Štiav lúčny: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
urgent |
{{Preklad}}, okrem referencií a šablón (to nech preloží ten, kto vymyslel jazykové mutácie referencií a šablón) Značky: sekcia Referencie odstránenie údržbovej šablóny |
||
Riadok 1:
{{Infobox rastliny
| Názov = šťavel kyslý
| Obrázok = Sorrel north of Blackdown Hill - geograph.org.uk - 1351604.jpg
| Titulok = kvitnúci šťavel kyslý (''Rumex acetosa'')
| Stupeň ohrozenia =
| Ríša po slovensky = [[rastliny]]
| Ríša po latinsky = Vegetabilia
| Podríša po slovensky = [[zelené rastliny|zelené]]
| Podríša po latinsky = Viridiplantae, Chlorobionta
| Vývojová línia po slovensky = [[cievnaté rastliny|cievnaté]]
| Vývojová línia po latinsky = Tracheophyta
| Vývojová vetva po slovensky = [[semenné rastliny|semenné]]
| Vývojová vetva po latinsky = Spermatophyta
| Skupina 1 po slovensky = [[krytosemenné rastliny|krytosemenné]]
| Skupina 1 po latinsky = Angiospermae
| Oddelenie po slovensky = [[magnóliorasty]]
| Oddelenie po latinsky = Magnoliophyta
| Nadtrieda po slovensky = [[dvojklíčnolistové]]
| Nadtrieda po latinsky = Dicotyledonopsida
| Trieda po slovensky = [[magnólie]]
| Trieda po latinsky = Magnoliopsida
| Podtrieda po slovensky = [[klinčekové]]
| Podtrieda po latinsky = Caryophyllidae
| Rad po slovensky = [[klinčekotvaré]]
| Rad po latinsky = Caryophyllales
| Čeľaď po slovensky = [[stavikrvovité]]
| Čeľaď po latinsky = Polygonaceae
| Rod po slovensky = [[šťavel]]
| Rod po latinsky = Rumex
| Druh po slovensky = šťavel kyslý
| Druh po latinsky = Rumex acetosa
| Binomické meno =
| Klasifikátor1 = [[Carl Linné]]
| Dátum1 =
| Synonymá = štiav kyslý, štiav lúčny, štiav záhradný (var. hortensis)
| Obrázok2 =
| Titulok2 =
}}
'''Šťavel kyslý''' (''Rumex acetosa'') je často sa vyskytujúci, stredne vysoká [[perena|trvalka]], [[druh]] rozsiahleho [[rod (taxonómia)|rodu]] [[šťavel]]. V [[Slovensko|slovenskej prírode]] je [[pôvodný druh|pôvodným druhom]], okrem doby kvitnutia je rastlinou celkom nenápadnou a je považovaný za [[burina|burinu]].
==
Vyskytuje se takmer na celom [[Európa|európskom]] kontinente, od západu po [[Ural]] a [[Kaukaz]] na východe. Zo severnej strany je jeho európsky areál ohraničený [[Škandinávia|Škandináviou]] a na juhu siaha až na severozápad [[Afrika|Afriky]]. V [[Ázia|Ázii]] je rozšírený cez celý [[Sibír]] až na [[Ďaleký východ]], do [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]] a cez severné územie [[Čína|Činy]] a [[Mongolsko|Mongolska]] až na [[Kórejský poloostrov]] a [[Tchaj-wan (ostrov)|Tchaj-wan]]. Zasahuje tiež do severných oblastí [[India|Indie]], [[Pakistan]]u a do [[Tibet]]u. Udáva sa, že sa v blízkosti [[Himaláj]]ov vyskytuje až do [[nadmorská výška|nadmorskej výšky]] 4000 m. Druhotne se dostal do [[Severná Amerika|Severnej]] a [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] aj [[Austrália|Austrálie]]. V [[Slovensko|Slovenskej republike]] je hojný na celom území, od nížin do horských polôh.<ref name = botany/><ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Hassler | jméno = M. | titul = Catalogue of Life 2016: xxxxx | url = http://www.catalogueoflife.org/col/search/all/fossil/0/match/1 | datum aktualizace = 2016 | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Naturalis biodiverzity Center, Leiden, NL | issn = 2405-8858 | jazyk = en}}</ref>
== Ekológia ==
Druh je typickou rastlinou vlhkých lúk, pastvín, polí, riečnych a potočných brehov, rastie tiež v priekopoch pozdĺž ciest alebo niekedy aj na skládkach, väčšinou na dobre preslnenom stanovisku. Najlepšie mu vyhovujú pôdy vlhké až mokré, výživné, bohaté dusíkom, neutrálne až kyslé, ktoré sú hlboké, hlinité alebo rašelinové. Výrazne prevažuje jeho výskyt na prirodzenom stanovisku, iba málo ovplyvňovanom ľudskou činnosťou.
Nadzemná časť tohto [[Raunkiaerov systém životných foriem|hemikryptofytu]] na jeseň odumiera, ale skoro na jar opäť vyraší. Kvitne od mája do júla.<ref name = botany/><ref name = vlhké>{{Citace monografie | příjmení = Rybka | jméno = Vlastík | ilustrátoři = Radka Josková Jedličková | titul = Vlhké louky | vydavatel = Ottovo nakladatelství | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 550 | kapitola = Šťovík kyselý | strany = 68-69 | isbn = 978-80-7451-441-8}}</ref><ref name = semin>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Krejčí | jméno = Petra | příjmení2 = Zelená | jméno 2 = Věra | titul = Systematická botanika: Šťovík kyselý | url = http://web2.mendelu.cz/af_211_multitext/systematika/ucebni_text/seminarky/stovik_kysely.rtf | datum aktualizace = 19.01.2005 | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Agronomická fakulta, Mendelova univerzita, Brno, | jazyk = cs}}</ref>
== Popis ==
[[Dvojdomosť|Dvojdomá]], [[trvalka|vytrvalá]] [[bylina]] vysoká 30 až 100 cm vyrastajúca z trvalého, guľovitého [[koreň]]a. [[Byľ|Byle]] sú priame, málo vetvené, pozdĺžne ryhované, niekedy akoby s inoväťou a zospodu načervenalé. [[List]]y bývajú mierne dužinaté a majú veľmi premenlivý tvar. Prízemné sú kopijovito podlhovasté, na bázi majú špicaté, strelovito odstávajúce laloky a bývajú asi trikrát dlhšie než širšie. Horné byľové listy sú kopijovité, prisadlé a objímajú byľ bazálnými lalokmi. Blanité [[pätka|pätky]] na bázach listov sú dlho třásnité.
V hornej časti sa byľ [[metlina|metlinovito]] rozvetvuje do niekoľkých vetví a na nich vyrastajú na tenkých, načervenalých [[stopka|stopkách]] drobné, [[gonochorismus|jednopohlavné]] [[kvet]]y združené po 4 až 8 do [[praslen]]ov. Květy majú šesť zelených, viac či menej načervenalých [[kvetný obal|okvetných lístkov]], tri vonkajšie sú menšie a tri vnútorné väčšie. V samičom kvete je šesť [[tyčinka (botanika)|tyčiniek]] s jemnými [[nitka]]mi s [[prašník]]mi a v samičom z troch [[plodolist]]ov vytvorený vrchný, jednovaječný [[semeník]] s tromi načervenalými, štetčekovými [[blizna]]mi. [[Peľ]] je na blizny prenášený vetrom, už slabý vánok stačí k rozochveniu prašníkov. Len zriedka sú kvety [[opelenie|opeľované]] [[hmyz]]om, ktorý si prilieta pre peľ.
Po opelení sa zo semeníku vyvinie jednosemenná trojhranná [[nažka]] a vonkajšie okvetné lístky se ohnú naspäť. Vnútorné lístky podrastú a tesne obalia nažku, sú však väčšie a vytvoria na nej tri krídelká. Takto vzniknúté útvary – [[krovky (botanika)|krovky]] – bývajú veľké 3,5 až 5 mm, sú ružovkasté, blanité, srdcovito okrúhle a na báze majú malý výrastok, zvaný [[krovky (botanika)|mozoľok]]. Nažky vnútri sú lesklé, hnedé až čierne.
Rostlina sa prevažne rozmnožuje [[semeno|semenami]] (nažkami), ktoré po dozretí odpadávajú od stopiek a sú pomocou krídielok roznášané vetrom aj na väčšie vzdialenosti. Zakorenená rastlina sa na stanovisku rozrastá novými byľami rašiacimi z vetvenej hlavy nehlboko siahajúceho koreňa.<ref name = botany/><ref name = vlhké/><ref name = semin/><ref name = north>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Mosyakin | jméno = Sergei L. | titul = Flora of North America: Rumex acetosa | url = http://www.efloras.org/florataxon.aspx?flora_id=1&taxon_id=200006745 | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Missouri Botanical Garden, St. Louis, MO & Harvard University Herbaria, Cambridge, MA, USA | jazyk = en}}</ref><ref name = luonto>{{Citace elektronické monografie | titul = Finland Nature and Species: Rumex acetosa | url = http://www.luontoportti.com/suomi/en/kukkakasvit/common-sorrel | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Luonto Porti Nature Gate, Helsinki, FI | jazyk = en}}</ref><ref name = minnes>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Chayka | jméno = Katy | titul = Minnesota Wildflowers:Rumex acetosa | url = https://www.minnesotawildflowers.info/flower/green-sorrel | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Minnesota Environment and Natural Resources Trust Fund, Minneapolis, MN, USA | jazyk = en}}</ref>
== Význam ==
Rostlina obsahuje množstvo [[kyselina šťavelová|kyseliny šťavelovej]], [[antrachinon]]y a dalšie [[organické kyseliny]], [[vitamín A]], [[vitamín C]], [[thiamin|vitamín B1]] a mnohé [[minerálna látka|minerálne látky]] ([[draslík]], [[vápnik]], [[železo]]). Je využívaná v liečitelstve, v apríli sa zbiera jej list, menej často koreň. Užíva sa prevažne navonok, napríklad formou kašovitých obkladov pri onemocneniach kože alebo ako kloktadlo pri [[afta|aftách]] v ústach. Sušený koreň býva súčasťou [[laxativum|preháňavo]] pôsobiacich čajov. Z koreňa je možné pripraviť trvalé žlté a z byle červené farbivo.
Pre osviežujúcu kyslú chuť sa v teplých letných mesiacoch listy niekedy žuvajú, na jar sa z mladých lístkov pripravuje polievka alebo sú súčasťou šalátov. Pre veľký obsah [[kyselina šťavelová|šťavelanov]] múže konzumácie v surovom stave spôsobiť zdravotné potiaže, hlavne u chorých na [[dna|dnu]], [[kojení|kojacich žien]] alebo osôb náchylných na tvorbu [[obličkové kamene|obličkových kameňov]]; [[tepelná úprava potravín|tepelnou úpravou]] sa toto nebezpečie stráca.
Šťavel kyslý je [[burina|burinatou]] rostlinou bez väčšieho ekonomického významu. Najviac škodí pri raste v [[krmovina|viacročných krmovinách]], kde znižuje ich kvalitu. Je naopak dôležitou rastlinou pre niektoré druhy [[motýľ|motýľov]], ktoré na jeho listy kladú [[vajíčko|vajíčka]] a potom slúžia ako živná rastlina ich [[húsenica|húseníc]]; takto sa rozmnožuje např. [[ohniváčik zlatobyľový]] (''Lycaena virgaureae''), [[ohniváčik hadovníkový]] (''Lycaena helle''), [[ohniváčik štiavový]], (''Lycaena hippothoe''), [[ohniváčik čiernokrídly]] (''Lycaena phlaeas''). Jeho semená sú potravou pre mnohé [[vtáky]] i drobné [[cicavce]].<ref name = luonto/><ref name = lepidopteracz>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Beneš | jméno = Jiří | příjmení2 = Konvička | jméno2 = Martin | titul = Mapování motýlů ČR: Ohniváček černokřídlý | url = http://www.lepidoptera.cz/motyli/ohnivacek-cernokridly-lycaena-phlaeas-linnaeus-1761 | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Entomologický ústav BC AV ČR, České Budějovice | jazyk = cs}}</ref><ref name = kew>{{Citace elektronické monografie | titul = Discover plants and fungi: Rumex acetosa | url = http://www.kew.org/science-conservation/plants-fungi/rumex-acetosa-common-sorrel | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Kew, Royal Botanic Gardens, Richmond, UK | jazyk = en | url archivu = https://web.archive.org/web/20170217072404/http://www.kew.org/science-conservation/plants-fungi/rumex-acetosa-common-sorrel | datum archivace = 2017-02-17 | nedostupné = ano }}</ref>
== Galeria ==
<gallery>
Súbor:Nordens flora Rumex acetosa.jpg|Nákres kvitnúceho šťavela kyslého
Súbor:Rumex acetosa (1).jpg|Ružica listov
Súbor:Rumex acetosa subsp.nebroides06072006fruits.JPG|Dozrievajúce plody
Súbor:Open Area - geograph.org.uk - 476096.jpg|Lúka zamorená šťavelom kyslým
</gallery>
== Odkazy ==
=== Reference ===
<references />
=== Externé odkazy ===
* {{Commonscat}}
* {{Wikidruhy|taxon=Rumex acetosa}}
* [http://quick.florabase.cz/map/show/taxon/Rumex+acetosa/callback/ Botanický ústav AV ČR – rozšíření šťovíku kyselého v ČR]
{{Portály|Rostliny}}
[[Kategória:Stavikrvovité]]
[[Kategória:Burina]]
[[Kategória:Flóra Slovenska]]
[[Kategória:Flóra strednej Európy]]
[[Kategória:Flóra Ázie]]
| |||