdiel jemožno badať v dvojpodlažnom systéme karnera a rozličnomrozličných účeloch účelistavieb. Rotundy sú vlastne malé kostoly, kým karner je výhradne pohrebnou záležitosťou.<ref name=":1">{{Citácia knihy
|meno=Václav
|priezvisko=HÁJEK
|titul=Architektura. Klíč k architektonickým slohům
|vydanie=
|vydavateľ=Grada Publishing
|miesto=Praha
|rok=2000
|isbn=8071697222
|strany=210, 229}}</ref> Najviac zachovaných karnerov pochádza z románskeho obdobia, a v neskorom [[stredovek]]u sú zriedkavejšie. Vzorom im bola pravdepodobne dvojpodlažná cintorínska Kaplnka svätého Michala vo [[Fulda|Fulde]] (vybudovaná v rokoch [[818]]{{--}}[[822]],. zrejmeNa ažpochovávanie neskôrsa využitázrejme nazačala pochovávanie)využívať až neskôr. V [[10. storočie|10. storočí]] sa výstavba karnerov rozšírila do niektorých ďalších [[Rád svätého Benedikta|benediktínskych]], a neskôr vi [[Cisterciánsky rád|cisterciánskych]] kláštorochkláštorov, neskôra nado cintorínochcintorínov pri farských kostoloch. Tento typ sa však rozširuje až v druhej polovici [[12. storočie|12.]] a najmä v [[13. storočie|13. storočí]]. Najčastejšie sa karner vyskytuje v [[Podunajsko|Podunajsku]] s centrom v [[Dolné Rakúsko|Dolnom Rakúsku]], odkiaľ sa rozširoval i na susedné územie.<ref name=":1" /><ref name=":0" />
 
Najstarší karner na [[Slovensko|Slovensku]] objavili pri archeologickom výskume [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]]; stál na pohrebisku pri kostole vybudovanom pravdepodobne na začiatku [[11. storočie|11. storočia]]. Ďalší karner vybudovali v bratislavskom podhradí (Kaplnka svätého Jakuba pod úrovňou dnešného [[Námestie SNP (Bratislava)|Námestia SNP]], po roku [[1221]]). a zachovalaZachovala sa z neho podzemná časť v suteréne dnešného [[Dóm sv. Martina|Dómu sv. Martina]]. Výstavba a rozšírenie karnerov na Slovensku súvisí s príchodom nemeckých kolonistov koncom 12. a začiatkom 13. storočia. K najvýznamnejším zachovaným karnerom na Slovensku patria Kaplnka svätého Ondreja (pôvodne svätého Michala) v [[Kremnica|Kremnici]] (polovica 13. storočia, súčasť komplexu [[Mestský hrad v Kremnici|Mestského hradu]]) a Kaplnka svätého Michala v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] (prvá tretina 13. storočia, súčasť komplexu [[Mestský hrad v Banskej Štiavnici|Starého zámku]]), jeho pôvodný podzemný priestor je zaklenutý pomocou ôsmich kamenných rebier na strednom [[Pilier|pilieri]]. Horná časť s [[Apsida (architektúra)|apsidou]] bola upravená v [[14. storočie|14. storočí]]. Z ďalších príkladov je Karner svätej Anny v [[Skalica (mesto)|Skalici]] (14./15. storočie, barokizovaný) a Karner svätého Michala v [[Trenčín|Trenčíne]] (posledná tretina 15. storočia). Archeologickými vykopávkami sú doložené karnery vvo [[Štvrtok na Ostrove|Štvrtku na Ostrove]], [[Dolný Štál|Dolnom Štále]] (asi 12.{{--}}13. storočie), [[Krupina|Krupine]] (prvá tretina 13. storočie).<ref name=":0" /> V [[Česko|Česku]] sa zachovalo niekoľko karnerov zachovalo,mimo akoiné napríkladv na [[Kutná Hora|Kutnej Hore]], v [[Brno|Brne]] pod [[Kostol svätého Jakuba (Brno)|Kostolom svätého Jakuba]], v [[Praha|Prahe]] na [[Malá Strana|Malej Strane]] pod [[Kostol Panny Márie Víťaznej (Praha)|Kostolom Panny Márie Víťaznej]], v [[Mělník|Mělníku]]u pod Kostolom svätého Petra a Pavla. Stredoveké karnery kruhového pôdorysu sa zachovali aj na južnej Morave, ako napríklad v [[Moravské Budějovice|Moravských Budějoviciach]], [[Stonařov]]e, [[Bítov]]e (zaplavený [[Vodná nádrž Vranov|Vranovskou priehradou]]).<ref>{{Citácia periodika
|priezvisko=RICHTER
|meno=Václav
|titul=Románská architektura na Moravě
|periodikum=Časopis Společnosti přátel starožitností LX
|odkaz na periodikum=
|vydavateľ=Časopis Společnosti přátel starožitností LX
|miesto=
|dátum=1952
|ročník=60|číslo=1|strany=231 - 234|issn=|url=|dátum prístupu=18.3.2020}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karner|url=http://apsida.sk/slovnicek/karner|vydavateľ=apsida.sk|dátum prístupu=2020-03-18|jazyk=sk|meno=Alexandra a Štefan|priezvisko=Podolinskí}}</ref>
|číslo=1
|strany=231{{--}}234
|issn=
|url=
|dátum prístupu=18.3.2020}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Karner
|url=http://apsida.sk/slovnicek/karner
|vydavateľ=apsida.sk
|dátum prístupu=2020-03-18
|jazyk=sk
|meno=Alexandra a Štefan
|priezvisko=Podolinskí}}</ref>
 
== Galéria ==
Řádek 19 ⟶ 65:
 
== Literatúra ==
 
* {{Citácia knihy|meno=Pavel|priezvisko=VLČEK|titul=Encyklopedie českých klášterů|vydanie=|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=1997|isbn=80-85983-17-6|strany=717, 782|meno2=Petr|priezvisko2=SOMMER|priezvisko3=FOLTÝN|meno3=Dušan}}
* {{Citácia knihy|meno=Petr|priezvisko=DAVID|titul=777 kostelů, klášterů a kaplí České republiky|vydanie=|vydavateľ=Soukup & David|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-7011-708-7|strany=304, 308|meno2=Vladimír|priezvisko2=SOUKUP}}
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
<references />
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Ossuaries}}
 
== Pozri aj ==
* [[kostnica]]
 
* [[rotunda]]
* [[kaplnka]]
Řádek 40 ⟶ 85:
* [[Kutná Hora]]: [http://www.kostnice.cz/ kostnica]
* [http://www.skalica.sk/mesto/pamiatky/karner.php Karner v Skalici]
* [https://www.muzeumkremnica.sk/sk/mestsky-hrad/karner Karner v Kremnici]
* [https://visit.trencin.sk/karner-sv-michala/ Karner v Trenčíne]
* [https://navstevnik.spisskanovaves.eu/co-vidiet/pamiatky/osarium/ Osárium v Spišskej Novej Vsi]
* [http://apsida.sk/slovnicek/karner Karner]
* [http://www.artslexikon.cz/index.php?title=Karner Karner]
 
[[Kategória:Architektonické prvky]]
Řádek 50 ⟶ 95:
[[Kategória:Gotická architektúra]]
[[Kategória:Pohrebné stavby]]
[[Kategória:Kostnice| ]]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Karner“