Feničania: Rozdiel medzi revíziami

Byblos bolo prístavné mesto na pobreží Stredozemného mora, ktoré bolo náboženským centrom Fenicie. Ako uvádza historik Durant, fenickí obyvatelia považovali Byblos za najstaršie zo všetkých miest. Dnes je Byblos je na zozname kultúrneho dedičstva [[UNESCO]], pretože je nepretržite obývaný už viac ako 7 000 rokov.

V období medzi rokmi 1100 až 725 p.n.l. miera dôležitosti Byblosu poklesla na úkor susedného mestského štátu Tyrosu, ktorý zaznamenal rozmach. Po dobytí tohto regiónu [[Alexander Veľký|Alexandrom Veľkým]] a zničení Tyrosu v roku 332 p.n.l. však Byblos opäť prosperoval. Jeho obyvateľstvo si ale osvojilo grécku kultúru, oblečenie a jazyk, v dôsledku čoho došlo k úplnej [[Helenizácia|helenizácii]]. Počas tohto obdobia (330 - 64 p.n.l.) bol hlavným obchodným artiklom tohto mesta [[Papyrus (výrobok)|papyrus]], ktorý bol Grékmi označovaný ako "byblos". Z toho pochádza nielen pomenovanie samotného mesta, ale aj označenie [[Biblia|Svätého písma]], pretože grécke slovo "biblion" znamenalo "kniha" (v tej dobe z papyrupapyrusu).

Ďalšie zmienky sa nachádzajú v listoch z Amarny (14. storočie p.n.l.) a textoch z Ugaritu (13. storočie p.n.l.). VypadáVyzerá to tak, že Berytus bol v tomto štádiu závislý od mesta Byblos, ktoré sa rozkladalo len 30 km na sever.

FéničaniaFeničania nemali [[kompas|kompas,]] ani žiadne iné navigačné prístroje. Museli sa teda spoľahnúť na orientačné body na pobreží a používať metódu postupného odhadu aktuálnej pozície plavidla na základe [[Dedukcia|dedukcie]] z poslednej zameranej pozície započítaním kurzu a rýchlosti. Historici sa dlho domnievali, že Feničania sa plavili iba počas dňa, pretože sa museli držať blízko pobrežia na dohľad od orientačných bodov. V noci preto museli svoje lode kotviť na pobreží. Túto teóriu podporoval aj fakt, že niektoré fenické kolónie boli od seba vzdialené na jeden deň plavby. Tento zjednodušený pohľad však bol v posledných rokoch revidovaný. Vzhľadom k tomu, že pobrežie Stredozemného mora je často hornaté, je možné plaviť sa aj na veľkú vzdialenosť od pevniny a stále mať na dohľad vysoké orientačné body. Túto stratégiu dodnes používajú mnohí miestni rybári. V Stredozemnom mori je len málo oblastí, z ktorých nevidieť pobrežie. V skutočnosti práve plavba pri pobreží môže byť nebezpečnejšia ako na otvorenom mori, kde na námorníkov nečíhajú žiadne útesy alebo nepredvídateľné prúdy.

FéničaniaFeničania sa neobmedzovali iba na Stredozemné more a Atlantický oceán, ale plavili sa aj v Červenom mori a zrejme i v Indickom oceáne. Knihy Kráľov v Biblii popisujú fenickú výpravu z 10. storočia p.n.l. do novej krajiny zvanej Ofir, za účelom získania zlata, striebra, slonoviny a drahokamov. Presná poloha mesta Ofir dnes nie je známa, ale predpokladá sa, že sa mohla nachádzať v Sudáne, Somálsku, Jemene alebo dokonca na nejakom ostrove v Indickom oceáne. Podľa biblického popisu išlo o tak veľkú vzdialenosť, že expedícia sa opakovala iba každé tri roky. Lode tejto flotily údajne financovali kráľ Šalamún.<ref>[https://www.ancient.eu/article/897/the-phoenicians---master-mariners/ The Phoenicians - Master Mariners]</ref>

FéničaniaFeničania obchodovali tiež s výrobkami zo skla. V staroveku boli tradičnými výrobcami skla Egypťania, ale od 7. storočia pred Kr. začali Féničania na rozdiel od iných vyrábať priehľadné sklo. Dôležitými centrami výroby skla boli Sidon, Tirus a Sarepta. Priesvitné sklo sa používalo na výrobu zrkadiel, tanierov a pohárov, ale zdá sa, že Féničania si cenili aj šperky z polopriehľadného farebného skla (modré, žlté, zelené a hnedé). Fénické sklo, najmä vo forme malých parfumových fliaš, bolo nájdené až za hranicami Cypru, Sardínie a Rodosu.