Dekréty prezidenta republiky: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Odkaz na súbor Benes.PNG bol odstránený, pretože ho Srittau na Commons zmazal. |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 68:
[[Súbor:Bundesarchiv B 145 Bild-F051623-0206, Berlin, Besuch Emil Hacha, Gespräch mit Hitler.jpg|náhľad|Rokovanie delegácie ústrednej česko-slovenskej vlády s čelnými predstaviteľmi Nemecka v Berlíne v noci zo 14. na 15. marca 1939. Zľava: F. Chvalkovský, E. Hácha, A. Hitler, [[Hermann Göring]], J. von Ribbentrop a [[Wilhelm Keitel]].]]
14. marca 1939 krátko popoludní sa Snem Slovenskej krajiny uzniesol na vyhlásení samostatného Slovenského štátu. Prezident E. Hácha a minister zahraničných vecí [[František Chvalkovský]] popoludní 14. marca odcestovali do [[Berlín]]a na rokovanie, ktoré sa podľa ich predstáv malo týkať slovenskej otázky. Po nočnom rokovaní v spoločnosti vodcu A. Hitlera, ministra zahraničných vecí [[Joachim von Ribbentrop|Joachima von Ribbentropa]] a iných vedúcich činiteľov Nemecka boli donútení podpísať protokol, podľa ktorého vložili ''„osud českého národa a krajiny s plnou dôverou do rúk vodcu Nemeckej ríše“'' a podmienky bezpodmienečnej kapitulácie Č-SR. Následne ráno 15. marca začalo vojenské obsadzovanie
{{Citát|Vodca a ríšsky kancelár prijal dnes v prítomnosti ministra zahraničných vecí von Ribbentropa československého štátneho prezidenta Dr. Háchu a československého ministra zahraničných vecí Dr. Chvalkovského na ich prianie. Na schôdzke bola úplne otvorene prerokovaná vážna situácia, ktorá nastala v dôsledku udalostí posledných týždňov na doterajšom československom štátnom území. Obe strany vyjadrili súhlasné presvedčenie, že cieľom všetkého úsilia musí byť zaistenie pokoja, poriadku a mieru v tejto časti strednej Európy. Československý štátny prezident vyhlásil, že k tomuto cieľu a dosiahnutiu konečného upokojenia vkladá osud českého národa a krajiny s plnou dôverou do rúk vodcu Nemeckej ríše. Vodca prijal toto vyhlásenie a vyjadril svoje rozhodnutie vziať český národ pod ochranu Nemeckej ríše a zaručiť mu autonómny vývoj zodpovedajúci jeho národnej svojbytnosti.|protokol o rokovaní A. Hitlera s prezidentom republiky E. Háchom z 15. marca 1938<ref>{{Harvbz|Gronský|2005|St=337}}</ref>|300|Georgia|100}}
Riadok 109:
== Právny kontext ==
=== Otázka neplatnosti mníchovskej dohody ''ab initio'' ===
Ústredným programovým bodom československého zahraničného odboja sformovaného okolo E. Beneša a napokon aj Dočasného štátneho zriadenia bolo presadiť uznanie neplatnosti [[Mníchovská dohoda|mníchovskej dohody]] ''[[ab initio]]'', teda presadiť u veľmocí anulovanie („oduznanie“) mníchovskej dohody. Úspech tohto zámeru bol základným predpokladom pre presadenie teórie právnej kontinuity predmníchovskej ČSR, ktorú E. Beneš prvýkrát verejne predstavil 19. marca 1939 počas okrúhleho stola na pôde University of Chicago(?). Svoje programové ciele konkretizoval 8. júna v príhovore na zhromaždení krajanských organizácií v Pilsen Parku v Chicagu. Vyhlásil, že mníchovská dohoda je nulitná vzhľadom na to, že v ČSR nebola prijatá v súlade s ústavou a že ju Nemecko porušilo vojenským obsadením zvyšku Čiech a Moravy.
{{Citát|Nie sme [...] mníchovskou dohodou viazaní, jednak preto, že ústavne nikdy nebola prijatá, jednak preto, že bola nacistickým diktátorským Nemeckom násilne a svojvoľne zrušená ustanovením takzvaného protektorátu. Pre nás preto dnes vzhľadom k Nemecku neexistuje. Pôjdeme do boja za slobodu svojej starej vlasti a za vydobytie svojej starej Československej republiky. Neuznávame a neuznáme ani právne, ani politicky žiadny fait accompli. Neprijmeme ani viedenskú arbitrážnu dohodu o Slovensku a Podkarpatskej Rusi, ktorou Maďarsko svojvoľne a násilne porušilo.|E. Beneš v príhovore v Pilsen Parku v Chicagu 8. júna 1939<ref>''„Nejsme ''[...]'' mnichovskou dohodou vázáni, jednak proto, že ústavně nikdy přijata nebyla, jednak proto, že byla nacistickým diktátorským Německem násilně a svévolně zrušena provedením takzvaného protektorátu. Pro nás tudíž dnes vzhledem k Německu neexistuje. Půjdeme do boje za svobodu své staré vlasti a za vydobytí své staré Československé republiky. Neuznáváme a neuznáme ani právně, ani politicky zádného fait accompli. Nepřijmeme ani vídeňskou arbitrážní dohodu o Slovensku a Podkarpatské Rusi, kterou Maďarsko svévolně a násilně porušilo.“'' </ref>|300|Georgia|100}}
Riadok 179:
=== Dekréty a opatrenia voči Nemcom ===
=== Dekréty a opatrenia voči Maďarom ===
[[Súbor:Old people.jpg|náhľad|Maďari odsunutí do
Väčšina opatrení voči Maďarom v Československu nesúvisela s dekrétmi prezidenta republiky.
Riadok 188:
** [[Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom|výmena obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskom]], ktorá prebiehala na základe medzištátnej dohody z 27. februára 1946 (týkala sa 89 660 osôb maďarskej národnosti vysídlených z ČSR do Maďarska a cca 12 000 osôb slovenskej a českej národnosti presunutých z Maďarska do ČSR),
* skupiny obyvateľstva maďarskej národnosti, pri ktorých sa uplatňovalo povojnové zákonodarstvo na základe princípu kolektívnej zodpovednosti (kolektívnej viny) v zmysle dekrétov prezidenta republiky, resp. nariadení SNR:
** nábor resp. deportácie obyvateľstva maďarskej národnosti do
*** akcia v septembri až decembri 1945 (asi 12 000 osôb) sa konala bez právneho podkladu a až neskôr bola odôvodnená dekrétom prezidenta republiky č. 88/1945 Zb. z 1. októbra 1945 o všeobecnej pracovnej povinnosti,
*** akcia v júli až auguste 1946 sa konala na dobrovoľnom základe ako nábor pracovných síl na pomoc českému poľnohospodárstvu, pričom väčšinu prihlásených tvorili Slováci (akcie sa zúčastnilo 1932 osôb maďarskej národnosti),
*** akcia na prelome rokov 1946 a 1947, ktorá bola najväčšou deportáciou do
** konfiškácia pôdohospodárskeho majetku, ktorá na území Slovenska prebiehala na základe nariadenia Predsedníctva SNR č. 4/1945 Zb. o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa a v českých krajinách podľa...,
** konfiškácia majetku, ku ktorej došlo na základe dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb. o konfiškácii nepriateľského majetku a o [[Fond národnej obnovy|Fonde národnej obnovy]], pričom majetok Nemcov a Maďarov na Slovensku sa ešte pred prijatím tohto dekrétu dostal do národnej správy na základe nariadenia SNR č. 50/1945 Zb. o národných správach,
| |||