Veľký Magellanov mrak: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
rozšírenie, obrázky, wikilinky Značka: bez zdroja |
|||
Riadok 1:
[[
[[File:Tarantula Nebula TRAPPIST.jpg|thumb|[[Hmlovina Tarantula]]]]
[[File:Composite image of Supernova 1987A.jpg||thumb|Zvyšok supernovy [[SN 1987A]] na spojenej snímke [[HST]] a [[Chandra|Chandry]]]]
'''Veľký Magellanov mrak''', označovaný aj ako '''Veľké Magellanovo mračno''', prípadne '''LMC''' (''Large Magellanic Cloud''), je [[trpasličia galaxia|trpasličia]] nepravidelná [[galaxia]]. Nazvaná je podľa moreplavca [[Fernão de Magalhães|Fernanda Magellana]], ktorý objavil Veľký aj [[Malý Magellanov mrak]] v roku [[1519]] pri svojej plavbe okolo sveta. Patrí
Veľký Magellanov mrak je viditeľný
== Významné objekty ==
▲'''Veľký Magellanov mrak''', označovaný aj ako '''Veľké Magellanovo mračno''', prípadne '''LMC''' (''Large Magellanic Cloud''), je [[trpasličia galaxia|trpasličia]] nepravidelná [[galaxia]]. Nazvaná je podľa moreplavca [[Fernão de Magalhães|Fernanda Magellana]], ktorý objavil Veľký aj [[Malý Magellanov mrak]] v roku [[1519]] pri svojej plavbe okolo sveta. Patrí do miestnej skupiny galaxii.
*'''[[Hmlovina Tarantula]]''' (NGC 2070). Je to obrovská [[emisná hmlovina]] nachádzajúca sa v juhovýchodnej časti Veľkého Magellanovho mraku ako jeho najjasnejšia časť. Jej koncové slučkové časti na astrofotografiách vyzerajú ako pavúčie nohy. Jej súčasťou je aj najaktívnejšia oblasť masívneho [[Vznik hviezdy|zrodu hviezd]] v celej Miestnej skupine galaxií, hmlovina s hviezdokopou [[30 Doradus]], ktorá tvorí najjasnejšiu časť tejto hmloviny. Je to kompaktná [[otvorená hviezdokopa]] tvorená niekoľkými tisíckami nedávno zrodených veľmi jasných masívnych hviezd. Niektoré z nich sú až 50-krát hmotnejšie ako naše Slnko. Tie najhmotnejšie z nich už prešli štádiami [[Supernova|supernov]], ktoré vyvolali rázové vlny vytvárajúce vlny v blízkych oblakoch plynu. To spúšťa tvorbu ďalších hviezd.
* '''[[SN 1987A]]''' - supernova, ktorej svetlo na Zem dorazilo v roku [[1987]]. Prvýkrát bola zaznamenaná [[23. február]]a. Jej jasnosť stúpala až do mája 1987, kedy dosiahla 3. [[Magnitúda|magnitúdu]] a stala sa tak najjasnejšou viditeľnou supernovou pozorovanou od roku 1604 ([[Keplerova supernova|Keplerovej supernovy]]), prvou jasnou supernovou od objavu ďalekohľadu a najlepšie preštudovanou supernovou vôbec. Jej pozorovania priniesli mnoho poznatkov o posledných štádiách [[Vývoj hviezdy|životného cyklu hviezd]]. Očakáva sa, že po supernove zostal [[pulzar]], ale nijaký sa nenašiel.
▲Veľký Magellanov mrak je viditeľný aj zo Zeme. Veľký Magellanov mrak sa nachádza z menšej časti v [[súhvezdie|súhvezdí]] [[Stolový vrch (súhvezdie)|Stolový vrch]] a z väčšej časti v [[Mečiar (súhvezdie)|Mečiarovi]]. Od [[Slnko|Slnka]] je vzdialený asi 160 000 [[svetelný rok|svetelných rokov]] a dosahuje asi 1/3 priemeru [[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečnej cesty]] a 1/10 počtu [[hviezda|hviezd]] Mliečnej cesty, teda rádovo asi 10{{--}}20 miliárd hviezd. Jeho hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí 1/10 až 1/20 hmotnosti Mliečnej cesty. Hoci je to [[nepravidelná galaxia]], má isté náznaky špirálových ramien. V jeho vnútri sa nachádza [[hmlovina Tarantula]] a obrovská [[Oblasť H II|HII oblasť]] s priemerom asi 900 svetelných rokov. Okrem nich obsahuje mrak aj mračná [[medzihviezdna hmota|plynu a prachu]], mladé [[hviezdokopa|hviezdokopy]] a [[pozostatok supernovy|zvyšky supernov]]. Veľký Magellanov mrak sa pravdepodobne pred niekoľkými miliardami rokov dostal do blízkosti Mliečnej cesty, čo mohlo spustiť prudšiu [[vznik hviezdy|tvorbu nových hviezd]].
* [[Zvyšok supernovy]] '''[[SNR 0509-67.5]]'''. Jej svetlo malo zasiahnuť Zem asi pred 400 rokmi, ale napriek tomu o nej neexistujú záznamy. Na jej mieste zostali zvlnené, červeno žiariace prstence s priemerom asi 23 ly. Príčina vzniku vlniek v hmlovine je neznáma.
* Zvyšok dvoch supernov '''[[DEM L316]]'''. Pozemské observatóriá a röntgenový ďalekohľad [[Chandra]] ukázali, že tieto dve obálky, jedna väčšia a druhá menšia, sa od seba značne líšia: kým menšia je asi pozostatok po supernove typu Ia, čiže explodujúcom [[Biely trpaslík|bielom trpaslíku]], väčšia obálka je pravdepodobne z hmoty, ktorá patrila supernove typu II, čiže explodujúcej [[Plazmová hviezda|plazmovej hviezde]]. Tieto dve obálky s najväčšou pravdepodobnosťou spolu nesúvisia, iba sa premietajú na rovnaké miesto oblohy.
* '''[[N63A]]''' je zvyškom supernovy, ktorej svetlo výbuchu doletelo na Zem asi pred 2 000 až 5 000 rokmi. Je to jeden z najväčších zvyškov supernovy známych vo Veľkom Magellanovom mraku. Leží 150 000 ly ďaleko.
* Zvyšky supernovy '''[[SNR 0539-69.1]]''' obsahujú jeden z najrýchlejšie rotujúcich pulzarov. Jedna jeho otočka prebehne za 16 milisekúnd, čiže je dvakrát rýchlejší ako pulzar v Krabej hmlovine.
*Veľmi blízko hmloviny Tarantula je ďalšia hviezdotvorná oblasť. Obklopená emisnou hmlovinou v nej vzniká otvorená hviezdokopa '''[[NGC 2074]]'''.
*'''[[N 44]]''' je ďalšia obrovská a spletitá hmlovina, jedna z najväčších a najspletitejších v tejto časti vesmíru. V priestore s priemerom 1 000 ly obsahuje početné hmotné jasné hviezdy, mračná červene žiariaceho vodíku a dlhé pásy tmavého prachu. Leží vo vzdialenosti asi 170 000 ly. Centrálne hviezdy v nej vyfúkali obrovskú bublinu s priemerom vyše 250 ly.
*Hviezdotvorná oblasť '''[[LH 95]]'''. Žiari namodro a nachádzajú sa v nej temné prachové oblasti vytvorené hviezdami alebo supernovami.
*Hviezdotvorná oblasť '''[[Henize 206]]'''. Vznik novej generácie hviezd aj tu pravdepodobne umožnilo stláčanie rázovou vlnou zo supernovy, ktorej trosky sú stále pozorovateľné.
*'''[[N 11]]''', obrovský prstenec emisných hmlovín spojených žiariacimi vláknami. Meria vyše 100 ly. Obsahuje centrálnu hviezdokopu, ktorá erodovala svoje okolie – LH9 ([[NGC 1760]]). Skladá sa asi z 50 modrých hviezd. Nad hviezdokopou sa nachádza jasná hviezdotvorná oblasť N 11B.
*Hviezdokopa '''[[NGC 1850]]'''. Obsahuje rozličné populácie hviezd s rozličným vekom. Nesie tak znaky [[Guľová hviezdokopa|guľovej]], ako aj otvorenej hviezdokopy. Jej ďalšou zvláštnosťou je, že je dvojitá – asi 200 ly od stredu väčšej kopy sa nachádza menšia a kompaktnejšia kopa.
*Mladá guľová hviezdokopa '''[[NGC 1818]]''' ležiaca ďaleko od stredu mraku.
*Menšia hviezdotvorná oblasť '''[[NGC 1748]]''' v západnej časti galaxie. Zrodila hviezdy, ktoré v priebehu iba niekoľko stotisíc rokov zmenili jej tvar a v nasledujúcich miliónoch rokov ju celkom zničia.
*Hviezdotvorná oblasť '''[[N 159]]'''. Rozprestiera sa na viac než 150 svetelných rokoch a v jej strede je neobvyklý, kompaktný bipolárny mrak.
*'''[[NGC 2100]]''', obrovská otvorená hviezdokopa s vekom iba 20 miliónov rokov.
*'''[[NGC 2060]]''', hviezdokopa zahalená v superbubline po výbuchu supernovy.
*Premenná hviezda '''[[S Doradus]]''', jedna z najžiarivejších hviezd, aké poznáme. Je päťstotisíc až miliónkrát svietivejšia než Slnko, ale vzhľadom na svoju vzdialenosť sa nám javí taká slabá, že voľným okom ju nevidíme
*'''[[NGC 1910]]''', hustá skupina desiatok hviezd s priemerom asi jednej oblúkovej minúty.
== Pozri aj ==
* [[Malý Magellanov mrak]]
* [[Magellanove mraky]]
{{Galaxia Mliečna cesta}}
| |||