Počítačová tomografia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Počítačová tomografia je nesprávny preklad a sémanticky aj nezmysel, správne je výpočtová tomografia (z angl. computed = výpočtový/á/é) (Česi si to tiež uvedomili, mohli by sme aj my).
Značky: možný vandalizmus vizuálny editor
Riadok 1:
[[Súbor:CTScan.jpg|thumb|Schéma počítačovejvýpočtovej tomografie.]]
 
'''PočítačováVýpočtová tomografia''' (angl. ''Computed (axial) Tomography'', skr. ''CT''; nepresne "Počítačová tomografia") je [[rádiológia|rádiologická]] vyšetrovacia metóda, ktorá pomocou [[röntgenové žiarenie|röntgenového žiarenia]] umožňuje zobrazenie vnútra ľudského tela. Metóda sa využíva najmä v oblasti [[medicína|medicíny]], kde slúži na diagnostiku širokého spektra poranení a [[choroba|chorôb]].
 
Prístroj, ktorý takéto zobrazenie umožňuje, sa nazýva [[počítačový tomograf|výpočtový tomograf]].
 
== História ==
Za objaviteľa počítačovejvýpočtovej tomografie sa považuje [[Godfrey Newbold Hounsfield]]. Myšlienka i samotný projekt prvého prístroja vznikol v roku [[1972]] vo výskumných laboratóriách [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]] (teraz [[Sensaura]], vlastnená spoločnosťou Creative Technology Ltd.). Nezávisle od neho ten istý objav urobil [[Allan McLeod Cormack]] z [[Tufts University]] a v roku [[1979]] zaň obaja spoločne dostali [[Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovu cenu]].
 
== Princíp ==
Riadok 13:
== Rozdelenie ==
 
Z hľadiska možností použitia je dnes možné rozdeliť počítačovúvýpočtovú tomografiu na 4 základné typy:
* ''konvenčná počítačovávýpočtová tomografia''
* ''špirálová (helikálna) počítačovávýpočtová tomografia''
* ''multidetektorová (alebo tzv. „multi-slice“) počítačovávýpočtová tomografia - MDCT alebo MSCT''
* ''EBCT''
* ''CBCT - počítačovávýpočtová tomografia na princípe kužeľovitého zväzku lúčov (Cone Beam Computed Tomography)''
 
=== Konvenčná počítačovávýpočtová tomografia ===
 
Je najstarším typom počítačovejvýpočtovej tomografie. Ide vo svojej podstate o čisto dvojrozmernú zobrazovaciu metódu, ktorá funguje spôsobom: priečny rez ľudským telom –» posun stola s pacientom –» ďalší priečny rez. Vyšetrenie je pomalé a prakticky neumožňuje napríklad dynamické štúdie cievneho zásobenia [[orgán]]ov.
 
=== Špirálová (helikálna) počítačovávýpočtová tomografia ===
 
Je modernejším typom počítačovejvýpočtovej tomografie, z ktorej vychádza aj MSCT. Jej rozvoj umožnil objav ''technológie slip-ring'': spôsobu, ktorý umožnil prenos dát a energie medzi rotujúcim systémom röntgenka-detektory a samotným prístrojom bez toho, aby bola ich rotácia obmedzovaná spojením dátovými či elektrickými káblami. Ide o trojrozmernú zobrazovaciu metódu, ktorá zbiera dáta z určitého objemu (vyšetrovanej časti tela). Následne sa z týchto dát, ktoré sa označujú ako „surové dáta“ (angl.termín „raw data“), rekonštruujú rezy v požadovaných rovinách. Samotné snímanie prebieha tak, že pacient je plynulým pohybom vsúvaný do otvoru prístroja, kde rotujú oproti sebe postavená röntgenka a rad detektorov. Ak si tento pohyb znázorníme vzhľadom k pacientovi, výsledkom je niečo, čo sa podobá strune od pera a v [[geometria|geometrii]] sa nazýva [[helix]] – z toho helikálne CT. Zaužívaný termín „špirálové CT“ nie je presný, [[špirála]] je iným geometrickým útvarom.
 
Okrem možností rekonštrukcií rezov v ľubovolnej rovine je veľkou výhodou i rýchlosť – vyšetrenie trvá dosť krátko na to, aby bol pacient schopný zadržať dych.
Riadok 32:
=== MSCT (MDCT) ===
 
Najmodernejšia forma počítačovejvýpočtovej tomografie. V podstate ide o helikálne CT, ktoré má však namiesto jedného niekoľko radov detektorov uložených vedľa seba (až 256). Výsledkom zjednodušene je, že helix okolo pacienta sa zahustí až 256-krát a teda i množstvo a presnosť dát je rádovo vyššia. Otvorili sa tak celkom nové možnosti počítačovejvýpočtovej tomografie – CT koronarografia, virtuálna kolonoskopia, perfúzne štúdie a mnoho ďalších.
 
=== EBCT ===
 
EBCT (skratka z angl. ''electron-beam computed tomography'') je osobitným typom počítačovejvýpočtovej tomografie. Rozdiel je v tom, že zdrojom [[röntgenové žiarenie|röntgenového žiarenia]] nie je rotujúca röntgenka, ale nepohyblivé elektrónové delo. [[Elektrón]]y sú podobne ako v televíznej obrazovke vychyľované na terče, smerujúce žiarenie požadovaným spôsobom. Hlavnou výhodou je extrémna rýchlosť, rádovo 25 – 50 ms – to umožňuje detailné vyšetrenie [[srdce|srdca]]. Nevýhodou je veľká technická a finančná náročnosť – tieto prístroje sú postupne nahradzované technológiou MSCT. Na Slovensku sa takýto typ prístroja nenachádza a je takmer isté, že sa tu už ani neobjaví.
 
=== CBCT ===
 
CBCT – počítačovávýpočtová tomografia na princípe kužeľovitého zväzku lúčov (skratka z angl. Cone Beam Computed Tomography) je relatívne novým typom CT s nízkou radiačnou záťažou porovnateľnou s konvenčnými RTG snímkami. Využíva sa predovšetkým v zubnom lekárstve a zatiaľ pokusne na zobrazovanie [[prsník]]ov (nevýhodou technológie je malé zorné pole (FOV - field of view), ktoré neumožňuje zobrazovať objemnejšie časti tela). Priemerný sken má záťaž približne 50 mikroSievertov (klasické CT 1 500 – 3 300 mikroSievertov).
 
== Dôležité pojmy ==
Riadok 64:
=== Radiačná záťaž ===
 
Vo vyspelých krajinách je počítačovávýpočtová tomografia najväčším medicínskym zdrojom radiačnej záťaže obyvateľstva. Je to podmienené jej častým využívaním pre pomerne dobrú dostupnosť a vysokú diagnostickú presnosť, a dávkou, ktorá sa pohybuje v hodnotách 3-20 [[sievert (jednotka)|mSv]] pri vyšetrení brucha. Preto sa na túto oblasť v poslednom čase sústredila pozornosť výrobcov CT prístrojov a objavili sa automatické systémy, ktoré regulujú výšku dávky podľa veľkosti/váhy pacienta a vyšetrovanej oblasti v reálnom čase a nové, citlivejšie typy detektorov.
 
=== Alergické reakcie na kontrastné látky ===
 
Pri vyšetrení počítačovouvýpočtovou tomografiou sa veľmi často používajú [[žila|vnútrožilovo]] podávané [[kontrastná látka|kontrastné látky]]. Ich spoločnou vlastnosťou je to, že obsahujú [[jód]]. Ten môže byť v určitom malom percente prípadov príčinou [[alergia|alergických]] reakcií rôzneho stupňa – od začervenania [[koža|kože]] až po [[anafylaktický šok]]. Použitie moderných tzv. neionických jódových kontrastných látok výrazne znížilo výskyt najmä menej závažných alergických komplikácií.
 
{{Rádiológia}}