Koncom [[16. storočie|16. storočia]] sa vzťahy medzi Poľskom a Švédskom zostrili a došlo k vojne (tzv. '''''Prvá vojna so Švédskom''''' [[1600]] – [[1629]]). V roku [[1600]] vtrhli na územie Livónska Švédi a dostali sa až k brehom [[Daugava|Daugavy]]. Následne v roku [[1604]] začali lodnú blokádu Rigy, ale o rok neskôr ([[1605]]) utrpeli pri meste [[Salaspils]] porážku a kráľ [[Karol IX.]] len-len že nepadol do zajatia. Čo sa týka poľsko-litovskej intervencie v Rusku, tam boli vojenské akcie pozastavené a znovu obnovené až v roku [[1617]]. Nový švédsky kráľ [[Gustáv II. Adolf]] ohlásil ťaženie vojenskej flotily na Rigu a [[15. september|15. septembra]] [[1621]] padlo mesto do rúk Švédom. Podľa podmienok [[Almarský mier|Almarského mieru]] z roku [[1621]] mesto Riga a veľká časť Livónska až po rieku [[Aiviekste]] pripadla Švédsku. Juhovýchodná časť, ktorú [[Poliaci]] volali [[Latgalsko|Inflanty]] ([[poľština|po poľsky]]: ''Inflanty Polskie'') a [[Lotyši]] [[Latgalsko]] ([[lotyština|po lotyšsky]]: ''Latgale'') ostala Poľsku. Do roku [[1920]] bolo [[Latgalsko]] odelenou časťou od lotyšského územia. V tom čase, keď [[Kurlandia]] a územia, ktoré patrili Švédsku boli protestantské, Latgalsko sa stalo katolíckou oblasťou. Po vyhnaní [[jezuiti|jezuitov]] z Rigy Gustávom II. Adolfom sa rád usadil v meste [[Daugavpils]]. Veľkú pozornosť venovali jezuiti tlačeniu cirkevných kníh v [[lotyština|lotyšskom jazyku]] (Katolícky katechizmus [[Georg Elger|Georga Elgera]]). V roku [[1683]] jezuiti vydali poľsko-latinsko-lotyšský slovník. Rozšírila sa tlač kníh v lotyšskom dialekte s použitím poľského písma a ortografie. Ale latgalská šľachta [[lotyština|lotyštinu]] veľmi nepoužívala, hovorili ňou iba lotyšskí roľníci.
