Komitát: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d úprava citácie
Riadok 13:
V [[latinčina|latinčine]] – vtedajšom úradnom jazyku – mal tento útvar veľa rôznych označení, až v 13. storočí sa ustálil názov „comitatus“, odkiaľ pochádza aj slovo komitát. V maďarčine sa pravdepodobne tiež používalo viacero názvov, jeden z nich bol ''megye'' [vyslov: meďe], čo je slovo odvodené zo slovanského ''*medja'' (alebo zo slovenského ''medzä'' či bulharského ''mežda''), ktoré pôvodne v slovanských jazykoch aj maďarčine označovalo (a v slovenčine ako medza a v slovinčine ako meja dodnes označuje) skôr územnú hranicu.
 
Koncom [[10. storočie|10. storočia]] vznikli: Bratislavský, Komárňanský, Nitriansky a Ostrihomský komitát. Začiatkom 11. storočia Hontiansky a Tekovský, neskôr (stále ešte v 11. storočí) Abovský, Novohradský, Trenčiansky a Zemplínsky komitát. Následne v [[12. storočie|12. storočí]] Gemerský, Spišský, Turniansky, Užský a Zvolenský komitát a v prvej polovici [[13. storočie|13. storočia]] Šarišský komitát.<ref name="Uličný_1Uličný"/>{{rp|75}}
 
Na Slovensku sa nachádzali<ref name="Uličný_2Uličný"/>{{rp|62-74}}:
* [[Abovský komitát]]
* [[Bratislavský komitát]]
Riadok 90:
}}</ref>
 
<ref name="Uličný_1Uličný">{{Citácia knihy
| priezvisko = Uličný
| meno = Ferdinand
Riadok 105:
| strany = 75
}}</ref>
 
<ref name="Uličný_2">{{Citácia knihy
| priezvisko = Uličný
| meno = Ferdinand
| titul = Dejiny Slovenska v 11. až 13. storočí
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 2013
| isbn = 978-80-224-1292-6
| edícia = Svet vedy
| zväzok edície = 30
| počet strán = 567
| strany = 62{{--}}74
}}</ref>
 
 
}}