Vitamín D: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
odstránenie vety |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 13:
v [[tuk]]u.
Pod vitamínom D sa chápe skupina látok, ktoré boli objavené v roku 1942 ([[Aiden McCollum]]). Sú to [[
== Formy Vitamínu D ==
Riadok 25:
== Zdroje vitamínu D ==
Za normálnych okolností sa vitamín D tvorí v [[koža|koži]] pôsobením [[slnečné svetlo|slnečného žiarenia]] z [[provitamín]]u 7-dehydrocholesterolu, [[derivát]]u [[cholesterol]]u. [[Ultrafialové žiarenie]] štiepi B jadro zlúčeniny za vzniku [[cholekalciferol]]u, teda '''vitamínu D<sub>3</sub>'''. Ľudské telo vie vyrobiť 10 000 – 12 000 medzinárodných jednotiek IU (1 mcg zodpovedá 40 IU) pri 30 minútovom letnom opaľovaní. Slnečná ochrana s faktorom (SPF) 8 a viac zablokuje UV lúče, ktoré produkujú vitamín D. Počiatočné opaľovanie v trvaní 10 – 15 min. bez použitia opaľovacieho faktora vytvorí dostatok vitamínu D. Potom by sa mal ihneď použiť ochranný faktor 15 a viac, aby bola pokožka chránená. Takéto opaľovanie, ktoré zahŕňa tvár, ruky, dlane alebo chrbát najmenej dvakrát do týždňa, zabezpečí dostatok vitamínu D. Zásoba vitamínu D stačí na 2 – 4 mesiace. Existujú však faktory, ktoré limitujú využitie UV B na tvorbu tohto slnečného vitamínu v koži, t. j. ročné obdobie, lokalita, časť dňa, smog a vek. Napríklad ľudia žijúci na severnej alebo južnej pologuli (od 40° zemepisnej šírky na sever a na juh) nie sú vystavení dostatočnému množstvu UV B počas zimných mesiacov potrebných na tvorbu vitamínu D. S pribúdajúcim vekom sa znižuje schopnosť organizmu syntetizovať vitamín D expozíciou slnečným žiarením. Zaujímavé však je, že
V zime sa dostáva do tela zväčša iba potravou živočíšneho pôvodu (napr. olej z rybej pečene [treska,
U [[Rastliny|rastlín]] je prekurzorom [[ergosterol]] a rastlinný vitamín je potom [[Erkalciol|ergokalciferol]], alebo '''vitamínu D<sub>2</sub>'''
Riadok 33:
== Účinky vitamínu D v organizme ==
Vitamín D sa zúčastňuje regulácie metabolizmu vápnika a fosforu. V čreve a obličkách sa aktiváciou receptorov vitamínu D (VDR) zvyšuje absorpcia týchto minerálov. Týmto účinkom prispieva spoločne s parathormónom, kalcitonínom a nadobličkovými hormónmi k udržaniu minerálnej rovnováhy medzi vápnikom a fosforom v telesných tekutinách a tkanivách (účinok hormonálneho charakteru). Okrem známych účinkov na '''hustotu kostí a zdravie chrupu''' má aj ďalšie pozitívne účinky. Má potenciál regulovať - priamo či nepriamo - viac ako 200 rôznych génov zodpovedných za mnohé biologické procesy ľudského organizmu. Posilňuje '''imunitný systém''' (tzv. cytotoxicita makrofágov a aktivita buniek imunitného systému – zabijakov). Hypoteticky je dokonca schopný modifikovať proliferáciu a diferenciáciu buniek, angiogenézu. Týmto spôsobom zabraňuje aspoň čiastočne a za určitých okolností deleniu rakovinových buniek, predovšetkým v prípade prostaty, hrubého čreva, rakoviny kože a prsníka a vyvoláva niekedy aj smrť rakovinových buniek. Pôsobí teda '''antikarcinogénne'''. Je účinný pri liečbe niektorých '''ochorení kože''' (psoriáza), stimuluje rast a rozvoj buniek pokožky (zabraňuje deleniu keratinocytov). Dopĺňanie vitamínu D počas '''tehotenstva''' zabezpečuje správny vývoj kostry plodu a predchádza nízkej pôrodnej váhe. V '''období dojčenia''' zvyšuje tvorbu mlieka. Adekvátny príjem vitamínu D v '''detstve a puberte''' sa tiež podieľa na správnom vývoji organizmu. Vitamín D má aj dokázateľné pozitívne účinky na centrálny nervový systém. Deficit spôsobuje únavu, depresívne ladenie. Uvažuje sa o význame jeho nedostatku v etiológii roztrúsenej sklerózy a neutralizácii toxických účinkov olova a ďalších ťažkých kovoch. Posledné štúdie naznačujú, že vitamín D môže zlepšiť glukózovú toleranciu nielen diabetikov a znížiť riziko cukrovky 1. typu.
== Odporúčaná denná dávka ==
Komplexné pozitívne účinky vitamínu D na imunitu organizmu, procesy bunkového delenia, kosti, svaly, mozog a psychiku, krvný obeh, ochorenia ako cukrovka 1. typu, roztrúsená skleróza, porážka, sa môžu podľa najnovších štúdii uplatniť až pri vyšších dávkach metabolitov
V roku 2012 zverejnil Úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) nové '''bezpečné denné príjmy vitamínu D:'''
Řádek 74 ⟶ 73:
''Zdroj údajov: EFSA Journal 2012;10(7):2813''
Minimálne denné dávky vitamínu D, ktoré slúžia na udržanie jeho fyziologickej hladiny
{| class="wikitable"
|