Tretia česko-slovenská republika: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d pridaná Kategória:Zaniknuté štáty pomocou použitia HotCat |
rozšírenie, zdroje |
||
Riadok 50:
== Územie a obyvateľstvo ==
Po skončení vojny v máji [[1945]] bolo Česko-Slovensko obnovené v plnom územnom rozsahu. V priebehu rokov 1940-1944 postupne [[Spojené kráľovstvo]], [[Francúzsko]], [[ZSSR]] aj [[Taliansko]] garantovali obnovu ČSR vykonanú v tzv. [[Mníchovská dohoda|predmníchovských]] hraniciach, t.j. v podobe k 1. januáru [[1938]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Smetana | meno = Vít | autor = | odkaz na autora = | titul = In the shadow of Munich : British policy towards Czechoslovakia from the endorsement to the renunciation of the Munich agreement (1938-1942) | vydanie = 1st ed | vydavateľ = Karolinum | miesto = Praha | rok = 2008 | počet strán = 358 | url = | isbn = 978-80-246-1373-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Kvôli rozvratným aktivitám, ktoré po oslobodení [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] na jej území vykonávala [[Červená armáda]] a sovietske tajné služby, nebolo umožnené na tomto území efektívne obnoviť československú správu.<ref name="zakarpat">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zakarpatská Ukrajina - Omyly Československé diplomacie | url = http://zakarpattia.net/zakarpatska-ukrajina/historie/omyly-ceskoslovenske-diplomacie.html | vydavateľ = zakarpattia.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pre tlak zo strany [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a domácich komunistov prezident [[Edvard Beneš|Beneš]] súhlasil s podpisom Československo-sovietskej zmluvy o odstúpení Zakarpatskej Ukrajiny k Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike napriek tomu, že predseda ČSL [[Jan Šrámek]] trval na tom, že o taktomto kroku môže rozhodnúť až riadne zvolený parlament po referende.<ref name="zakarpat"/> V podpisu zmluvy došlo 29. júna 1945 v Moskve premiérom [[Zdeněk Fierlinger|Fierlingerom]] a ministrom zahraničných vecí [[Vjačeslav Molotov|Molotovom]].<ref name="kaplan">{{Citácia knihy | priezvisko = Kaplan | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Špiritová | meno2 = Alexandra | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = ČSR a SSSR 1945-1948 : dokumenty mezivládních jednání | vydanie = | vydavateľ = Doplněk | miesto = Brno | rok = 1997 | počet strán = 540 | url = | isbn = 80-85270-65-X | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Okrem Podkarpatskej Rusi ZSSR anektovalo tiež 13 slovenských obcí ležiacich na juhovýchode Slovenska pri [[Lekárovce|Lekárovciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zakarpatská Ukrajina vývoj po 2. světové válce | url = http://zakarpattia.net/zakarpatska-ukrajina/historie/vyvoj-po-druhe-svetove-valce.html | vydavateľ = zakarpattia.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> ČSR získalo na základe Mierovej zmluvy medzi mocnosťami spojencov a Maďarskom z Paríža z dňa 10. februára [[1947]] od Maďarska pôvodne etnicky chorvátske obce na pravom brehu Dunaja [[Jarovce]], [[Rusovce]] a [[Čunovo]] s rozlohou 65,52 km².<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šlahor | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/hranice_prezentacie/Ceskoslovenske%20statne%20hranice%20na%20uzemi%20Slovenska%202.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Tým sa rozloha ČSR ustálila na hodnote 127 900 km².
Tri milióny obyvateľov nemeckej národnosti bolo odsunutých z krajiny do Nemecka a Rakúska na základe [[Benešove dekréty|Benešových dekrétov]] so súhlasom Spojencov. Zvyšné nemecké a maďarské obyvateľstvo nemalo v jediných voľbách v roku 1946 volebné právo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hajko | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby v roku 1946 boli pre Slovákov planou nádejou | url = https://www.postoj.sk/13870/volby-v-roku-1946-boli-pre-slovakov-planou-nadejou | vydavateľ = Postoj Media | dátum vydania = 2016-05-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
== Politika ==
Řádek 56 ⟶ 58:
{{Hlavný článok|Februárový prevrat}}
Samostatnosť povojnovej ČSR bola oslabená. Už vtedy sa v česko-slovenskej politike začalo presadzovať spojenectvo so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]], pripravované [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickou stranou Česko-Slovenska]] (KSČ) za vojny v [[Moskva|Moskve]]. Vtedajšia spoločenská nálada bola vďaka oslobodeniu a ukončeniu [[nacizmus|nacistických]] útrap silne prosovietska. Pôvodný systém mnohých politických strán bol zredukovaný, takže nakoniec existovali v Česku štyri, z ktorých najsilnejšia bola KSČ (tá získala v Českých krajinách vo [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|voľbách v roku 1946]] 40,17 % hlasov, ďalej [[Česká strana národnosociálna|ČSNS]] 23,36 %, [[Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová|Československá strana ľudová]] 20,24 % a [[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]] 15,58 %). Na Slovensku postupne vznikli tiež štyri strany, [[Demokratická strana (1944 – 1948)|DS]], [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]], [[Strana slobody|SSl]] a [[Strana práce (1946)|SP]]. Vo voľbách dominovala DS so ziskom 62 % hlasov. V ČSR získali komunisti celkovo 38 % hlasov, [[Klement Gottwald]] sa stal predsedom vlády
Ako Beneš, tak aj niektorí ďalší členovia jeho exilovej vlády v [[Londýn]]e tieto prípravy nakoniec prinajmenšom pasívne tolerovali. [[Jan Masaryk]], exilový a povojnový minister zahraničia, svoj nesúhlas s politickou situáciou v marci 1948, nakoniec zaplatil životom za doteraz nie úplne vyjasnených okolností ([[samovražda]] alebo [[vražda]]).
== Referencie ==
<references />
== Zdroj ==
| |||