Legát (staroveký Rím): Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
}}</ref> bola v [[Staroveký Rím|starovekom Ríme]] [[Fyzická osoba|osoba]] poverená osobitnými úlohami vyššou autoritou, zväčša [[Senát (staroveký Rím)|senátom]] alebo [[Zoznam rímskych cisárov|cisárom]].
 
V dobe [[Rímska republika (staroveký Rím)|republiky]] vznikla funkcia legáta v rámci provinčných správ. Slúžili guvernérovi [[Provincia (staroveký Rím)|provincie]] ako vyslanciposloviaposlovia vo vzťahuvyslanci k miestnemu obyvateľstvu a ako velitelia vojsk dislokovaných v provincii. Postupne sa posilňovala vojenská časť legátskych právomocí a v dobe [[Gaius Iulius Caesar|Gaia Iulia Caesara]] mali legáti generálsku hodnosť a velili jednej [[Légia (staroveký Rím)|légii]]. Počas [[Caesarova občianska vojna|Caesarovej občianskej vojny]] stúpol počet aj význam legátov, vďaka čomu sa po vzniku [[Rímske cisárstvo|cisárstva]] (27 pred Kr.) stali základom cisárskej správy ríše.
 
V dobe cisárstva mala každá légia legáta (''legatus legionis''), ktorý bol podriadený priamo cisárovi, hoci niekdy zodpovedal aj guvernérovi provincie, v ktorej bola príslušná légia dislokovaná. Nakoľko légie boli takmer vždy dislokované v cisárskych provinciách, ich veliteľmi boli spravidla legáti. ''Legatus Augusti pro praetore'' stál na čele cisárskej provincie a spravidla velil tamojšej légii. Pokiaľ boli v provincii dislokované dve či viac légií, nad ''legatorum legionis'' stál ''legatus Augusti pro praetore''. Výnimkou boli provincie [[Afrika (provincia)|Afrika]][[Aegyptus|Egypt]].
 
Funkciu legáta zastávali tiež vyslanci cisára, ktorí boli vysielaní do zahraničia, slúžili ako poradcovia pri vojnových ťaženiach alebo ako pobočníci prokonzulov v senátorských provinciách.<ref>legatus (legate). In: BUNSON, Matthew. ''Encyclopedia of the Roman empire''. Revised ed. New York, NY : Facts On File, 2002. 636 pp. ISBN 0-8160-4562-3, pp. 305-306. [https://books.google.sk/books?id=T5tic2VunRoC&pg=PA305 Dostupné online]. [cit. 2020-05-12].</ref>
Anonymný používateľ