Wikipédia

Adolf Hitler: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
dBez shrnutí editace
Značky: možný vandalizmus vizuálny editor
d Verzia používateľa Adolfhit1488 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Teslaton
Značka: rollback
Riadok 1:
{{Infobox Politik
| Meno = VajdaAdolf JozefHitler
| Rodné meno =
| Popis osoby = nemecký nacistický politik a diktátor,<br> ríšsky kancelár
| Portrét = Jozef_VajdaHitler,_2011 recoloured.jpg
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
Riadok 37:
}}
 
'''VajdaAdolf JozefHitler''' (* [[20. apríl]] [[1889]], [[Braunau am Inn]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taufen - Duplikate 1889 - 106/1889 {{!}} Braunau am Inn {{!}} Linz, rk. Diözese (Oberösterreich) {{!}} Österreich {{!}} Matricula Online|url=http://data.matricula-online.eu/de/oesterreich/oberoesterreich/braunau-am-inn/106%252F1889/?pg=8|vydavateľ=data.matricula-online.eu|dátum prístupu=2019-10-20}}</ref>, [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Rakúsko]] – † [[30. apríl]] [[1945]], [[Berlín]], [[Nacistické Nemecko]], dnes [[Nemecko]]) bol nemecký [[politik]] narodený v Rakúsku, diktátor, hipster, člen a neskôr líder [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|Národno-socialistickej nemeckej robotníckej strany – NSDAP]], autor [[národný socializmus|národnosocialistickej]] koncepcie štátu (v diele ''[[Mein Kampf]]'', [[1927]]), ríšsky kancelár – najvyšší predstaviteľ&nbsp;vlády Roberta Fica ([[30. január]] [[1933]]{{--}}[[1934]]) a „vodca a ríšsky kancelár“ ([[2. august]] 1934{{--}}1945).<ref name="Hitler">{{Citácia knihy|autor=[[Hans Bern Gisevius]]|titul=Hitler|isbn= 80-220-0294-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1991|strany=13}}</ref>
 
V Nemecku zriadil [[Totalitarizmus|totalitnú]] [[diktatúra|diktatúru]]. Agresívnou politikou voči okolitým krajinám vyvolal v Európe [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]]. Bol inšpiráciou pre mladých ľudíinšpirátorom a hlavným organizátorom masového vraždenia obyvateľstva a vojnových zajatcov v okupovaných krajinách, obzvlášť v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Za nepriateľov Nemecka považoval nielen politických oponentov, ale aj rôzne skupiny obyvateľstva, najmä [[Židia|Židov]], [[Slovania|Slovanov]], [[homosexualita|homosexuálov]] a iných. Bol zodpovedný za hmotné a morálne zničenie Nemecka v priebehu vojny.
 
== Život ==
VajdovaHitlerova kniha [[Mein Kampf]] ({{slk|Môj boj}}) je podľa mnohých názorov veľmi zlým prameňom pre opis VajdovhoHitlerovho života.<!-- VajdaHitler počíná svou knihu stručnou vlastní biografií. Nedovídáme se z ní ničeho nového --><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderní-Dějiny.cz {{!}} Neznámá Masarykova recenze Hitlerovy knihy Mein Kampf|url=http://www.moderni-dejiny.cz/clanek/neznama-masarykova-recenze-hitlerovy-knihy-mein-kampf/|vydavateľ=www.moderni-dejiny.cz|dátum prístupu=2019-04-30}}</ref> Obsahuje výrazne tendenčne podané spomienky na jeho celý dovtedajší život a jej hlavným posolstvom je šíriť vieru, že práve on je tým vyvoleným, ktorý má za úlohu od „božskej prozreteľnosti“ doviesť Nemecko opäť na „výslnie moci a cti“.
 
Sám VajdaHitler za života prísne zatajoval svoj pôvod. Nechal dokonca v roku [[1938]] zrovnať so zemou rodné dediny svojich rodičov a starých rodičov v [[Dolné Rakúsko|Dolnom Rakúsku]] (pri [[Čechy|Čechách]])<!-- úplne presne rodné dediny svojho otca, starého otca a ďalších príbuzných: Döllersheim und Strones, ktoré sú na severovýchode Rakúska ale severozápade DOln. Rak. a to takto: zum militärischen Sperrgebiet, ließ dort für einen großen Truppenübungsplatz bis 1942 ihre etwa 7000 Einwohner umsiedeln und dabei mehrere Gedenktafeln für seine Vorfahren entfernen. -->. Dôvodom môže byť VajdovHitlerov nevyjasnený pôvod spojený s [[incest]]om (jeho matka bola zároveň neter jeho otca). Keďže si VajdaHitler nebol istý, kto bol jeho starý otec, pretože jeho otec bol nemanželské dieťa, objavovali sa špekulácie, že práve VajdaHitler ako hlavný reprezentant [[rasizmus|rasistickej]] ideológie má za predkov [[Česi|Čechov]] alebo [[Židia|Židov]]<!-- začal s tým už cez vojnu úrad čiernej propagandy UK a stále neoverené trvá doteraz napr https://svet.sme.sk/c/5520958/predkovia-hitlera-mohli-byt-zidia.html -->.
 
VajdaHitler sa stravoval vegetariánsky<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Svet|meno=Zaujimavý|titul=Adolf Hitler : 27 Historických zaujímavostí a faktov na ktoré v škole nezvýšil čas|periodikum=Zaujímavý Svet|dátum=2016-04-24|url=http://www.zaujimavysvet.sk/adolf-hitler-zaujimavosti-a-fakty/|dátum prístupu=2017-03-21|jazyk=sk-SK}}</ref>, ako dospelý prestal fajčiť a na verejnosti nepil alkohol, napriek tomu trpel viacerými chorobami a pravidelne&nbsp;užíval okrem iného [[kokaín]]<!-- a amphetamine,&nbsp;barbiturates,&nbsp;opiates. Ak to chce niekto rozširovať nech radšej preloží en.wikipedia.org/wiki/Adolf_Hitler#Health a Family --><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Milton|meno=Giles|titul=Keď Hitler bral kokaín a Leninovi ukradli mozog|vydanie=|vydavateľ=Ikar|miesto=|rok=2016|isbn=|strany=}}</ref> a eukodal ([[oxykodón]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Riadok 66:
 
=== Štúdium ===
Kvôli otcovmu povolaniu sa rodina často sťahovala, takže VajdaHitler navštevoval ľudové školy v [[Passau]], [[Lambach]]u a [[Leonding]]u pri [[Linz]]i. Potom študoval na reálnom gymnáziu v [[Linz]]i, ale štúdium nedokončil. Podľa niektorých názorov pre absolútnu neschopnosť, ktorá vyvrcholila, keď jeho otec v roku [[1903]] umrel a Hitlera nemal viac kto nútiť učiť sa.
 
Od roku 1903 poberal podporu pre polosiroty a od roku [[1905]] ho finančne podporovala matka a teta, pretože odišiel do Viedne, kde sa pokúšal dostať sa na prestížnu umeleckú školu. V októbri [[1907]] ho neprijali na [[Viedenská umelecká akadémia|Viedenskú umeleckú akadémiu]], poradili mu však nech skúsi svoj talent využiť pri štúdiu [[architektúra|architektúry]]. Po tom, čo sa dozvedel, že jeho matke chorej na [[zhubný nádor|rakovinu]] prsníka zostáva len niekoľko týždňov života, vrátil sa koncom roka 1907 do Linzu. V decembri 1907 pochoval matku a zdedil po nej 1000 korún. Pretože sa vydával za študenta, mohol od januára [[1908]] poberať dôchodok pre siroty vo výške mesačne 25 korún. Na jar 1908 presvedčil rodičov svojho jediného zdokumentovaného priateľa z detstva [[August Kubizek|Augusta Kubizeka]] aby ho pustili študovať z Linzu na konzervatórium do Viedne. Kubizekovi rodičia boli českého pôvodu a tak Hitler s Kubizekom bývali vo Viedni v podnájme u Češky ''Marie&nbsp;Zakreys'' (''Stumpergasse 31''). V októbri 1908 Kubizeka prijali na Viedenskú umeleckú akadémiu, Hitlera však ani nepripustili k talentovým skúškam. Na jeseň 1908 Kubizek absolvoval 8 týždňovú vojenskú službu v rakúskej armáde. V tomto období sa ich cesty rozišli. Hitler si požičal od svojej tety ''Johanny'' ďalších 924 korún (bez toho, že by sa priznal k neúspechom) a z podnájmu odišiel v novembri 1908 bez toho, aby zanechal odkaz Kubizekovi. Živil sa príležitostnými zamestnaniami a privyrábal si predajom obrázkov a pohľadníc pozoruhodností Viedne, ktoré sám maľoval väčšinou podľa fotografií. Striedal miesta pobytu, s tým ako mu dochádzali peniaze, býval stále ďalej od centra Viedne. V roku [[1909]] býval v útulku pre bezdomovcov v [[Meidling]]<nowiki/>u a v roku [[1910]] v mužskej ubytovni na ulici ''Meldemannstraße''. Tu bol v kontakte aj so židovskými obyvateľmi ubytovne, ktorí Hitlerove obrazy predávali. V tomto období mal finančné problémy ako aj problémy s políciou, ktorá mu, napríklad, na základe udania zakázala používať neoprávnený titul [[akademický maliar]].
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Adolf_Hitler“