Černosotenci: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Chernosotenzy v odessa.jpg|náhľad|Prívrženci hnutia pochodujú ulicami [[Odesa|Odesy]], demonštrujúc lojalitu voči cárovi [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikulášovi II.]] krátko po tom, čo vydal tzv. [[Októbrový manifest]], rok 1905.]]

'''Černosotenci'''<ref>černosotenec. In: {{Citácia knihy

| priezvisko = Jarošová

Zatiaľ čo Židom černostenci pripisovali zodpovednosť za všetky sociálne a politické problémy v Rusku a tvrdili o nich, že chcú [[Demokratizácia|demokratizáciou]] uviesť ruský národ do poroby,<ref name=Klier/> nepriateľsky vystupovali aj voči ďalším neruským [[Etnikum|etnikám]] v ríši, ktoré pokladali za hlavných strojcov revolúcie. Vďaka výraznej nenávisti voči [[Poliaci|Poliakom]] si získali značnú podporu medzi roľníkmi na západe Ruska,<ref>POLUNOV, Alexander. ''Russia in the Nineteenth Century : Autocracy, Reform, and Social Change, 1814–1914''. Edited by Thomas C. Owen, Translated by Larissa G. Zakharova. London; New York, New York : [[Routledge]], 2005. ISBN 0-7656-0671-2, p. [https://books.google.sk/books?id=q2qmBgAAQBAJ&pg=PA235 235].</ref> využívajúc tak ich [[resentiment]] voči poľským statkárom (napr. na [[Pravobrežná Ukrajina|Pravobrežnej Ukrajine]]).<ref name=Katchanovskietal2>Black Hundreds. In KATCHANOVSKI, Ivan – KOHUT, Zenon E. – NEBESIO, Bohdan Y. – YURKEVICH, Myroslav. ''Historical Dictionary of Ukraine''. 2nd ed. Lanham, Maryland; Toronto; Plymouth : The Scarecrow Press, 2013. ISBN 978-0-8108-7845-7, p. [https://books.google.sk/books?id=-h6r57lDC4QC&pg=PA47 47].</ref> [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Bielorusi|Bielorusov]] odmietali za samostatné [[Národ|národy]] a pokladali ich za súčasť [[Rusi|ruského]] národa.<ref name=Katchanovskietal/>

 

 

== V populárnej kultúre ==