Ďalším príkladom sú [[Spojené štáty|Spojene štáty]], kde napriek federálnej republike, kde žiadna priama demokracia na federálnej úrovni neexistuje a neexistuje zákon, ktorý by určoval fixnú štruktúru orgánov samosprávy, takmer polovica štátov (a mnoho krajov) umožňujú občanom podávať návrhy (na zhromaždeniach či híringoch). Väčšina štátov má taktiež možnosť iniciatívy a referenda. Zastupiteľstvá rokujú verejne, v priemere dva až trikrát mesačne. V záujme vytvorenia priestoru pre účasť čo najväčšieho počtu ľudí sa zasadania väčšinou začínajú až podvečer, resp. večer a nezriedka trvajú aj do polnoci. Rokovania sú hojne navštevované. Na úvod rokovania sa často robí prehľad došlej pošty. Poslanci dostanú do rúk prehľad všetkých žiadostí, listov, sťažností a e-mailov, ktoré boli obci doručené odo dňa posledného rokovania, a informujú sa, ako sa ten-ktorý problém vyriešil. Nepísaným pravidlom je, že akákoľvek záležitosť musí byť uzavretá najneskôr do 30 dní. Po ukončení diskusie poslancov sa ku každému bodu rokovania otvára priestor pre verejnosť (tzv. notice).
Na lepšie aplikovanie priamej demokracie sa začína využívať aj internet a iné komunikačné technológie, napríklad [[e-demokracia]]. Koncept [[otvorená vláda|otvorenej vlády]], dovoľujúci všetkým občanom zúčastňovať sa priamo na rozhodovaní v ľubovoľnej miere, akú si želajú, aplikuje princípy [[Slobodný softvér|slobodného softvéru]] v oblasti spoločenského rozhodovania.
