Antonio Galli da Bibbiena: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Zdroje: kategórie |
detaily a odkaz |
||
Riadok 11:
== Pôvod ==
[[Obrázok:Trinitarov04.jpg|right|thumb|300px|Iluzívna klenbová maľba Antonia Galliho da Bibbienu v [[Kostol svätého Jána z Mathy (Bratislava)|Kostole svätého Jána z Mathy]] v [[Bratislava|Bratislave]] z rokov 1744 - 1745]]Slávu umeleckej rodiny Galliovcov, ktorí vynikli ako maliari, divadelní architekti a dekoratéri, založil jej najstarší známy príslušník Giovanni Maria Galli da Bibbiena (1625 – 1665). Podľa miesta jeho narodenia, mesta [[Bibbiena]], ležiaceho neďaleko hraníc Toskánska a regiónu [[Emilia-Romagna]], si rodina zvolila svoj predikát. Trinásti umelci v štyroch generáciách pôsobili v Taliansku, [[Nemecko|Nemecku]], [[Švédsko|Švédsku]], [[Rakúsko|Rakúsku]], [[Uhorsko|Uhorsku]], ale aj napr. v [[Lisabon]]e či v [[Petrohrad|Sankt Peterburg]]u.
Spomedzi všetkých jej členov pre dejiny umenia na Slovensku mala význam tvorba bratov Galliovcov – [[Giuseppe Galli da Bibbiena|Giuseppeho]] (1696 – 1757) a o rok mladšieho Antonia, pôsobiacich v službách [[Viedeň|viedenského]] cisárskeho dvora ako dvorní divadelní dekoratéri a inžinieri. Ich umelecké pôsobenie na Slovensku sa spája s menom [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomského arcibiskupa]] a uhorského [[Prímas (arcibiskup)|prímasa]] [[Imrich Esterházi (1664 – 1745)|Imricha Esterházyho]], pre ktorého spolu navrhovali v [[Bratislava|Bratislave]] rôzne príležitostné architektonické scény a kulisy. Významnejšiu umeleckú stopu na Slovensku zanechal mladší z bratov, Antonio.
Antonio Luigi Galli da Bibbiena bol tretím
Antonio Luigi v plnej miere zúročil po otcovi zdedené vlohy. Umelecké vzdelanie získal v [[Bologna|Bologni]]; výtvarné nadanie si zdokonaľoval aj u svojho otca (spolu s ním sa podieľal napr. na obnove divadla Teatro della Fortuna v meste [[Fano]]).
Riadok 26:
[[Súbor:F eing petr.jpg|left|thumb|''Výjavy zo života svätého Petra'', freska v organovej empore [[Kostol svätého Petra (Viedeň)|Kostola svätého Petra]] vo [[Viedeň|Viedni]]]]Bibbienovým najvýznamnejším dielom na Slovensku sú bezpochyby iluzívne maľované kupolové architektúry na klenbách bratislavského [[Kostol svätých Jána z Mathy a Felixa z Valois|trinitárskeho kostola]], realizované v rokoch 1744 – 1745. O Bibbienovom majstrovstve svedčia kupolové fresky s dokonale perspektívne maľovanými fiktívnymi architektonickými článkami (volútové konzoly, rímsy, stĺpy, [[pilaster|pilastre]] a edikuly so sochami); ich stupňovitá výstavba vytvára ilúziu zvýšenia pomerne nízko klenutých skutočných klenieb.
Pobyt v Bratislave priniesol zmenu aj v jeho osobnom živote. 1. februára 1745 sa v [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóme svätého Martina]] zosobášil s Eleonórou Bussi, dcérou svojho spolupracovníka, štukatéra Santina Bussi, a v júni o rok neskôr sa mu tu narodil prvý syn Giovanni.
== Návrat do vlasti ==
Po polovici 18. storočia, po nástupe [[Mária Terézia|Márie Terézie]] na panovnícky trón, boli talianski umelci postupne z viedenského dvora vytláčaní a nahrádzaní maliarmi [[Francúzsko|francúzskej]] proveniencie, ktorých uprednostňoval predovšetkým nový rímskonemecký cisár [[František I. (Svätá rímska ríša)|František Štefan I. Lotrinský]]. To bol zrejme aj dôvod, prečo sa aj Antonio Galli da Bibbiena vrátil v roku 1751 do Talianska. Vo svojej vlasti ešte viac ako štvrťstoročie, až do svojej smrti v januári 1774, bol umelecky veľmi aktívnym. Svoj umelecký odkaz zanechal vo viacerých mestách ako napr. [[Siena (mesto)|Siena]], [[Florencia]], [[Bologna]], [[Miláno]], [[Parma (Emilia-Romagna)|Parma]], zásadným dielom bola divadelná budova a interiér Teatro Bibbiena v [[Mantova (mesto)|
Podstatnú časť Bibbienovej výtvarnej tvorby predstavujú fiktívne architektonické články. Jeho maľby sú presvedčivé predovšetkým touto zložkou. Tým sa odlišujú od prác iných umelcov zaoberajúcich sa iluzívnymi maľbami, napr. jeho súčasníka [[Paul Troger|Paula Trogera]] (1698 – 1762), prípadne mladšieho [[Franz Anton Maulbertsch|Franza Antona Maulbertscha]] (1724 – 1796), ktorí výrazne potláčali architektonické prvky svojich kupolových dekorácií. V ich podaní je perspektíva tvorená množstvom postáv a ich premysleným umiestnením do iluzívneho priestoru.
Riadok 41:
* I. Rusina a kol., ''Barok - Dejiny slovenského výtvarného umenia'', SNG, Bratislava, 1998, ISBN 80-8059-014-1
* kol. autorov, ''[[Slovensko (encyklopédia Vydavateľstva Obzor)|Slovensko - Kultúra I. časť]]'', Obzor, Bratislava, 1979
* Thieme-Becker: ''Allgemeines Lexikon der bildenden Kuenstler von der Antike bis zur Gegenwart. Leipzig 1907, s.597-598
{{DEFAULTSORT:Bibbiena, Antonio Luigi Galli da}}
[[Kategória:Talianski maliari]]
[[Kategória:Barokoví maliari]]
[[Kategória:Scénografi]]
[[Kategória:Osobnosti z Parmy]]
| |||