Rzeszów: Rozdiel medzi revíziami

Pridaný 1 bajt ,  pred 2 rokmi
op
Bez shrnutí editace
(op)
 
'''Rzeszów''' (po slovensky zriedkavo: ''Rešov'' <ref>BAJCURA, I. Ukrajinská otázka v ČSSR. 1967. S. 102</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Správa o
výchovno –vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach školy za školský rok 2014/2015: Spojená škola Jána Vojtaššáka internátna Kláštorská 24/a , 054 01 Levoča, Prerokovaná na pedagogickej rade dňa 27.08.2015.| url = http://cloud2.edupage.org/cloud/Hodnotiaca_sprava_2015.pdf?z%3Az4X27EOf4QXskdGXPiu11UkoJG8CbaPcx%2B%2BxQv3hJY2AavyaoXyUOsd6g6lSaoM8 | vydavateľ = cloud2.edupage.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-02-15 | miesto = | jazyk = }}</ref>; lat. ''Resovia'', nem. ''Reichshof'', po jidiš ''Reisha'', lit. ''Žešova'', ukr. ''Ряшiв'', po česky ''Řešov'') je mesto na juhovýchode Poľska s počtom obyvateľov 179 455 ([[31. august]] [[2010]]). Mestský štatút mu bol udelený v roku [[1354]]. Rzeszów je hlavným mestom Podkarpatského vojvodstva (od roku [[1999]]), predtým Rzeszowského vojvodstva ([[1945]] – [[1998]]). V roku [[2004]] mesto Rzeszów usporiadalo Stredoeurópsku Olympiáduolympiádu v Informatikeinformatike (CEOI).
 
== Poloha ==
 
== Dejiny ==
Územie mesta bolo obývané už v období [[neolit]]u. Prvá zmienka o RzeszoweRzeszówe pochádza z roku [[1354]], kedy mu kráľ [[Kazimír III. (Poľsko)|Kazimír Veľký]] udelil [[Mestské právo (súhrn práv)|mestské práva]]. Dlhý čas patril panstvu šľachtickej rodiny Lubomirskych, jednej z najdôležitejších v Poľsku. Nebyť preslávených výročných trhov, Rzeszów by bol iba jedným z miest na obchodnej trase do Uhorska. V roku [[1658]] Jerzy Sebastian Lubomirski založil [[piaristi]]ckú školu, druhú strednú školu v Poľsku. Počas [[19. storočia]] Rzeszów začal strácať význam v prospech [[Przemyśl]]u.
 
Mesto sa začalo rozvíjať v roku [[1937]] a to najmä vďaka zbrojnému priemyslu: Państwowe Zakłady Lotnicze, vyrábajúce lietadlové motory a Hipolit Cegielskieho fabrika na kanóny.