Daniel Rapant: Rozdiel medzi revíziami

Maturoval v [[Skalica (mesto)|Skalici]] v roku [[1917]]. V rokoch [[1918]] – [[1922]] študoval históriu a slavistiku na [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickej fakulte]] [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v Prahe. Popritom v rokoch [[1919]] – [[1921]] absolvoval Štátnu archívnu školu v Prahe. V rokoch 1922 – 1923 absolvoval študijný pobyt na [[Sorbonna|Sorbonne]] v Paríži.

Slovenskú historiografiu pozdvihol z vlastivednej polohy na vedeckú úroveň. Jeho dielo predstavuje 25 knižných a pramenných publikácií, veľké množstvo štúdií a článkov. Viedol polemiku s [[Václav Chaloupecký|Václavom Chaloupeckým]] o samostatnosti slovenských dejín do roku 1918, keď za spoločné česko-slovenské dejiny považoval len dejiny Čechov a Slovákov po roku 1918. Venoval sa najmä problematike [[národné obrodenie|národného obrodenia]]. Jeho hlavným dielom v tejto oblasti bol 12-zväzkový dokument, v ktorom sú chronologicky usporiadané všetky udalosti na Slovensku, súvisiace s revolučnými rokmi ''Slovenské povstanie roku 1848-1849''. V III. diele, pozostávajúcom z troch zväzkov sú uvedené citácie z [[Jozef Miloslav Hurban|Hurbanových]] Rozpomienok, veľmi hodnotná 16 stranová správa kpt. Bórika, ďalej po nemecky písané vojenské hlásenia kpt. Bloudka, novinové články Bloudkovho sekretára, ináč moravského novinára Matěja Mikšíčka, výňatky zo životopisu [[Jonáš Záborský|Jonáša Záborského]], ďalšie správy, hlásenia, verejné oznamy a podobne. Písal však aj práce týkajúca iných historických období, najmä veľkomoravského a stredovekého. Ako prvý vedecky vyvrátil názor o neosídlení prevažnej časti územia Slovenska pred 13. storočím (''O Starý Liptov'').