Mak siaty: Rozdiel medzi revíziami

Mak sa využíva už niekoľko tisíc rokov. Najstaršie stopy dokladajúce jeho využívane pochádzajú zo 6.&nbsp;tisícročia&nbsp;pred&nbsp;Kr. z oblasti [[Stredomorie|Stredomoria]]. O tisíc rokov neskôr sa v [[Mezopotámia|Mezopotámii]] využíval ako zdroj pre [[ópium|ópia]]. Niektoré civilizácie, ako napr. [[Staroveký Egypt|Egypťania]], využívali ópium ako [[sedatívum]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

Na území Česka a aj Slovenska sa mak vo veľkom, ako olejnina, začal pestovať počiatkom 19.&nbsp;storočia po katastrofálnych škodách na olivových plantážiachplantážach v južnom Francúzsku. V roku [[1896]] sa mak pestoval na ploche {{ha|1772|m}}, s priemerným výnosom 0,71&nbsp;t/ha, najviac v stredných Čechách okolo [[Praha|Prahy]] a v okolí [[Tábor (Česko)|Tábora]] a [[Čáslav]]i.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

Medzi odrody vyšľachtené v Česku patrí Azur (pestovaný počas rokov 1928{{--}}73), Hanácký modrý (1934{{--}}80), Dubský stříbrošedý (1944), Modran (1969) a Amarin (1975). Za poslednú dobu sa podarilo vyšľachtiť veľa zaujímavých, predovšetkým bielosemenných odrododrôd pod názvom Sokol, Racek (2008), Orel (2008), ale i odrodu s okrovou farbou semena Redy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Světoví v produkci makového semene|url=http://zemedelec.cz/svetovi-v-produkci-makoveho-semene/|dátum prístupu=2018-06-03|vydavateľ=zemedelec.cz|jazyk=cs-CZ}}</ref>. Z odrôd českého modrého maku sú pestované Orfeus (2009), Orbis (2012)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Plocova|meno=Martina|titul=Oseva|url=http://www.oseva.cz/new/?d=odrudy&p=mak|dátum prístupu=2018-06-03|vydavateľ=www.oseva.cz|jazyk=en}}</ref>, Aplaus (2014), Opex (2015), Onyx (2016). Zo slovenského šľachtenia vznikli odrôdyodrody Dubník (1985), Gerlach (1990), Albín (1991), Magik (1993), Opal (1995), Bergam (1998), Maratón (2000), Malsar a Major (2002)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Fejér|meno=Jozef|titul=Ing.|url=https://www.researchgate.net/profile/Jozef_Fejer/publication/299412261_Pestovanie_maku_siateho_Moznosti_a_perspektivy_pestovania_tradicnej_plodiny_na_Slovensku_Growing_of_Opium_Poppy_Opportunities_and_perspectives_of_growing_of_traditional_crop_in_Slovakia/links/56f51ffe08ae7c1fda2ea7b3/Pestovanie-maku-siateho-Moznosti-a-perspektivy-pestovania-tradicnej-plodiny-na-Slovensku-Growing-of-Opium-Poppy-Opportunities-and-perspectives-of-growing-of-traditional-crop-in-Slovakia.pdf|dátum vydania=26.2.2008|dátum prístupu=4.6.2018|vydavateľ=SCPV - Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany}}</ref>.

Takmer všetkacelá produkcia je určená pre [[potravinárstvo]], [[makovina]] (Caput papaveris, Fructus papaveris maturity, t. j. čisté, vyklepané makovice so stopkou najviac 10 cm dlhou) sa využíva vo [[farmácia|farmácii]]. Mak sa široko používa predovšetkým pri príprave makového [[pečivo|pečiva]]. Viac než 4/5 produkcie jesa exportovanejexportuje, predovšetkým do slovanských krajín, kde je mak tradičnou pochúťkou. V západných štátoch sa makové produkty často považujú za nevhodné, pretože sa čiastočne mylne predpokladá, že obsahujú návykové látky ([[morfín]] a [[kodeín]]).