Tomášovo evanjelium: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luppus (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
d úprava citácie
Riadok 1:
[[Súbor:P. Oxy. 654.jpg|thumb|P. Oxyrhynchus 654 – Tomášovo evanjelium]]
'''Tomášovo evanjelium''' je novozákonný [[apokryf]], ktorý tvorí [[114]] [[výrok]]ov niektorými historikmi pripisovaných [[Ježiš]]ovi [[Nazaret]]skému. Kresťanské cirkvi nepovažujú výroky za autentické výroky Ježiša Krista. [[evanjelium (spisy)|Evanjelium]] sa dochovalo na [[papyrus (výrobok)|papyrusovom]] rukopise v koptštine, objavenom roku [[1945]] v náleze súboru trinástich zväzkov pri egyptskom [[Nag Hammádí]]. Kopský rukopis je datovaný približne do roku [[340]], no už z roku [[200]] pochádzajú zlomky evanjelia z egyptského [[Oxyrhynchos|Oxyrhynchu]], objavené v roku [[1898]].<ref name="dusNZA"/>DUS, Jan Amos, ed.; POKORNÝ, Petr, ed. ''Neznámá evangelia : Novozákonní apokryfy I''. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad 2001. ISBN 80{{rp|77-7021-406-6. s. 77 – 82.</ref>}}
 
== História textu ==
Text ''Tomášovho evanjelia'' nájdený v antickej [[rukopisy z Nag Hammádí|knižnici z Nag Hammádí]] je kópiou [[koptčina|koptského]] prekladu pôvodného gréckeho originálu, ktorý pochádza zo 4. storočia nášho letopočtu. O jeho gréckom pôvode svedčia nájdené fragmenty gréckeho textu, ktoré boli objavené v egyptskom [[Oxyrhynchos|Oxyrhynchu]] v roku [[1898]]. Ide o úryvky, ktoré obsahujú [[prológ]] až logion 7, 26 – 33 a 36 – 39 (40?) a pochádzajú z doby okolo roku 200. Prvotná verzia textu pochádza z rokov 110 – 120.<ref>DUS, Jan Amos, ed.; POKORNÝ, Petr, ed. ''Neznámá evangelia : Novozákonní apokryfy I''. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad 2001. ISBN 80-7021-406-6. s. 81.<name="NZA"/ref>{{rp|81}}
 
O existencii ''Tomášovho evanjelia'' sa vedelo z diel cirkevných otcov, napríklad jeruzalemský biskup [[Cyril Jeruzalemský]] († 386) vo svojich epištolách varoval pred Tomášovým evanjeliom a jeho pôvod odvodzoval od žiakov [[Mání]]ho, zakladateľa [[manicheizmus|manicheizmu]]. Najstaršou zmienkou o Tomášovom evanjeliu je zo začiatku tretieho storočia a ide o poznámku v diele [[Hippolytos Rímsky|Hippolyta Rímskeho]] o Nasejcoch, ktorá by zodpovedala tretiemu logiu.<ref name=dusNZA/>{{rp|77-82}}
 
Úryvky z ''Tomášovho evanjelia'' sa našli na viacerých miestach starovekého sveta, napríklad bol objavený citát z 5. logia na egyptskej pohrebnej páske z 5. storočia alebo v západnej [[Čína|Číne]] v tzv. ''[[Turfanské fragmenty|Turfanských fragmentoch]]'' z manichejského prostredia.<ref>http://gnosis9.net/view.php?cisloclanku=2005010001</ref>
Riadok 11:
Vzhľadom na fakt, že Tomáš bol ako apoštol uctievaný v [[Sýria|Sýrii]], sa predpokladá, že práve tam bolo napísané Tomášovo evanjelium. Autor je neznámy, text bol zrejme pripísaný apoštolovi Tomášovi na zvýšenie jeho autority.
 
V súčasnosti je koptské ''Tomášovo evanjelium'' uložené v Koptskom múzeu v Starej Káhire v [[Egypt]]e, a grécke fragmenty z Oxyrhynchu vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]] v Bodleyovej knižnici na Oxfordskej univerzite, v Britskej knižnici v [[Londýn]]e a v Houghotonovej knižnici na Hardvardskej univerzite.<ref name=dus "NZA"/>{{rp|77-82}}
 
== Charakteristika ==
Riadok 33:
 
== Referencie ==
{{referencie|refs=
<references />
 
<ref name="NZA">{{Citácia knihy
| editori = Jan Amos, [[Petr Pokorný]]
| titul = Neznámá evangelia : Novozákonní apokryfy I
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]]
| rok = 2006
| isbn = 80-7021-406-6
| edícia = Knihovna rané křesťanské literatury
| zväzok edície = 1
| počet strán = 461
| strany =
}}</ref>
 
}}
 
== Literatúra ==