Panspermia: Rozdiel medzi revíziami

'''Panspermia''' je [[hypotéza]], že život sa šíri kozmickým priestorom prostredníctvom rôznych fyzikálnych dejov - hviezdneho vetra, meteoroidov, komét, [[medziplanetárny prach|medziplanetárneho prachu]] a podobne. Nepriaznivé podmienky prežíva vo forme spór alebo vďaka schopnostiam [[Extrémofil|extrémofilných]] organizmov a pri dopade na nejakú planétu sa v priaznivých podmienkach pokúša uchytiť. Samotné slovo panspermia vychádza z gréckeho πάν (pan, „všetko“) a σπέρμα (sperma, „semeno“).

Veľmi podobnou, ale odlišnou ideou je exogenéza (gréskygrécky: ἔξω (exo, „vonkajšok“) a γένεσις (genezis „počiatok“)), ktorá tvrdí, že život bol na Zem prinesený z vesmíru.

Prvé úvahy na túto tému sa dajú nájsť okolo roku 450 pr.pred n. lKr. u gréckeho filozofa Anaxagorasa[[Anaxagoras z Klazomen|Anaxagora]]. V pozmenenej podobe sa hypotéza opäť objavila v 19. storočí ([[Jöns Jakob Berzelius]], Kelvin[[William Thomson]], [[Hermann von Helmholtz]]) a na začiatku 20. storočia ju do hĺbky rozpracoval švédsky chemik a fyzik Svante Arrhenius. Jej aktívnymi zástancami v 20. storočí boli sir Fred Hoyle a Chandra Wickramasinghe, ktorí sa domnievali, že život z vesmíru je pôvodcom niektorých epidémií, nových chorôb, ale aj genetických noviniek podporujúcich makroevolúciu.<ref>Fred Hoyle, Chandra Wickramasinghe and John Watson, Viruses from Space and Related Matters, University College Cardiff Press, 1986.</ref> Podobne aj vedci Carl Sagan, Francis Crick a Leslie Orgel považovali za možné, že život sa na Zem dostal z vesmíru zámerným konaním vyspelej mimozemskej civilizácie.<ref>Crick, F. H.; Orgel, L. E. (1973). "Directed Panspermia". Icarus 19: 341–348.</ref> Posledne ju podporil tiež fyzik Stephen Hawking: „Život sa mohol šíriť z planéty na planétu alebo z hviezdneho systému do hviezdneho systému dopravovaný na meteoroch“.<ref>Weaver, Rheyanne (April 7, 2009). "Ruminations on other worlds". http://www.statepress.com/archive/node/5745</ref>

Zvyčajne ide o jednobunkovce, ktorých výraznou odlišnosťou od iných organizmov je, že dokážu žiť v extrémnych podmienkach - napríklad nízke či vysoké pH, vysoký obsah soli, vysoké či nízke teploty, vysoký tlak, vysoká radiácia atď. Sú však známe aj extrémofilné mnohobunkové organizmy, napríklad [[pomalky]].<ref>What is an Extremophile? http://serc.carleton.edu/microbelife/extreme/extremophiles.html</ref> Bolo uskutočnených aj niekoľko experimentov, ktoré testovali ich schopnosť prežiť v kozmickom priestore a zvládnuť medziplanetárny transport.<ref>Foton-M3 experiments return to Earth. http://www.esa.int/esaCP/SEMFVO6H07F_index_0.html</ref>

{Hlavný článok|Fermiho paradox}}

* [[slnečný vietor]] je schopný unášať drobné častice (veľkosti niekoľko mikrónov) v rámci celej slnečnej sústavy a snáď aj ďalej

Jej najznámejšími zástancami boli astronóm [[Carl Sagan]], [[Francis Crick]] (spoluobjaviteľ štruktúry DNA) a chemik [[Leslie Orgel]].<ref>Shklovskii, I. S.; Sagan, C. (1966). Intelligent life in the universe. New York: Dell.</ref> <ref>Crick, F. H.; Orgel, L. E. (1973). "Directed Panspermia". Icarus 19: 341–348.</ref> Tvrdili, že zárodky života mohli byť na Zem zámerne rozšírené vyspelou mimozemskou civilizáciou. V súčasnosti sa uvažuje, že podobnú aktivitu by bolo schopné vyvinúť aj ľudstvo a tak pozemským životom osídliť iné kozmické telesá.<ref>Mautner, Michael N. (2010). "Seeding the universe with life: Securing our cosmological future". Journal of Cosmology 5: 982–994.</ref> Kapsule vyslané do vesmíru by mohli obsahovať mikróby a extrémofilné organizmy.

<math>P(\text{cieľ}) = \frac{A(\text{cieľ})}{\pi (dy)^2} = \frac{a r(\text{cieľ})^2 v^2}{(tp)^2 d^4}</math>

== Externé linkyodkazy ==

* [http://www.astrobio.net/ Astrobiology magazín]. {{eng icon}}