Turínske plátno: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Externé odkazy: oprava linky
Auto-épreuve (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 12:
Použitý je jedličkový steh ''tri na jeden'', takto sa tkalo krosnami používanými v dávnych časoch v [[Sýria|Sýrii]]. Najčastejšie sa v tých časoch používal steh ''jeden na jeden''. Steh ''tri na jeden'' zväčšoval kvalitu, ale i cenu. Plátno Turínskeho plátna bolo vysokej kvality, a preto i veľmi drahé. Pre zástancov pravosti plátna je to argument pre jej potvrdenie: Evanjeliá vravia, že plátno kúpil bohatý človek [[Jozef z Arimatey]] (Mt.27:59).
 
Vlákna plátna obsahujú množstvo stôp po [[bavlník bylinný|indickej bavlne]] (''Gossypium herbaceum''), ktorá mohla byť pozostatompozostatkom po predchádzajúcej práci na krosnách. Táto bavlna sa používala na Blízkom východe, ale nepoznali ju v stredovekej Európe.
 
V r. 1997 boli rozlúštené nápisy na plátne, objavené v r. 1978: „INNECE“ (trest smrti), „PEZU“ (vykonaný), „(I)HSOY“ (Ježiš), „NAZARENUS“ (Nazaretský), „(O)PSKIA“ (tieň tváre), „TIBERIUS CĆSAR“ (cisár Tiberius).
Riadok 26:
Krvná skupina muža z plátna bola identifikovaná ako AB<ref>Bollone, P. B., Jorio, M. A. R. I. A., & Massaro, A. L. (1983). Identification of the group of the traces of human blood on the Shroud. Shroud Spectrum International, 6, 3-6.
</ref>. Ide o veľmi vzácnu a mladú krvnú skupinu (má ju približne 3 % populácie<ref>http://www.newgeology.us/presentation24.html
</ref>), ktorá vznikla v oblasti Himalájí a je veľmi nepravdepodobné, aby sa vyskytla v tomto čase práve v oblasti Palestíny.
 
==== Ako testovali ====
Riadok 33:
Zástancovia pravosti plátna tvrdia, že výsledky uhlíkovej metódy boli skreslené. Spôsobili to vraj neskoršie záplaty na látke a [[sadza|sadze]] od [[svieca|sviečok]] či [[olejová lampa|olejových lámp]]. Preto tkanina obsahuje veľa [[uhlík]]a, ktorým nasiakla, a jeho množstvo skresľuje výsledky uhlíkovej metódy. Ak by táto námietka mala byť pravdivá, musela by hmotnosť znečistenia plátna dvojnásobne prevyšovať hmotnosť samotného plátna. Ak by boli odobrali vzorku plátna zo záplaty, tak by vek plátna stanovený uhlíkovou metódou vyšiel na neskoršie obdobie, než sa plátno vierohodne objavilo.
 
Na Slovensku sa tejto otázke intenzívne venoval prof. RNDr. [[Anton Hajduk]], DrSc., bývalý pracovník SAV, ktorý k danej problematike vydal knihu.
 
Podľa najnovších výskumov však vzorka, ktorú použili pri uhlíkovom datovaní, obsahovala okrem pôvodnej ľanovej priadze aj vtkané stredoveké časti z bavlny, ktoré mali za následok nepresnosť v datovaní. Potvrdzuje to aj to, že nikde inde na plátne sa bavlna nevyskytuje podobne ako aj pigment, ktorým bola táto časť zafarbená aby nebolo vidno novšiu časť, rovnako aj odborníci na tkanie potvrdili, že do pôvodného plátna bola vtkaná stredoveká záplata z bavlny. Na druhej strane, už priznanie stredovekých úprav, natoľko precíznych, že ich voľným okom nie je vidieť, do istej miery spochybňuje pravosť plátna a naznačuje, že sa s ním v minulosti rôzne manipulovalo. Čaká sa na nové uhlíkové datovanie, ktoré však už zrejme nebude možné, pretože plátno bolo nedávno chemicky ošetrené proti škodcom. Tieto nové zistenia sa objavili v dokumente "Turínske plátno: nové dôkazy" (2009) odvysielanom na Viasat History.