Filón Alexandrijský: Rozdiel medzi revíziami

Usiloval sa zlúčiť múdrosť [[Starý zákon|Starého zákona]] s myšlienkami [[grécka filozofia|gréckej filozofie]], najmä [[platonizmus|platonizmu]] a [[stoicizmus|stoicizmu]]. Filón vyšiel z názoru, že reč Starého zákona sa opiera o obrazný, inotajný spôsob vyjadrovania, alebo „hovorenie inak“ (ALLEGOREIN) a že teda za jeho slovnou podobou treba odhaľovať hlbší, symbolický, večne platný význam. Druhým Filonovým východiskom bolo presvedčenie, že [[judaizmus|judaistické náboženstvo]] a grécka filozofia sa navzájom v jadre neodlišujú. Filón pretavil starozákonné náboženské predstavy do pojmov gréckej filozofie.<ref name="F"/>

Najvyššou entitou je podľa Filóna [[Boh]] chápaný v duchu judaistického [[monoteizmus|monoteizmu]] ako jediný a zároveň v duchu gréckej filozofie ako absolútne bytie. Boh je [[transcendentný]] v tom zmysle, že je mimo sveta a nemôže naň bezprostredne pôsobiť, a v tom zmysle, že sa vymyká akémukoľvek prirodzenému poznaniu: vieme len, že je, ale nevieme, čo je. Preto Filón zavádza v náboženskom kontexte pojem logu. [[Logos]] je prostredníkom medzi Bohom a svetom. Logos je súhrnom ideí a zároveň má osobnú povahu, je akýmsi anjelom, synom božím, druhým bohom, ktorého stvoril Boh a on potom svoril svet.<ref name="F"/>

Filónova sústava bola gradualistická: [[Boh]] - [[Logos]] - [[Hmota (filozofia)|hmota]] - to sú tri stupne na ceste od dokonalosti k nedokonalosti. Človek ako bytosť telesná, a teda nedokonalá, sa môže k dokonalosti navrátiť len cestou extázy (EKSTASIS), kedy sa jeho božská časť - duša zbavuje telesnosti a spája sa s Bohom. Najmä týmito stránkami svojej filozofie bol Filón blízky neskoršiemu [[novoplatonizmus|novoplatonizmu]].<ref name="F"/>

== Pozri ajReferencie ==

== LiteratúraĎalšia literatúra ==

== ExternéPozri odkazyaj ==

{{koncové šablóny|{{Výhonok filozof}}|{{Starovekí filozofi}}}}