Thoukydides: Rozdiel medzi revíziami

Bol veľmi zámožný, zmýšľaním umiernený [[šľachta|aristokrat]]. Za jediné spoľahlivé údaje z jeho života sa považujú osobné zmienky v jeho diele. Preto vieme, že na začiatku [[Peloponézske vojny|peloponézskej vojny]] musel byť skoro dospelý a sám uvádza, že ju prežil celú. Zomrel krátko po jej skončení, pretože svoje dielo nedotiahol až do záverečného pádu Atén, i keď sa o tejto udalosti zmieňuje. Pravdepodobne zomrel pred rokom [[399 pred Kr.]], pretože evidentne nevedel o udalostiach z tohto roku, začiatku [[Korintská vojna|Korintskej vojny]]. Bezpochyby mal vzťah k Trácii  –  meno jeho otca je jednoznačne trácke a vieme, že mal právo v tejto oblasti ťažiť zlato. Tvrdenia o jeho kráľovskom pôvode sú považované za pochybné. V 7štrnástom roku vojny velil aténskemu loďstvu dislokovanému v južnej Trácii. Po ťažení spartského vojvodcu [[Brásidas|Brásida]] nedokázal zabrániť pádu strategicky významného mesta [[Amfipolis]], za čo sabol sám poslalposlaný do vyhnanstva. Do mesta sa vrátil až vpo čase keď Atény boli obliahnuté z pevniny Pausaniom a Agidom a z mora Lysandrom a hlasovalo sa aj o jeho návrate z vyhnanstva.porážke Atén.

Preslávil sa ako historik svojej doby, v ktorej zúrila [[peloponézska vojna]]. Roku [[424 pred Kr.]] bol zvolený za jedného z desiatich [[stratég]]ov. Bol to prvý historik, ktorý pri písaní dejín odmietol zdôvodňovať ľudské zlyhania zásahmi bohov, na rozdiel od svojho predchodcu [[Herodotos|Herodota]]. Thukydides sa zaoberal aj ekonomickými aspektmi vojny. Ako prvý historik vôbec dôsledne overoval fakty a v prípade nejasnosti uvádzal i rozporné verzie. Často cituje štátne zmluvy, ktoré sa zachovali i z iných prameňov, vďaka čomu je považovaný za veľmi spoľahlivý zdroj. Ako prvý zaviedol časové datovanie udalostí podľa úradnikovolympiád. (Dovtedy konkrétnesa prvéhodatovalo archontapodľa v Aténach a prvéhonajdôležitejších eforaúradníkov v Sparte).jednotlivých Dovtedymestách sačo datovalobolo podľaveľmi olympiádneprehľadné. Za najdôležitejšiu časť jeho diela je považovaná Periklovaprvá rečkniha nad padlými v prvom roku vojny, kde rečou Perikla opisuje aj aténsku demokraciu a jej pôsobenie na okolité štátyDejín. Vo svojej knihe popisujePopisuje tu udalosti o ktorých sa nezachovali žiadne iné, alebo len útržkovité správy.