Zoltán Palugyay: Rozdiel medzi revíziami

 

Už v detstve sa prehĺbil jeho vnímavý vzťah k [[príroda|prírode]] a záujem o [[maliarstvo]]. Súkromne sa mu venoval rodinný známy. [[Peter Július Kern|P. J. Kern]], 1919 sa zúčastnil jeho zásluhou ako hosť na prvej výstave [[Spolok slovenských umelcov|Spolku slovenských umelcov]] v Liptovskom Mikuláši. Na jeho vývin mocne pôsobilo dielo [[Ladislav Medňanský|L. Medňanského]] ako zrušenie protikladu medzi nadčasovosťou a modernosťou, ale aj ako výraz [[nostalgia|nostalgie]] za svetom, ktorý sa stával nenávratnou minulosťou. Svoj umelecký [[obzor]] podstatne rozšíril v čase ročného pobytu v Krakove. Zblížil sa s postsecesným [[Symbolizmus|symbolizmom]] a cez dielo [[J. Falsta]] sa začal systematicky zaujímať o [[akvarel]]. R. 1920 v Krakove vystavoval so spolkom [[Sztuka]]. Na cestách po Nemecku popri Berlíne a [[Hamburg]]u navštívil [[Stralsund]] a polostrov [[Rujana|Rujanu]], odkiaľ si doniesol súbor kresieb. Medzitým sa vracal do [[Budapešť|Budapešti]], pochodil maďarský vidiek, navštívil maliarsku kolóniu v [[Gödölö]], dlhšie sa zdržal v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]. Pre dozretie jeho umeleckého názoru mal veľký význam pobyt v Mníchove v škole [[Avantgarda (umelecké obdobie)|avantgardného]] pedagóga a výtvarníka [[Hansa Hofmanna]]. V [[Mníchov]]e bola vtedy ešte živá tradícia nemeckého [[Expresionizmus|expresionizmu]] a skupiny [[Modrý jazdec]], ale aj ich korene v Parížskej škole a v diele [[Edvard Munch|E. Muncha]]. K pobytu v Mníchove sa viaže priateľstvo s maliarom a grafikom [[A. Kubínym]], pochádzajúcim z Liptova, ktorý svojimi konexiami v mníchovskom výtvarnom živote uľahčil existenciu mladého maliara.

Po návrate domov sa zapojil do činnosti [[Spolku slovenských umelcov]]. R. 1927 sa zúčastnil väčšou kolekciou na jeho XIII. výstave v Žiline. Z úzkej spolupráce s [[Janko Alexy|J. Alexym]] a [[Miloš Alexander Bazovský|M. A. Bazovským]] vznikol podnet kolektívne prediskutovať aktuálne problémy moderného slovenského maliarstva a prispievať k ich riešeniu tvorbou námetovo čerpajúcou z najtypickejších krajov stredného Slovenska. Nasledovali ich spoločné cesty po [[Turiec|Turci]], [[Orava|Orave]], [[Horehronie|Horehroní]] a [[Liptov]]e. Tvorivé výsledky prezentovali na sérii výstav, ktoré využívali aj na propagačné prednášky a besedy o problémoch výtvarného umenia. R. 1930 podnikol s Bazovským študijnú cestu do [[Francúzsko|Francúzska]], [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] a [[Nemecko|Nemecka]]. Zaujímal sa o rozbehy [[maliarska kolónia|maliarskej kolónie]], ktorú sa pokúšal v Piešťanoch založiť J. Alexy. Po návrate z Piešťan sa 1935 vybral na turistickú túru do [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. Prenocoval na Štefánikovej chate na [[Ďumbier]]i a ráno 18. septembra sa vydal na ďalšiu cestu. Odvtedy bol [[nezvestný]]. Až v júli 1936 našiel jeho pozostatky, asi tristopäťdesiat metrov od ďumbierskej chaty, pod skalnatým zrázom, pastier oviec J. Kozák. V jeho batohu sa našlo niekoľko kresieb. Prečkali viac ako trištvrte roka a ostali pomerne zachované. Po desiatich mesiacoch, 17. júla 1937, umelca pochovali v rodinnej Palugyayovskej hrobke v rodných Bodiciach.

 

 

Po intenzívnej príprave od 1930 sa umelcova tvorba dostala do obdobia vrcholenia. Spoločné potulky s [[Janko Alexy|Alexym]] a [[Miloš Alexander Bazovský|Bazovským]] vplývali na vyhraňovanie osobných názorov a umelecké zrenie. V niektorých motívoch a postupoch sa [[zbližoval]] najmä [[Miloš Alexander Bazovský|s Bazovským]], ale základný tón jeho tvorby je svojský. V problematike [[Národné umenie|národného umenia]] sa opieral o [[národopis]]né a [[Folklór|folklor]]istické materiály menej ako jeho druhovia. Jeho vzťah ku krajine a ľudu stredného [[Slovensko|Slovenska]] obsahoval výraznejší sociálny a všeobecne [[Humanizmus|humanistický prízvuk]]. Bolo v ňom prítomné obdivné pochopenie diela [[Ladislav Medňanský|L. Medňanského]], poznanie nemeckého [[expresionizmus|expresionizmu]] i poučenie na maďarskej sociálnej maľbe (J. Rudnay).