Slovenská literatúra: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Ranno-stredoveká literatúra: zrušený link, nežil na území V. Moravy
štylistika, wl
Riadok 1:
{{dôležitý výhonok}}
{{Pracuje sa}}
'''Slovenská literatúra''' je literatúra [[Slováci|Slovákov]], súčasť [[slovenské umenie|slovenského umenia]], výrazná súčasť [[slovenská kultúra|slovenskej kultúry]], osobitná kultúrna entita. Patrí do [[stredoeurópska literatúra|stredoeurópskej literatúry]]. Je to literatúra písaná v slovenskom jazyku autormi nachádzajúcimi sa aj v iných krajinách sveta ako je [[Slovensko]]. Výskumom slovenskej literatúry sa zaoberá najmä slovenská [[literárna veda]].
 
Slovenská literatúra má bohatú históriu, tiahnucu sa od dôb [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Jej prvým dielom je [[Proglas (báseň)|Proglas]]<ref>[https://www.litcentrum.sk/recenzia/proglas litcentrum.sk]</ref> od [[Konštantín_Filozof|sv. Cyrila]]<ref>http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/starsia-slovenska-literatura-800-1780/</ref>.
Výskumom slovenskej literatúry sa zaoberá najmä slovenská [[literárna veda]].
SlovenskáV literatúra má bohatú históriu, tiahnucu sa od dôbobdobí [[Veľká MoravaHumanizmus|Veľkej Moravyhumanizmu]] prvým dieloma [[Proglas (báseň)Renesancia|Proglas]]<ref>[https://www.litcentrum.sk/recenzia/proglas litcentrum.sk]</ref> od [[Konštantín_Filozof|sv. Cyrila]]<ref>http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/starsia-slovenska-literatura-800-1780/</ref>. V [[Slovenská_humanistická_a_renesančná_literatúra|humanizme a renesanciirenesancie]] tvorili na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]] hlavne v [[latinčina|latinčine]] a [[čeština|češtine]].<ref>http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/novsia-slovenska-literatura/</ref> a ďalším veľmi významným obdobím bol [[Romantizmus_v_slovenskej_literatúre|romantizmus]], počas ktorého sa podarilo v podstate definitívne [[Kodifikácia|kodifikovať]] spisovnú [[Slovenčina|slovenčinu]], ktorá sa s malými úpravami používa dodnes. Zaslúžili sa o to najmä [[štúrovci]] na čele svedení [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. Za základ si vybrali [[stredoslovenské nárečie]], ktoré bolo jazykom ľudu. V [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizme]] tvorili najmä [[poézia|poéziu]].
 
Slovenská literatúra má bohatú históriu, tiahnucu sa od dôb [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] prvým dielom [[Proglas (báseň)|Proglas]]<ref>[https://www.litcentrum.sk/recenzia/proglas litcentrum.sk]</ref> od [[Konštantín_Filozof|sv. Cyrila]]<ref>http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/starsia-slovenska-literatura-800-1780/</ref>. V [[Slovenská_humanistická_a_renesančná_literatúra|humanizme a renesancii]] tvorili na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]] hlavne v [[latinčina|latinčine]] a [[čeština|češtine]].<ref>http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/novsia-slovenska-literatura/</ref> a ďalším veľmi významným obdobím bol [[Romantizmus_v_slovenskej_literatúre|romantizmus]], počas ktorého sa podarilo v podstate definitívne kodifikovať spisovnú slovenčinu, ktorá sa s malými úpravami používa dodnes. Zaslúžili sa o to najmä [[štúrovci]] na čele s [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. Za základ si vybrali stredoslovenské nárečie, ktoré bolo jazykom ľudu. V romantizme tvorili najmä [[poézia|poéziu]].
 
V [[Realizmus|realizme]] sa do popredia dostala [[próza]]. Napriek tomu, [[Hviezdoslav]], jeden z najznámejších slovenských básnikov, písal v tomto období poéziu.
 
Medzivojnové obdobie reagovalo na [[1. svetová vojna|1. svetovú vojnu]] v tvorbe plurality nových smerov, zopár autorov: [[Ján Smrek]], [[Laco Novomeský]], [[Jozef Cíger Hronský]], [[Margita Figuli]] a iní.
 
==Stredoveká literatúra (800-1500)==
===Ranno-stredoveká literatúra===
Ranno-stredoveká slovenská literatúra sa datuje od doby začiatku pôsobenia vierozvestcov [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] a ich ďalších piatich učeníkov, ktorým sa hovorí aj [[Sedmopočetníci|sedempočetníkovsedempočetníci]], na území [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho kniežatstva]] a [[Moravské kniežatstvo|Moravského kniežatstva]]<ref name=´HR´>Historická revue č. 6/2019,strana 9, autor čl. Peter Žeňuch</ref>. K historicky doloženým autorom patria:
* [[Konštantín Filozof]], (sv. Cyril) ([[827]]-[[869]]), vierozvestvierozvestca, autor písma [[hlaholika]] a autor prvého [[Staroslovienčina|staroslovienskeho]] textu „[[Proglas (báseň)|Proglas]]” <ref name=´HR´></ref> napísaného v hlaholike.
* [[Metod (svätec)|sv. Metod]], ([[815]]-[[885]]), vierozvestca a spolutvorca [[Hlaholika|hlaholiky]], narodený v Solúne[[Solún |Solún]]e
* [[Konštantín Preslavský]] (Presbyter), autor [[Cyrilika|cyriliky]]<ref name=´C-M´>[http://www.ukm.ff.ukf.sk/slovania/index.php?str=cyrilo-metodska-misia Slovania vo včasnom stredoveku]</ref>, jeden zo žiakov sv. Metoda
* [[Gorazd (Nitra)|Gorazd]], žiak Cyrila a Metoda, (koniec [[9. storočie|9.stor.]])
* [[Kliment Ochridský]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]])
* [[Maurus (Nitra)|Maurus]], (?-[[1070]]), autor diela „[[Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi]]” ([[1064]])
* [[Naum]] (okolo [[830]] – [[910]])