Východoslovenské roľnícke povstanie: Rozdiel medzi revíziami

== Príčiny vypuknutia ==▼

V roku 1830 bola veľká [[neúroda]], ktorá prehĺbila zlé sociálne podmienky poddaných. Na ich náladu vplývali i revolučné udalosti v Poľsku (tzv. [[Novembrové povstanie]]), revolučná vlna šíriaca sa v Európe v roku 1830 (tzv. [[Júlová revolúcia (1830)|júnová revolúcia]] vo Francúzsku, [[Belgická revolúcia|revolúcia v Belgicku]].▼

Bezprostredným impulzom povstania boli preventívne opatrenia proti [[cholera|cholerovej]] epidémii, ktoré mali podobu dezinfekcie studní a potokov chlórovým vápnom a tiež vnucovania bizmutového prášku chorým, po ktorom však umrelo niekoľko detí. Negramotný ľud si tieto opatrenia vysvetlil ako úmysel [[feudál|pánov]] otráviť poddaných a zmocniť sa ich majetku.<ref name="ES" /> ▼

Historička a etnologička [[Zuzana Panczová]] vo svojej knihe<ref name=":6">{{Citácia knihy|priezvisko=Panczová|meno=Zuzana|odkaz na autora=|titul=Konšpiračné teórie : témy, historické kontexty a argumentačné stratégie|vydanie=1|typ vydania=slov.|miesto=Bratislava|vydavateľ=[[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]; [[Ústav etnológie SAV]]|rok=2017|isbn=978-80-224-1546-0|edícia=Etnologické štúdie|zväzok edície=29|url=https://www.researchgate.net/publication/332143574_Konspiracne_teorie_temy_historicke_kontexty_a_argumentacne_strategie|počet strán=155|strany=43}}</ref> uvádza práve toto povstanie ako historický príklad existence [[Konšpiračná teória|konšpiračných teórii]] na našom území. Po tom, čo štát zaviedol prísne kontroly a obmedzil pohyb ľudí (zrušili sa trhy a jarmoky) čo vyvolalo nevôľu, ľudia si ich začali vysvetľovať ako pokus vlády zamedziť šíreniu revolučných myšlienok. Obzvlášť ťažko ľudia niesli zákaz náboženských obradov. Týkal sa nielen obradov pri pochovávaní obetí cholery (tým nebolo poskytované ani posledné pomazanie), ale aj bohoslužieb a vysluhovania sviatostí. Odpor proti úradným opatreniam využili aj agitátori (povstania). Šírili sa názory, že "nákazlivosť cholery je dezinformácia, šírená ako ďalší spôsob týrania ľudu zo strany panstva“, píše Panczová<!--na strane 43 keď sa odvoláva na (Rapant 1953a: 42).-->.<ref name=":6" /> Objavili sa prípady aj absurdných obvinení, že jed podávajú i kňazi prostredníctvom sviatosti oltárnej a úradníci vraj namiesto dezinfekcie v skutočnosti do studní sypú otravu.▼

Cholere, od 22. júla do 27. augusta 1831, napríklad len v zemplínskych obciach [[Soľ]], [[Čaklov]], [[Hlinné]], [[Rudlov]] a [[Zámutov]] padlo za obeť až 407 ľudských životov. Celkovo v Uhorsku v priebehu roku 1831 podľahlo cholere odhadom 200 000 ľudí.<ref>ŠKVARNA, D.: Východoslovenské roľnícke povstanie. In: ''História revue'', roč. 1., 2001, č. 4, s. 11.</ref>▼

== Priebeh ==▼

}}Na čelo povstania sa postavil [[Peter Tašnádi]] (Tasnády), nepodarilo sa mu však povstalcov koordinovať, [[vzbura]] bola živelná, a tak vojsko nemalo väčší problém povstanie <!-- už 12. augusta 1831 --> potlačiť.</ref name="DS"/>{{rp|513, 515}} <!-- Povstania sa zúčastnili rôzne sociálne skupiny vtedajšej spoločnosti, patrili ku ním najmä zemania, mešťania, želiari, podželiari, baníci, mestská a dedinská chudoba, zamestnanci štátu (richtári, učitelia, hajdúsi,…), a boli buď slovenskej, maďarskej, nemeckej, ukrajinskej alebo rusínskej národnosti. -->▼

== Výsledok ==▼

}}Po potlačení povstania zasadali štatariálne súdy a tie do 8. novembra 1831 (keď panovník zakázal ďalšie represie) popravili 119 osôb</ref name="DS"/>{{rp|515}}, okolo 4 000 bolo odsúdených na [[palicovanie]] a [[väzenie]]<ref name="ES"/>. Povstanie nebolo jediné - v nasledujúcich rokoch sa na Slovensku odohralo viacero podobných.<ref name="DS515DS"/>{{rp|515}}▼

== Pamätník ==▼

Na pamiatku povstania postavili v roku [[1938]] na kopci [[Furča (Haniska)|Furča]] pri [[Haniska (okres Prešov)|Haniske]] [[Pamätník Východoslovenského roľníckeho povstania|pamätník]] obetiam povstania. Pamätník je dielom sochára [[Jozef Pospíšil|Jozefa Pospíšila]].▼

V roku 1956 bol postavený aj pamätník v obci [[Zemplínska Teplica]] /pred základnou školou/. Autorom je akademický sochár František Patočka.▼

== Ohlas povstania v literárnej tvorbe ==▼

Toto revolučné hnutie východoslovenských roľníkov našlo hlboký odraz aj v literárnej tvorbe slovenských spisovateľov. Napríklad: [[Jonáš Záborský]] opisuje priebeh týchto udalostí v poviedke „Hlovík medzi vzbúreným ľudom“. [[Jožo Nižnánsky]] opísal celkový priebeh povstania v známom románe ''Cholera''. [[Hana Zelinová]] spomína povstanie v románe ''[[Alžbetin dvor (román)|Alžbetin dvor]]''. V knihe [[Milan Varsík|Milana Varsíka]] ''Dotyky s minulosťou'' sa tiež dočítame o tejto rebélii. Námet povstania spracoval aj [[Tomáš Winkler]] a to v knihe ''Cesty na popravisko''.▼

== Referencie ==▼

| editori = [[Samuel Cambel (historik)|Samuel Cambel]]▼

| titul = Dejiny Slovenska II : (1526-1848)▼

| titulzväzok = Dejiny Slovenska II : (1526{{--}}1848)▼