Čching: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d ešte jedna revízia späť |
rozšírenie |
||
Riadok 1:
{{Infobox zaniknutý štát|názov=Čching|pred 1 vlajka=Flag of Ming Cheng.svg|mapa=Empire of the Great Qing (orthographic projection).svg|počet obyvateľov poznámka=([[1850]])|po 3 vlajka=Flag of Tibet.svg|po 3=Tibet (1912–1951)|po 2 vlajka=Flag of Bogd Khaanate Mongolia.svg|po 2=Mongolský štát|po 1 vlajka=Flag of the Republic of China.svg|po 1=Čínska republika (1912 – 1949)|pred 2 vlajka=No flag.svg|pred 2=Džungarský chanát|pred 1=Kráľovstvo Tungning|originálny názov=清朝 (pchin-jin Qīng cháo, v prepise Čching Cchao)|rozloha poznámka=([[1790]])|počet obyvateľov=432 000 000|rozloha=14 700 000|štátne zriadenie=[[absolutistická monarchia]] ([[1636]]–[[1911]]) <br /> [[konštitučná monarchia]] ([[1911]] – [[1912]])|náboženstvo=[[Mandát Nebies]] <br /> [[Buddhizmus]] <br /> [[Čínske ľudové náboženstvo]] <br /> [[Konfucianizmus]] <br /> [[Taoizmus]] <br /> [[Islam]] <br /> [[Šamanizmus]] <br /> [[Kresťanstvo]]|hlavné mesto=[[Mukden]] ([[1636]] - [[1644]]) <br /> [[Peking]] ([[1644]] - [[1912]]) [[{{!}}]]|znak=Seal of Qing dynasty.svg|vlajka=Flag of China (1889–1912).svg|rok vzniku=[[1636]]|rok zániku=[[1912]]|mapa poznámka=Čching v roku [[1890]]}}
'''Čching''' alebo '''Dynastia Čching''' (
==
[[Mandžuovia]] boli [[Kočovníctvo|nomádsky kmeň]], ktorý po stáročia ovládal [[Mandžusko|severnú Čínu (Mandžusko)]]. Ich vodca, [[Nurhači]], v roku [[1616]] zjednotil kmene [[Mandžuovia|Mandžu]] a založil [[Mandžusko]] - dnešná severovýchodná [[Čína]]. V roku [[1636]] sa premenovala na Čching (清 Qīng 'Pure') a čoskoro zaútočila na [[Ming|čínsku dynastiu Ming]], ktorá vtedy ovládala väčšinu územia [[Čína|dnešnej Číny]]. Čchingská armáda, ktorá pozostávala z [[Roľník|roľníkov]] (s velením [[Li Cer-ring|Li Cer-ringa]]) obsadili [[Ming|dynastiu Ming]] v roku [[1644]].
[[Mandžusko|Mandžuské]] armády začali rozsiahlu kampaň na dobytie [[Čína|Číny]]. Generál Wu San Shan (Vu, Wú Sānguì), veliteľ Mingskej armády, mal dve možnosti:
# bojovať proti [[Mandžusko|Mandžusku]] a byť verný svojmu kmeňu,
# alebo sa spojiť s Mandžuskou armádou.
Vybral si druhú možnosť, teda zradil svoj vlastný kmeň.
Nasledujúce štyri desaťročia boli plné vojen. Napriek faktu, že za [[Ming|dynastiu Ming]] bojovalo 2 000 000 vojakov, zatiaľčo za [[Nurhači|Nurhačim]] ich stálo len 290 000, [[Mandžuovia]] vyhrávali. Bolo tomu tak preto, lebo [[Ming|dynastiu Ming]] v tom období postihla kríza. V roku [[1683]] sa [[Mandžuovia|Mandžuom]] podarilo zjednotiť všetky čínske kmene. Založili dynastiu Čching, pričom hlavným mestom sa stal [[Peking]].
V roku [[1661]] dynastia Čching obsadila ostrov [[Taiwan]]. <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AsianStyle.cz - Dynastia Čching|url=http://www.asianstyle.cz/kultura/7095-dynastia-cching|vydavateľ=www.asianstyle.cz|dátum prístupu=2020-07-13|jazyk=cs|priezvisko=DreamWare.cz}}</ref>
=== Vzťahy medzi kmeňmi ===
Keď sa [[Mandžuovia|Mandžuom]] podarilo zjednotiť všetky čínske kmene do jednotnej krajiny Čching, [[Mandžuovia]] chceli donútiť aj ostatné kmene bývalého [[Ming|Mingu]], aby sa prispôsobili ich doterajšej kultúre a zvykom. Iné kmene s tým nemali problém, keďže v Čchingu mali lepšie podmienky pre život.
Čchingské [[Ekonomika|hospodárstvo]] sa rýchlo rozbehlo, najmä vďaka šíreniu amerických plodín cez [[Filipíny]]. Medzi rokmi [[1700]] až [[1840]] sa počet obavteľov štvornásobne zvýšil (zo 100 miliónov na 414 miliónov). Čchingu sa darilo aj vďaka vzdelaným vládcom, ako boli
* Kang-xi (1661-1722, 康熙, Kangggī) /počas ktorého vlády zavládol v krajine mier/,
* Jung-čeng (1723–1736, 雍正 帝, Yōngzhēng),
* Čien-lung (1736–1795, 乾隆, Qiánlōng).
=== Dobývanie území ===
Po úspešnom [[Ekonomika|ekonomickom]] a [[Sociálna práca|sociálnom vývoji]] začali obyvatelia Čchingu rozširovať hranice dynastie.
* V roku [[1696]] obsadili väčšiu časť východného [[Turkestan|Turkestanu]] a dnešné územie [[Mongolsko|Mongolska]].
* Medzi rokmi [[1720]] až [[1750]] sa stal [[Tibet (historické územie)|Tibet]] čchingským [[Protektorát|protektorátom]].
* Neskôr sa ''Čchingu'' podarilo dobyť aj zvyšok východného [[Turkestan|Turkestanu]] a [[Džungársko]].
S týmito víťazstvami sa územie ríše dvojnásobne zväčšilo. V [[18. storočie|18. storočí]] sa stali obyvatelia [[Kórea|Kórey]], [[Vietnam|Vietnamu]] a [[Nepál|Nepálu]] daňovníkmi Čchingskej ríše. V tomto období dosiahla [[Čína]] svoju najväčšiu rozlohu v celých ľudských dejinách. (V porovnaní s dneškom sa jej územie zmenšilo: [[Mongolsko]] vyhlásilo nezávislosť v roku [[1912]] a [[Rusko]] získalo menšie oblasti vtedajšieho Čchingu.) <ref name=":0" />
== Zastavenie ekonomického a sociálneho vývoja ==
Do [[18. storočie|18. storočia]] dosiahlo čínske hospodárstvo "ekonomický a sociálny strop". To znamená, že v Čchingu už neostala nevyužitá pôda, teda že sa [[Čína]] nemohla ďalej rozvíjať bez modernizácie. Počas [[18. storočie|18.]] a zo začiatku [[19. storočie|19. storočia]] bola [[Čína]] najvyvinutejšou krajinou na svete.
Zároveň v [[Západná Európa|západnej Európe]] vypukli [[Priemyselná revolúcia|priemyselné revolúcie]], vďaka ktorým bol [[Západná Európa|Západ]] [[Technika|technicky]], [[Ekonomika|ekonomicky]] a [[Vojenstvo|vojensky]] silnejší ako akákoľvek iná civilizácia a výrazne predbehol predchádzajúci vývoj ''Čchingu''.
== Ópoiové vojny ==
{{Pozri aj|Ópiové vojny}}
=== Prvá ópiová vojna ===
{{Pozri aj|Prvá ópiová vojna}}
==== Následky ====
[[Anglicko]] v roku [[1699]] v južnej Číne zriadilo svoju vlastnú pobočku, ktorá sa po sto rokoch stala centrom čínsko-západného obchodu.
Čching v tejto dobe razila oficiálne zahraničnú politiku s cieľom maximálne podporiť [[Dovoz (obchod)|dovoz]] a obmedziť [[Vývoz (obchod)|vývoz]], avšak kantonskí úradníci z Kohongu nedodržiavali oficiálne stanovené colné tarify a mnohonásobne zvyšovali [[Clo|clá]] na prichádzajúci a odchádzajúci tovar a rozdiel si ponechávali ako úplatky.
[[Angličania|Britskí]] obchodníci tieto podmienky považovali za ťaživé a nevýhodné, a preto sa britská vláda snažila s [[Peking|Pekingom]] nadviazať diplomatické styky s cieľom dosiahnuť otvorenie ďalších prístavov pre zahraničný obchod. Prvý britský vyslanec, ktorý sa stretol s [[Cisár|cisárom]] [[Čchien-lung|Čchien-lungom]], bol ''lord George Macartney'', avšak jeho misia bola diplomaticky neúspešná. Číňania považovali Britov za menejcenný národ, aj sa k nim tak správali (v [[Čína|Číne]] bolo zvykom na znamenie pokory a úcty k cisárovi trikrát udrieť vlastnou hlavou o zem v štyroch smeroch - volalo sa to [[kou-tou]] - Macartney sa tomuto poníženiu vyhol). Ani ''lord'' ''William Amherst'', ktorý do [[Čína|Číny]] dorazil v roku [[1816]] s cieľom získať osobné záruky [[Cisár|cisára]], že potrestá skorumpovaných obchodníkov a podvodníkov, nebol úspešný. <ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Western Powers - an overview {{!}} ScienceDirect Topics|url=https://www.sciencedirect.com/topics/social-sciences/western-powers|vydavateľ=www.sciencedirect.com|dátum prístupu=2020-06-14}}</ref>
Výrobky, ktoré odkúpili od Britov, predávali [[Číňania]] lacno, totižto ich marketingové pomery boli odlišné od európskych, avšak [[Angličania|Briti]] po nejakom čase marketingovej spolupráce nemali ''Čchingu'' ako platiť. Novým platidlom sa stalo [[ópium]], ktoré si Číňania rýchlo obľúbili. Podľa údajov sa do roku [[1835]] stalo 2 miliónov Číňanov závislých na [[Morfín|morfíne]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=CARTIER|meno=Michael|titul=Říše a Kolonie|vydanie=|vydavateľ=Knižní Klub – Cesty|miesto=Praha|rok=1996|isbn=80-7176-289-X|strany=|jazyk=po česky}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=1750-1919: China and the West: Imperialism, Opium, and Self-Strengthening (1800-1921) {{!}} Central Themes and Key Points {{!}} Asia for Educators {{!}} Columbia University|url=http://afe.easia.columbia.edu/main_pop/kpct/kp_imperialism.htm|vydavateľ=afe.easia.columbia.edu|dátum prístupu=2020-06-14}}</ref>
==== Predohra vojny ====
[[Ópium]] ako platidlo bolo pre [[Kráľovstvo Veľkej Británie|Britániu]] výhodné, avšak pre čínske hospodárstvo škodlivé. Preto v roku [[1799]] vydal cisár [[Ťia-Čching]] [[edikt]] v ktorom zakázal pestovanie [[Mak|maku]] v [[Čína|Číne]] i všetok dovoz ópia zo zahraničia. O to viac však vzrástol nelegálny obchod a pašovanie ópia. <ref name=":1" />
V roku [[1838]] bol za cisárskeho komisára zvolený [[Lin Ce-sü]], ktorý bojoval proti pašovaniu, predávaniu a užívaniu ópia. Jeho boj sa však začal až [[10. marec|10. marca]] roku [[1839]]. Uväznil 2000 čínskych fajčiarov ópia, vyzval všetkých dodávateľov ópia, aby odovzdali všetok množstvo drogy, zničil 20 283 debien ópia v hodnote 2-3 miliónov [[Anglická libra|libier]] (2 200 000 - 3 300 000 [[Euro|€]]), zatkol britského obchodníka Lancelota Denta (ktorého mal údajne v pláne popraciť, no napokon sa ho zastal Dent zastal jeho kolega). Podporil aj rázne opatrenia, podľa ktorých mali byť cudzí dovozcovia potrestaní [[Sťatie|sťatím hlavy]] a čínski [[Priekopníci|priekupníci]] [[Uškrtenie|uškrtením]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FAIRBANK|meno=John King|titul=Dějiny Číny|vydanie=1|vydavateľ=NLN, Nakladatelství Lidové noviny|miesto=Praha|rok=1998|isbn=80-7106-919-1|strany=656|jazyk=po česky}}</ref>
==== Priebeh vojny ====
[[12. júl|12. júla]] [[1839]] sa britský kapitán Elliot narazil do lode čínskeho námorníka Lin Wej-sia, ktorý pri tragédii zahynul. Čchingská vláda žiadal Britov o vydanie vinníka Elliota, avšak [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Británia]] odmietla podstúpiť čínske podmienky, čo malo za následok zastavenie dodávania čínskych produktov a výrobkov Británii. [[4. september|4. septembra]] [[1839]] sa kapitán Elliot dorazil do Čchingu. Jeho plánom bolo získať potraviny, vodu a výrobky násilne. Číňania sa bránili [[Džunka|džunkami]], no Briti i tak prerazili ich blokádu. Toto stretnutie sa často spomína ako [[bitka pri Kau-lune]].
V roku [[1840]] sa odohrala [[bitka pri Čchuen-pi]], pri ktorej [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Británia]] zvíťazila nad ''Čchingom'' za necelú hodinu. Ako odpoveď na tento stret dal komisár [[Lin Ce-sü]] zastaviť obchodovanie s Britániou, čo predovšetkým využili [[Američania (USA)|Američania]], ktorí kúpili väčšinu čaju, pôvodne určený [[Angličania|Britom]].
Briti najprv dobyli ostrov Čou-šan neďaleko [[Šanghaj|Šanghaja]] a [[11. august|11. augusta]] [[1840]] zakotvili pred pevnosťami v [[Ta-ku]]. V tom čase sa k cisárovi dostal list s britskými požiadavkami, čo viedlo k odvolaniu komisára Lin ce-Sua, ktorý bol Pekingom obvinený z vyprovokovania konfliktu. [[Číňania]] potom ponúkli mierovú zmluvu, ktorá sa však [[Angličania|Britom]] zdala neuspokojivá. Požadovali predovšetkým väčšiu vojnovú náhradu a otvorenie viac prístavov pre zahraničný obchod, a tak na jar roku [[1841]] boli obnovené vojnové operácie. V auguste priplávalo ďalších 36 lodí a v zime roku [[1842]] Briti ovládli [[Hongkong]] a zmocnili sa aj prístavu Ning-po. Ten sa Číňania síce na jar pokúsili dobyť späť, ale ich útok úplne stroskotal. [[19. jún|19. júna]] dobyli Briti aj Šanghaj a v auguste [[1842]] sa objavili pred bránami [[Nanking|Nankingu]]. Až vtedy cisár pristúpil na ďalšie rokovania, ktoré viedli k ustanoveniu nových mierových zmlúv.
[[29. august|29. augusta]] [[1842]] bol na palube britskej radovej lode ''HMS Cornwallis'' uzavretý mier, tiež známy ako [[Nankinská zmluva]], ktorá Angličanom dovolila otvoriť v Číne 5 prístavov a obsadenie [[Hongkong|Hongkongu]]. <ref>{{Citácia knihy|titul=A Modern History of Hong Kong: 1841-1997|url=https://books.google.cz/books?id=7JC856mG72EC&lpg=PP1&pg=PA29&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=Bloomsbury Academic|rok=2007-08-15|isbn=978-1-84511-419-0|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: 7JC856mG72EC|meno=Steve|priezvisko=Tsang}}</ref>
=== Druhá ópiová vojna ===
{{Pozri aj|Druhá ópiová vojna}}
[[Súbor:Second Opium War British Beijing 1860.jpg|náhľad|235x235bod|[[Druhá ópiová vojna]], [[Angličania|Briti]] v [[Peking|Pekingu]] v roku [[1860]] ]]
Kvôli hospodárskym nezhodám v roku [[1856]] čínska vláda označila britské lode za pirátske. Čching zadržal britskú loď ''Arrow'' a odmietol posádku vydať [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojenému kráľovstvu]]. Mnohí práve túto udalosť považujú za začiatok [[Druhá ópiová vojna|Druhej ópiovej vojny]]. Do vojny sa zapojili aj [[Druhé francúzske cisárstvo|Francúzi]], ktorí podporovali [[Angličania|Britov]]. Víťazmi sa stali Angličania. Vojna sa uzavrela [[Tiencinská zmluva|Tiencinskou zmluvou]], ktorá bola podpísaná v júni roku [[1858]]. Táto zmluva donútila Číňanov otvoriť ďalšie prístavy na [[obchodovanie]] s európskymi obchodníkmi, odovzdať [[Hongkong]] do rúk Spojeného kráľovstva a všetky politické rozhodnutia a dokumenty písať v [[Angličtina|anlickom jazyku]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Opium Wars|url=https://www.mtholyoke.edu/~goldf20s/politics116/secondwar.html|vydavateľ=www.mtholyoke.edu|dátum prístupu=2020-07-05}}</ref><ref name=":2" />
== Tchajpchinské povstanie ==
{{Pozri aj|Tchajpchinské povstanie}}V období ópiových vojen, medzi rokmi [[1850]] až [[1864]] v Dynastii Čching prebiehalo [[Tchajpchinské povstani|Tchajpchinské povstanie]]. Hung Xiu Čung chcel vytvoriť spoločnosť, v ktorej by si boli všetci rovní, avšak ani čínska vláda, ani ľud jeho nápad nepodporili. Po jeho sklamaní začal v roku [[1850]] povstanie proti mandžuovskej vláde. Po začatí povstania mal viac priaznicov, ktorí neboli spokojní s [[Preľudnenie|preľudnením]] krajiny, [[Korupcia|korupciou]] a so zanedbávaním čínskeho [[Vodohospodárstvo|vodohospodárstva]]. Taktiež žiadali spravodlivé rozdelenie pôdy. Hung Xiu Čungovi sa podarilo obsadiť aj nemalé územie vrátane [[Nanking|Nankingu]]. Dynastia Čching však napokon povstanie potlačila s pomocou zahraničných mocností, ktoré si želali aby [[dynastia]] Čching panovala ďalej a zachovala sa tak platnosť doterajších zmlúv. Počas tohto povstania zahynulo 20 až 30 miliónov ľudí. <ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Rhee|meno=Hong Beom|titul=Asian Millenarianism: An Interdisciplinary Study of the Taiping and Tonghak Rebellions in a Global Context|vydanie=|vydavateľ=Cambria Press|miesto=Youngstown|rok=2007|isbn=9781934043424|strany=163 - 195|jazyk=po anglicky}}</ref>
Medzitým vypukli povstania v iných častiach dynastie. Pozdĺž Veľkého kanála v [[50. roky 19. storočia|50-tych rokoch]] povstalci organizovaní tajnými spoločnosťami vytvorili svoje vlastné malé štáty ([[1853]] - [[1868]]). V [[Jün-nan|Jün-nane]] moslimskí povstalci vládli desaťročia nad rozsiahlymi oblasťami a založili si vlastný sultanát ([[1855]] - [[1873]]). Proti čínskej vláde sa vzbúrili ľudia z provincie [[Kuej-čou]], napokon vyvolali vzburu aj [[Ujguri|Ujgurovia]] vo [[Východný Turkestan|východnom Turkestane]] ([[1862]] - [[1873]]). Počas týchto nepokojov sa obyvateľstvo v Čchingu znížilo z 410 miliónov na 350 miliónov. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FAIRBANK|meno=John King|titul=Dějiny Číny|vydanie=|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|miesto=Praha|rok=1998|isbn=80-7106-249-9|strany=363.|jazyk=po česky}}</ref> Dynastia Čching zažila v [[50. roky 19. storočia|50. rokoch 19. storočia]] najťažšiu hospodársku krízu. <ref name=":3" /><ref name=":2" /><ref name=":1" />
== Rozpad Čchingu ==
Číňania boli s mandžuovskou vládou čoraz viac nespokojnejší. Prehrali [[Prvá čínsko-japonská vojna|prvú čínsko-japonskú vojnu]], počas ktorej stratili [[Taiwan]] a [[Kórea|Kóreu]]. Čchingská vláda sa snažila reformovať systém v krajine, avšak po smrti [[Cch’-si (cisárovná vdova)|Cch'-si]] sa v roku [[1911]] v dynastii začali nepokoje, ktoré prerástli v [[Sinchajská revolúcia|Sinchajskú revolúciu]], ktorej výsledkom bola v roku [[1912]] rezignácia posledného čchingského cisára [[Pchu Iho]] a vyhlásenia [[Čínska republika (1912 – 1949)|Čínskej republiky]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=China's Early Encounters with the West: A History in Reverse - Foreign Policy Research Institute|url=https://www.fpri.org/article/2008/04/chinas-early-encounters-with-the-west-a-history-in-reverse/|vydavateľ=https://www.fpri.org/|dátum prístupu=2020-06-14|jazyk=en-US}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://encyklopediapoznania.sk/clanok/605/dynastia-cching-1644-1912 Dejiny Čhingu]
* [https://encyklopedia.sme.sk/c/894017/koniec-mandzuskej-dynastie.html Koniec mandžuskej dynastie]
== Použitá literatúra ==
* FRÉCHES, José: Ópiové vojny - Vyplienenie Letného paláca, Ikar, 2008
* RAWSKI, Evelyn S.: [https://books.google.sk/books?id=t7AwDwAAQBAJ&printsec=frontcover&dq=Qing&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjGqPDD9oHqAhVjzqYKHbNhDIEQ6AEIPjAC#v=onepage&q=Qing&f=false The Last Emperors: A Social History of Qing Imperial Institutions], University of California Press, 1998
* ''[https://books.google.sk/books?id=r_1tDwAAQBAJ&pg=PA395&dq=%C4%8Cching&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwikusPx9oHqAhVq1qYKHY29AIQQ6AEITjAE#v=onepage&q=%C4%8Cching&f=false History of Customs in the Qing Dynasty Rozmarné a tajuplné příběhy ze staré Číny], ISBN 978-80-7429-831-8''
{{Portál|2=Čína|Portál1=História}}
[[Kategória:Dynastia Čching| ]]
[[Kategória:Dynastie čínskych cisárov]]
| |||