Ovca domáca: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Značky: vrátené možný vandalizmus vizuálny editor
d Verzia používateľa 195.168.254.113 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B
Značka: rollback
Riadok 1:
[[Súbor:Agneau lac chambon.jpg|thumb|Jahňa na pastve]]
== po latinsky komus polosumus ==
 
'''Ovca domáca''' alebo ľudovo či staršie '''[[ovca]]''' (lat. ''Ovis aries'', synonymá pozri nižšie) je druh či poddruh z rodu [[ovca]]. Je to významné [[hospodárske zviera]] v svetovom i slovenskom poľnohospodárstve, hlavne v podhorských a horských oblastiach s vysokým zastúpením lúk a pasienkov. Hlavnými produktmi chovu oviec sú [[mäso]] a [[mlieko (cicavce)|mlieko]], vedľajšími produktmi sú [[ovčia vlna|vlna]], rohovina, koža, vlnotuk a ovčí hnoj.
 
== Názvy ==
Tento druh/poddruh sa v systéme ovcí začleňuje rôzne:
* ''Ovis aries'' (v užšom zmysle)
* ''Ovis ammon f. aries''
* ''Ovis gmelini aries''
* ''Ovis orientalis aries''
* ''Ovis aries aries''
* ''Ovis ammon aries''
 
Pozri aj [[ovca (Ovis)]].
 
== Odborné názvoslovie ==
Samica sa nazýva ''bahnica'' (alebo ''ovca'' v užšom zmysle), samec je ''baran'', mláďa je ''jahňa'' (samčie ''baránok'', samičie ''jahnička''). Mladá ovca pred prvým oplodnením sa nazýva ''jarka'' alebo ''jahnica''. Gravidita ovce sa v [[zootechnika|zootechnike]] nazýva ''kotnosť'' a pôrod ''okotenie''. Obdobie tvorby mlieka po okotení je ''laktácia''. Maštaľ na celoročný chov oviec, alebo len na zimné ustajnenie, sa nazýva ''ovčiareň''; letné ustajnenie na pastvinách sa uskutočňuje v ''[[košiar]]och'' a nazýva sa ''košiarovanie''.
 
== Fylogenéza ==
Ovca domáca je pravdepodobne polyfyletického pôvodu, to znamená, že má predkov vo viacerých divých druhoch oviec. Divé formy oviec sú veľmi variabilné a tvoria veľa miestnych variet. Za predkov domácich oviec sú považované nasledovné druhy: muflóny, kaspická stepná ovca (archar) a skupina vysokohorských oviec, z nich predovšetkým argali.
 
Ovce sú blízko príbuzné s kozami, od ktorých sa odlišujú slznými jamkami, paznechtovými žľazami a tvarom a postavením rohov. Rohy oboch pohlaví kôz a oviec sú na báze šošovkovitého prierezu. Avšak rohy baranov majú trojboký prierez.
 
== Plemená oviec ==
Podľa jemnosti vlny delíme plemená na:
* jemnovlnové ovce – všetky merinové ovce
* polojemnovlnové ovce – cigájky, kent, texel, polojemnovlnové krížence zošľachtenej valašky
* polohrubovlnové ovce – zošľachtená valaška, lincoln, leicester
* hrubovlnové ovce – valaška, karakulská ovca
 
Podľa úžitkového smeru delíme plemená na:
* vlnové ovce – stavropoľské merinky
* vlnovomäsové ovce – slovenské merino, askánske a kaukazské meriny, výkrmové meriny
* mäsovovlnové ovce – Ile de France, kent, lincoln, leicester, corriedale, berrichonne du Cher
* dojné plemená s pravou vlnou – cigájky, východonemecké fridze
* dojné plemená so zmiešanou vlnou – zošľachtená valaška
* kožušinové a kožuchové plemená – karakulská a romanovská ovca
 
== Zdroje ==
* Kliment a kol.: Všeobecná zootechnika, Príroda Bratislava, 1985
* Hlasný a kol.: Technológia živočíšnej výroby 2, Príroda, Bratislava, ISBN 80-07-00739-3