Hermann Cohen: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
súčasne |
d typo 3x |
||
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Hermann_Cohen_
|Portrét = Hermann_Cohen_(lithograph_by_Karl_Doerbecker).jpg
|Popis osoby = nemecký filozof
|Dátum narodenia = [[4. júl]] [[1842]]
|Miesto narodenia = [[Coswig (Anhaltsko)|Coswig]], [[Nemecko]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1918|4|4|1842|7|4}}
|Miesto úmrtia = [[Berlín]], [[Nemecko]]
'''Hermann Cohen''' (* [[4. júl]] [[1842]], [[Coswig (Anhaltsko)|Coswig]], [[Nemecko]] – † [[4. apríl]] [[1918]], [[Berlín]]) bol nemecký [[filozof]], zakladateľ [[marburská škola novokantovstva|marburskej školy novokantovstva]]. Od [[70. roky 19. storočia|70. rokov 19. storočia]] začal prepracúvať [[Immanuel Kant|Kantovu]] teóriu skúsenosti, ako aj jeho etiku a estetiku tak, že odmietal vec osebe ako reálnu príčinu pocitov a začal ju chápať len ako hraničný pojem skúsenosti. Opierajúc sa o Kanta, vybudoval filozofický systém zahrnujúci [[logika|logiku]], [[etika|etiku]], [[estetika|estetiku]] a filozofiu [[náboženstvo|náboženstva]].
Riadok 13:
Filozofia sa podľa Cohena stáva vedeckou až vtedy, keď nepokladá za svoj predmet ani veci, ani procesy, ale vedecké fakty. Vzorom metódy filozofie je [[infinitezimálny počet|matematický kalkul nekonečne malých veličín]].
Poznávajúce myslenie je tvorivé; jeho predmet nie je daný, ale zadaný mu ako úloha. Pojmy uspokojujú požiadavky poznania a súčasne vyvolávajú nové otázky. Ani vo filozofii, ani vo vede niet
Filozofické vedomie je poznávajúce vedomie.
[[Religiozita]] sa zakladá na jasnosti systematického poznania. Jestvovanie pravdy, podľa Cohena, umožnil [[Boh]]. Myšlienka Boha obsahuje konotáciu základnej harmónie medzi štruktúrou vesmíru a ašpiráciami ľudstva. Boh ako myšlienka nie je ani
== Literatúra ==
| |||