29. apríla 1849 sa zvyšok slovenského dobrovoľníckeho zboru presunul do [[Jablunkov|Jablunkova]] na Morave, kde sa [[Bedřich Bloudek]] vzdal velenia<!-- Kvôli rozporom vo velení.. veliteľ postupne prepustil väčšinu dobrovoľníkov a ustupoval na Moravu. -->. Langsfeld so svojimi druhmi sa zostal skrývať v slovenských horách. 12. mája 1849 prepadli v [[Kraľoviansky meander|kraľovianskej doline]] jednotku uhorskej domobrany (Honvédi) pod velením [[Arthur Görgey|Arthura Görgeya]]<!-- 1. HOnvéd: česky: Královská uherská zeměbrana, maďarsky Magyar Királyi Honvédség)
2. Arthur Görgey de Görgő et Toporc bol rodák z Toporca pri Kežmarku, ktorý študoval chémiu v Prahe. V iných zdrojoch je H. Görgey
2. Arthur Görgey de Görgőgisjgns tých by som nechcel prepadnúť!“.</blockquote>Začiatkom augusta 1849 sa začala letná ofenzíva a ku slovenským dobrovoľníkom sa pridalo asi 300 ďalších z Liptova a 24. augusta 1849 sa im podarilo obsadiť [[Kremnica|Kremnicu]] a do konca mesiaca aj ostatné stredoslovenské banské mestá. V prvej polovici septembra 1849 potom zbor vytlačil uhorskú domobranu aj z Gemerskej stolice.
4. nebol to artur ale: ktorého dal major Herman Görgei, starší brat Artúra, obesiť. -->.
Potom sa skrýval pri [[Turčianske Kľačany|Turčianskych Kľačanoch]]. 20. júna 1849 ho vlastný strýko vyzradil za odmenu 300 zlatých. Spolu s ďalšími zajatými bol potom v okovách hnaný, ako odstrašujúci príklad, hore [[Turiec (región)|Turcom]] do Kremnice. Ráno 22. júna 1849 [[Herman Görgey]] (starší brat Arthura) nariadil vyšetrovanie a vojenským súdom bol 23 ročný Langsfeld odsúdený a obesený. Pred súdom odmietol ponúknutú milosť, ktorá mu bola ponúknutá výmenou za zrieknutie sa revolučných ideálov a vodcov politického života ([[Štúrovci|Štúrovcov]]). <blockquote>„Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma niekedy súdiť i Slováci a u tých by som nechcel prepadnúť!“.</blockquote>Začiatkom augusta 1849 sa začala letná ofenzíva a ku slovenským dobrovoľníkom sa pridalo asi 300 ďalších z Liptova a 24. augusta 1849 sa im podarilo obsadiť [[Kremnica|Kremnicu]] a do konca mesiaca aj ostatné stredoslovenské banské mestá. V prvej polovici septembra 1849 potom zbor vytlačil uhorskú domobranu aj z Gemerskej stolice.
== Memorability ==
28. októbra 1849 bol Langsfeld v Kremnici symbolicky slávnostne pochovaný slovenskými dobrovoľníkmi aj za účasti Langsfeldovho učiteľa [[Ondrej Hodža|Ondreja Hodžu]]. [[Jozef Gregor Tajovský]] napísal o Langsfeldovi biografické dielo „Smrť Ďurka Langsfelda“ a tiež podnietil vybudovanie pomníka na mieste hrobu, ktorý bol slávnostne odhalený 28. októbra 1922. Pomník vybudovala [[Matica slovenská]] v Kremnici za pomoci pracovníkov Mincovne v Kremnici a obyvateľov mesta.<ref name=":0" /> [[Matica slovenská]] tiež organizuje spomienkové akcie pri výročiach Langsfelda<ref>{{Citácia periodika|titul=Pietna spomienka na Juraja Langsfelda|periodikum=Matica Slovenská|dátum=2015-06-26|url=http://matica.sk/pietna-spomienka-na-juraja-langsfelda/|dátum prístupu=2017-05-23|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Pripomenuli si Juraja Langsfelda|periodikum=Žiar24.sk|url=http://ziar.dnes24.sk/pripomenuli-si-juraja-langsfelda-102683|dátum prístupu=2017-05-23|jazyk=sk}}</ref>, ktorých sa zúčastnil aj predseda strany [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko]]. Rad Ďurka Langsfelda<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Odkaz Ďurka Langsfelda|url=http://www.spajamestatocnych.sk/o-projekte/odkaz-durka-langsfelda/|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-05-23|vydavateľ=www.spajamestatocnych.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> je ocenenie, za ktorým je projekt ''Spájame statočných'' s kontaktami na [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti]].
