Jadrová energia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 4:
Na mierové účely sa v súčasnosti priemyselne využíva štiepná reakcia [[urán (chemický prvok)|uránu]] alebo [[plutónium|plutónia]], predmetom intenzívneho výskumu je praktické využitie [[jadrová fúzia|termonukleárnej syntézy]] [[vodík]]a na [[hélium]].
 
Najvýznamnejším využitím jadrovej energie je výroba [[elektrická energia|elektrickej energie]] v [[jadrová elektráreň|jadrových elektrárňach]]. Jadrové zdroje majú dnes približne 17% podiel na svetovej výrobe elektriny a približne 7% podiel na spotrebe energie celkovo. <ref>[http://www.eia.doe.gov/oiaf/servicerpt/erd/nuclear.html] </ref>
 
Najväčší podiel elektrického prúdu z jadra dosahuje Litva (asi 80 %), Francúzsko (asi 78 %) a Belgicko (asi 60 %) (stav podľa EIA z roku 2003, v prípade Belgicka stav roku 2002 podľa <ref>[http://www.spacedaily.com/2002/021206154656.3biu5h5n.html]</ref>).
 
[[Jadrový reaktor|Jadrové reaktory]] sa takisto používajú na pohon lodí a ponoriek, na výrobu izotopov na ďalšie využitie a na výskum, zároveň sa (väčšinou ako vedľajší produkt pri výrobe elektriny) využívajú na vykurovanie či ohrev vody.
Riadok 15:
''Pozri aj: [[Jadrové zbrane]]''
 
Prvý úspešný pokus s jadrovým štiepením vykonali v roku [[1938]] v [[Berlín]]e [[Otto Hahn]], [[Lise Meitner]]ová a [[Fritz Strassmann]].
 
Počas 2. svetovej vojny sa rozbehol jadrový program v rade štátov. Prvá riadená [[reťazová reakcia|reťazová štiepna reakcia]] sa uskutočnila 2. decembra [[1942]] v reaktore CP-1, ktorý pod vedením [[Enrico Fermi|Enrica Fermiho]] postavili v podzemí štadiónu [[Chicago|Chicagskej]] univerzity. Motivácia pokusov bola jednak vedecká, ale aj vojenská - reaktory založené na výsledkoch Fermiho výskumu potom slúžili na výrobu plutónia na použitie v [[jadrová zbraň|jadrovej zbrani]]. Po zvrhnutí atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki sa konštrukcia [[reaktor]]ov na výrobu plutónia rozbehla aj v ďalších štátoch.
 
Na výrobu elektriny sa [[jadrový reaktor]] prvý raz využil 20. decembra [[1951]] vo výskumnej stanici [[EBR-I]] pri [[Arca (Idaho)|Arce]]. Zariadenie založené na rýchlom množivom reaktore dodávalo spočiatku výkon okolo 200 kW.
 
Prvá jadrová elektráreň bola postavená v ZSSR v meste [[Obninsk]]. K rozvodnej sieti bola oficiálne pripojená 27. júna 1954. V 5MW reaktore bol použitý grafit ako moderátor a voda ako chladiace médium.
 
Využitie jadrovej energie sa potom rýchlo rozvíjalo. V roku 1923 tvoril inštalovaný výkon menej ako 1 [[gigawatt]] (GW), na konci sedemdesiatych rokov už 100 GW, a 300 GW v osemdesiatych rokoch.
 
Od konca 80. rokov je nárast oveľa slabší a prevažne tvorený výstavbou jadrových elektrární v Číne. V roku 2005 bol inštalovaný výkon 366 GW. Proti využitiu jadrovej energie sa v niektorých krajinách zdvihla vlna odporu, založená jednak na obavách z nehody (ako napr. [[Černobyľská havária]]), jednak na strachu z radiácie. V [[Rakúsko|Rakúsku]] (1978), [[Švédsko|Švédsku]] (1980) a [[Taliansko|Taliansku]] (1987) dokonca prebehli referendá, dôsledkom ktorých sa upustilo od využitia jadrovej energie.
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
[[Kategória:Jadrová energia| ]]
[[Kategória:Jadrová fyzika]]
 
[[Kategória:Jadrová energetika]]