Norodom Sihamoni: Rozdiel medzi revíziami

== Biografia ==

[[Súbor:Le Palais Royal (Phnom Penh) (6997773481).jpg|náhľad|vľavo|Kráľovský palác v Phom Pénhe]]

Norodom Sihamoni sa narodil v [[Phnom Pénh|Phnom Pénhe]], hlavnom meste Kambodžského kráľovstva. Jeho otcom je Norodom Sihanuk. Princ Norodom Sihamoni prišiel v roku 1962 študovať do Prahy. V máji 1962 totiž napísal jeho otec princ Norodom Sihanuk list vtedajšiemu prezidentovi Československa [[Antonín Novotný|Antonínovi Novotnému]] a požiadal ho, či by jeho syn, princ Sihamoni, nemohol pokračovať vo svojom vzdelávaní v Československu. Prezident súhlasil a princ Sihamoni získal vládne štipendium. Československé veľvyslanectvo totiž bolo jediným z oslovených, ktoré zareagovalo na Sihanukovu žiadosť o sprostredkovanie tanečného vzdelania. Mladý princ prišiel do Československa v júni 1962 a spočiatku býval na Kambodžskom veľvyslanectve. Dňa 31. augusta 1962 bol deväťročný princ zapísaný do tretieho ročníka na základnú deväťročnú školu najprv na Majakovského ulici (dnes Peléovej ul.), neskôr na základnú deväťročnú školu na Ostrovní ulici s rozšírenou výučbou jazykov. Vtedajšie Ministerstvo školstva ČSSR mu zabezpečilo preceptora, ktorý sa zaoberal princovou prípravou do školy a pokračoval s ním podľa otcovho želania v štúdiu francúzštiny. Sprevádzal ho tiež na kultúrne podujatia. Princ Sihamoni mal veľké pohybové nadanie a miloval balet, vďaka čomu mu umožnili návštevy sobotných baletných predstavení v Národnom divadle a Stavovskom divadle. Od roku 1967 študoval na Pražskom konzervatóriu. So svojimi spolužiakmi sa zúčastnil demonštrácií proti okupácii Československa krajinami Varšavskej zmluvy v roku 1968. Po štátnom prevrate, keď bol jeho otec Norodom Sihanuk zvrhnutý z trónu, už nemohol bývať na Kambodžskom veľvyslanectve. Nový domov našiel v rodine riaditeľky svojej prvej základnej deväťročnej školy. Od roku 1971 študoval tanec, hudbu a divadlo na [[Akademie múzických umění v Praze|Akadémii múzických umení]] (AMU) v [[Praha|Prahe]]. Po ukončení štúdií sa chcel vrátiť do Kambodže, kde sa naďalej chcel venovať baletu a pôsobiť ako pedagóg. Žiaľ, politická situácia v jeho rodnej krajine sa radikálne zmenila víťazstvom ultra komunistických Červených Kmérov. Červení Kméri vládli v Kambodži teroristickými metódami v rokoch 1975 až 1979, keď sa snažili vytvoriť beztriednu agrárnu spoločnosť bez peňazí, vlády práva, osobnej slobody, rodinných vzťahov i individuálneho myslenia a technických vymožeností. Obyvateľov miest „skazených západnou kultúrou“ vyhnali na vidiek na prevýchovu, v krajine sa zrušili školy. Tento šialený experiment, ktorý mal krajinu premeniť na poľnohospodársky raj, neprežilo v priebehu štyroch rokov ich vlády 1,7 milióna ľudí, teda viac ako pätina populácie krajiny. Princ zatiaľ žil v Prahe do roku 1975, keď ukončil štúdium na AMU. V septembri 1975 prišiel na mesačnú návštevu do Kambodže, ktorú plne ovládala diktatúra. Kambodžské mestá boli v tom čase úplne vyľudnené a Norodom Sihamoni bol zaradený do skupiny určenej k práci na ryžových poliach. Denne musel ťažko pracovať, spal v provizórnych prístreškoch a jedol skromnú stravu. S veľkými ťažkosťami a iba na veľké naliehanie svojho otca sa mu podarilo získať povolenie na návštevu Československa na slávnostnú promóciu konanú v septembri 1975. Jeho matke, princeznej Monineath, ktorá ho chcela sprevádzať, už režim povolenie neudelil. Princ z Prahy odcestoval do Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, kde v exile žil jeho otec. V rokoch 1975 – 1976 študoval kinematografiu v severokórejskom [[Pchjongjang|Pchjongjangu]]. Jeho otec medzičasom odišiel do Kambodže, kde bol síce hlavou štátu, ale aj súčasne väzňom Červených Kmérov. Režim princa vylákal k návratu do krajiny a princ bol ihneď po príchode do Phnom Pénhu zatknutý a spolu s rodičmi bol držaný v domácom väzení. Tu prežili obdobie vlády Červených Kmérov. Po oslobodení Kambodže sa podarilo kráľovskej rodine odísť do Číny. Princ sa neskôr usadil v Paríži. Pred tým však musel podľa tradícií kráľovskej rodiny stráviť pol roka ako radový mních v budhistickom kláštore. Od augusta 1993 pracoval ako veľvyslanec Kambodže pri UNESCO v Paríži.