Karlovský mier: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
porušenie autorských práv, https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:S-miroslav&oldid=7004426 Značka: náhrada |
Článok prepracovaný, uvedené nové referencie. Odstránená šablóna o možnom porušení autorských práv. Značka: odstránenie údržbovej šablóny |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Treaty of Karlowitz.jpg|náhľad|250px|Originálny dokument mierovej zmluvy vystavený v [[Dóžov palác (Benátky)|Dóžovom paláci]] v [[Benátky|Benátkach]].]]
[[Súbor:Kapela mira u Sremskim Karlovcima (2).jpg|náhľad|250px|Kaplnka mieru – kostol postavený na mieste uzavretia zmluvy, Sriemske Karlovce, Srbsko]]
[[Súbor:Negotiation of the peace of Karlowitz.jpg|náhľad|250px|Rokovanie o mieri v Karlovciach, [[Grafika (výtvarné umenie)|grafika]] neznámeho nemeckého majstra z Holandska]]
'''Karlovský mier''', známy ešte aj ako ''Karlovický'' alebo ''Karlovacký mier'', je mierová zmluva ktorou bola zakončená [[Veľká turecká vojna]] z rokov 1683 až 1697 medzi [[Svätá liga (1684)|Svätou ligou]] a [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]].<ref name="nolan">{{Citácia knihy
| titul = Wars of the Age of Louis XIV, 1650–1715: An Encyclopedia of Global Warfare
| meno = Cathal J.
| priezvisko = Nolan
| vydavateľ = Greenwood Publishing
| miesto =
| rok = 2008
| url =
| isbn =
| jazyk = po anglicky
}}</ref><ref name="bel">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Karlovský mier
| url = https://beliana.sav.sk/heslo/karlovsky-mier
| isbn = 978-80-89524-30-3
| vydavateľ = [[Encyclopaedia Beliana]]
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.03.2020
| miesto =
| jazyk = po slovensky
}}</ref>
Zmluva bola uzavretá roku 1699 v dnešnom [[srbsko]]m meste Sriemske Karlovce ({{vjz|srp|''Сремски Карловци''}}, {{vjz|ces|''Sremské Karlovice''}}, {{vjz|slk|''Sriemske Karlovce''}}, {{vjz|hrv|''Srijemski Karlovci''}}, {{vjz|hun|''Karlóca''}}, {{vjz|deu|''Karlowitz''}}, {{vjz|ita|''Carlowitz''}}, {{vjz|tur|''Karlofça''}}). Označila definitívne stiahnutie [[Osmanská dynastia|osmanských]] Turkov zo [[Stredná Európa|strednej Európy]], s ich prvými veľkými územnými stratami po storočiach expanzie a ustanovila [[Habsburská monarchia|Habsburskú monarchiu]] ako dominantnú mocnosť v regióne.<ref name="Ágoston">{{Citácia knihy
| titul = Treaty of Karlowitz: Encyclopedia of the Ottoman Empire
| meno = Gábor
| priezvisko = Ágoston
| vydavateľ = Infobase Publishing
| miesto =
| rok = 2010
| url = https://books.google.rs/books?id=QjzYdCxumFcC&pg=PA309&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false
| isbn = 978-0816-06259-1
| jazyk = po anglicky
}}</ref>
== Dôvody a priebeh rokovaní ==
Osmanská ríša požadovala mier po niekoľkých po sebe nasledujúcich porážkach vo vojne s Habsburskou monarchiou, počnúc porážkou v [[Bitka pri Viedni|bitke pri Viedni]] roku 1683. Poslednú, rozhodujúcu porážku Turci utrpeli 11. septembra 1697 v [[Bitka pri Zente|bitke pri Zente]] (dnes Senta, Srbsko), keď ich porazilo habsburské vojsko pod velením [[Eugen Savojský|Eugena Savojského]].<ref name="bel" />
Turci prvýkrát súhlasili rokovať s koalíciou európskych štátov, prijať sprostredkovanie neutrálnymi mocnosťami a pripustiť porážku. Po 72 dňových rokovaniach medzi Osmanskou ríšou na jednej strane a [[Svätá liga (1684)|Svätou ligou]] – alianciou [[Pápežský štát|Pápežského štátu]], [[Benátska republika|Benátskej republiky]], [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]], [[Republika oboch národov|Poľsko–litovskej únie]] a [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]] na strane druhej, v prítomnosti predstaviteľov Anglicka a Holandska ako sprostredkovateľov, zmluva s platnosťou 25 rokov bola podpísaná 26. januára 1699.<ref name="krl">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Karlovački mir: Hrvatska enciklopedija
| url = https://www.enciklopedija.hr/natuknica.aspx?id=30593
| isbn =
| vydavateľ = Chorvátska encyklopédia, Leksikografski zavod Miroslav Krleža
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.03.2020
| miesto = Záhreb
| jazyk = po chorvátsky
}}</ref><ref name="brit">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Treaty of Carlowitz
| url = https://www.britannica.com/event/Treaty-of-Carlowitz
| isbn =
| vydavateľ = [[Encyclopædia Britannica]]
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.03.2020
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref>
== Dôsledky ==
Na základe zásady {{vjz|lat|''uti possidetis, ita possideatis''}}, zmluva potvrdila vtedajšie teritoriálne vlastníctvo každej moci. Turci boli donútení vzdať sa takmer všetkých území, ktoré v rámci [[Uhorsko|Uhorska]] obsadili počas posledných vyše 150 rokov. [[Habsburgovci]] dostali od nich [[Jáger]]ský ejálet, [[Oradea|Varadínsky]] ejálet, veľkú časť [[Budín]]skeho ejáletu, severnú časť [[Temešvár]]skeho ejáletu a časti [[Bosna a Hercegovina|Bosenského]] ejáletu. Znamenalo to obnovenie celistvosti územia [[Uhorsko|Uhorska]] vrátane [[Báčka|Báčky]], [[Chorvátsko|Chorvátska]], [[Slavónsko|Slavónska]] a väčšej časti [[Sriem (historické územie)|Sriemu]] (s výnimkou juhovýchodnej časti). Kniežatstvo [[Sedmohradsko]] zostalo nominálne nezávislé, ale podliehalo priamej vláde habsburských guvernérov. Poľsko–litovská únia si prinavrátila [[Pravobrežná Ukrajina|Pravobrežnú Ukrajinu]] a [[Podolie (historické územie)|Podolie]], vrátane rozobranej pevnosti v [[Kamianec-Podiľskyj|Kamenci Podolskom]]. Benátska republika získala väčšiu čast [[Dalmácia|Dalmácie]], časť [[Kotorská boka|Kotorskej boky]] a polostrov [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéz]]. Dohoda medzi Benátčanmi a Osmanmi bola následne podpísaná v [[Belehrad]]e, 7. februára 1699.<ref name="Ágoston" /><ref name="krl" />
Osmani si zmluvou uzavretou v Karlovciach zachovali juhovýchodnú časť Sriemu, južnú časť Temešvárskeho ejáletu a [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banát]], ako aj suzerenitu (odvodenú zvrchovanosť) nad polonezávislými kniežatstvami [[Valašsko (Rumunsko)|Valašskom]] a [[Moldavské kniežatstvo|Moldavskom]].<ref name="bel" /><ref name="Ágoston" />
Ruské cárstvo podpísalo s Osmanskou ríšou dvojročné prímerie, ale roku 1700, uzavretím Konštantínopolského mieru, sultán [[Mustafa II.]] postúpil cárovi [[Peter Veľký|Petrovi Veľkému]] prístav [[Azov]] (v rokoch 1711 až 1783 bol Azov znovu v rukách Turkov) a tým aj prístup k [[Čierne more|Čiernemu moru]]. Povolil tiež cárovi zriadiť stálu diplomatickú misiu v Konštantínopole ([[Istanbul]]).<ref name="Ágoston" /><ref name="brit" />
Počas rokovaní sa diskutovalo aj o [[Bazilika Svätého hrobu|Svätom hrobe]] v [[Jeruzalem]]e, ale nedospelo sa k žiadnej dohode o ňom. Turci sa však zaviazali poskytovať ochranu [[kresťan]]ským pútnikom v [[Palestína (územie)|Palestíne]].<ref>{{Citácia knihy
| titul = Geschichte der europäischen Staaten (Geschichte des östreichischen Kaiserstaates), Band 4
| meno = János Nepomuk Jozsef (gróf)
| priezvisko = Mailáth
| vydavateľ = F. Perthes
| miesto = Hamburg
| rok = 1848
| url = https://books.google.rs/books?id=K4QJAAAAIAAJ&pg=PA262&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false
| isbn =
| jazyk = po nemecky
}}</ref>
Na navrhnutie nových hraníc medzi Habsburskou monarchiou a Osmanskou ríšou boli zriadené komisie, pričom niektoré časti boli sporné až do roku 1703. Vďaka úsiliu habsburského komisára, talianskeho grófa Luigiho Ferdinanda Marsiliho sa v polovici roku 1700 dohodli chorvátske hranice a začiatkom roku 1701 hranice medzi Uhorskom a Temešvárskym ejáletom Osmanskej ríše. Prvýkrát boli hranice označené fyzickými medzníkmi. Vymedzenie Benátskej republiky s Osmanskou ríšou v oblasti Dalmácie predložil benátsky správca ({{vjz|ita|''provveditore''}}) Giuseppe Govato Grimani, a táto hranica (tzv. ''Linea Grimani'') bola stanovená vo februári 1701.<ref name="Ágoston" /><ref name="krl" />
Z uzavretím mierovej zmluvy nesúhlasila uhorská šľachta preto, že jej predstavitelia neboli k rokovaniam prizvaní a zmluva nebola s nimi diskutovaná. Nespokojnosť s politickými a spoločenskými pomermi zachvátila aj nižšie vrstvy obyvateľstva v Uhorsku a roku 1703 vyvrcholila posledným [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburským povstaním]] pod vedením [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]].<ref name="bel" />
== Historické mapy ==
<gallery>
Súbor:Central europe 1683.png|Stredná Európa roku 1683, na začiatku [[Veľká turecká vojna|Veľkej tureckej vojny]]
Súbor:Eyalet of temesvar1699.png|Vymedzenie Habsburskej monarchie s Osmanskou ríšou po uzavretí Karlovského mieru
Súbor:Territorial changes of Poland 1686.jpg|[[Republika oboch národov|Poľsko–litovská únia]] roku 1686
Súbor:Territorial changes of Poland 1699.jpg|Poľsko–litovská únia po uzavretí Karlovského mieru, tri roky pred začiatkom [[delenia Poľska]] európskymi mocnosťami
</gallery>
== Referencie ==
{{referencie}}
[[Kategória:Dejiny Maďarska]]
[[Kategória:Dejiny Rakúska]]
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny Srbska]]
[[Kategória:Mierové zmluvy]]
| |||