Popradské pleso: Rozdiel medzi revíziami

'''Popradské pleso''' (staršie ''Rybie pleso''), ({{vjz|pol|''Popradzki Staw''}}, {{vjz|deu|''Poppersee''}}, {{vjz|hun|''Poprádi-tó''}}) je [[Pleso (Tatry a Nízke Tatry)|pleso]] v [[Mengusovská dolina|Mengusovskej doline]] pred ústím [[Zlomiská|Zlomísk]] pod zrázmi [[Ostrva|Ostrvy]] a [[Kôpky|Kôpok]]. Má rozlohu {{ha|6.88|m}} , hĺbku {{m|17}} a nachádza sa v [[nadmorská výška|nadmorskej výške]] {{mnm|1494.3}}<ref name="Marček" />

Pri plese stojí [[Chata pri Popradskom plese]] (bývalá Chata kpt. Morávku). Popradské pleso je svojou rozlohou štvrté najväčšie jazero. V [[limba|limbovom]] háji neďaleko plesa je [[Symbolický cintorín pri Popradskom plese|Symbolický cintorín obetiam Vysokých Tatier]].

[[Pleso]] bolo spolu s [[Mengusovská dolina|Mengusovskou dolinou]] v chotári obci [[Mengusovce]]. Aj napriek tomu nesie meno vzdialeného mesta [[Poprad]]. Pravdepodobne preto, lebo cez neho preteká rieka [[Poprad]], ktorá vyviera z plesa pod Ostrvou. Popradské pleso ako ({{vjz|deu|Poppersee}}) spomína v latinskom diele ({{vjz|lat|''Bibliotheca, seu Cynosura Peregrinantium, hoc est: Viatorium in duas partes digestum (Liber Secundus)'' (Ulm 1644)}}) [[Kežmarok|Kežmarčan]] [[Dávid Fröhlich]]. Polyhistor [[Matej Bel]] v roku [[1736]] ho spomína hoako ''Rybie oko''. Hovorí o ňom ako o plese, v ktorom, ako jedinom na južnej strane [[Vysoké Tatry|Vysokých Tatier]], žili ryby. Názov prevzali [[Maďari]] aj [[Nemci]], ale pretože na poľskej strane Tatier, ''Rybím plesom'' nazývali [[Morské oko (pleso)|Morské oko]], hovorili Popradskému plesu ''Malé rybie oko'' alebo ''Popradské rybie oko''. Dokonca sa o plese hovorilo ako o ''Mengusovskom plese'', čo malo racionálny základ. Nakoniec sa ujal a ustálil názov Popradské pleso.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Bohuš| meno = Ivan | odkaz na autora = | titul = Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier| vydanie = 1| vydavateľ = ŠL TANAPu| miesto = Tatranská Lomnica| rok = 1996| isbn = 80-967522-7-8| kapitola = | strany = 457 | jazyk = }}</ref>

[[Pleso]] sa vytvorilo po ústupe [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcov]] v poslednej [[Ľadová doba|dobe ľadovej]]. Údolie zaplnila voda stekajúca z okolitých dolín a štítov.

Voda má žltozelenú farbu a teplotu okolo 16°C. Ľad pokryje hladinu jazera okolo [[11. november|novembra]] a roztápa sa okolo [[21. máj]]a.

O výskyte [[Pstruh potočný|pstruha potočného]] ({{vjz|lat|''Salmo trutta morpha fario''}}) v plese sa vedú polemiky. Veľmi pravdepodobná je jeho [[autochtónnosť]], hoci sa nevie do akej miery bola jeho pôvodná populácia v minulosti vychytaná. Za hornú existenčnú hranicu pstruhov vo [[Vysoké Tatry|Vysokých Tatrách]] pokladajú vedci [[Ľadový potok]] nad Popradským plesom.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Vološčuk | meno = Ivan | priezvisko2 = a kolektív | meno2 = | titul = Tatranský národný park | redaktori = | vydanie = 1. | vydavateľ = Gradus | miesto = Bratislava | rok = 1994 | počet strán = 552 | strany = | isbn = 80-901392-4-8| jazyk = po slovensky}}</ref>

Neďaleko Popradského plesa spadla [[20. január]]a [[1974]] veľká dosková [[lavína]], ktorá sa o 10:42 [[hodina|hod.]] odtrhla zo [[Sedlo nad Skokom|Sedla nad Skokom]] a [[Malá Bašta|Malej Bašty]]. [[Lavína]] veľkou rýchlosťou skĺzla po svahu cez [[Hincov potok]], vybehla do protisvahu vysokého asi 40 metrov a dlhého asi 140 metrov. Prevalila sa až na cestu vedúcu k chate, na ktorej sa nachádzali študenti, ktorý boli na lyžiarskom výcviku zo [[Stredná priemyselná škola|Strednej priemyselnej školy]] z [[Komárno|Komárna]]. Zasiahla 24 osôb, z toho 11 z nich len čiastočne, ktorí sa vyhrabali sami. Po troch hodinách [[Horská služba]] našla s pomocou lavínových sond už mŕtveho 42 ročného triedneho učiteľa. Trochu neskôr vo veľkej hĺbke dvoch mŕtvychhmŕtvych študentov. Päť hodín po páde lavíny, lavínový pes Udo označil miesto ďalšieho nálezu. V hĺbke asi 60 cm našli živého študenta. Ešte v ten istý deň, približne v hĺbke 1,5 [[meter|m]] pod povrchom lavíny, boli nájdené telá dvoch študentov. Na druhý deň záchranári našli telá piatich obetí. Telo 13 ročného syna učiteľa našli asi 400 metrov od jeho mŕtveho otca. V čase, keď lavína spadla, boli obaja na svahu spolu. [[3. máj]]a [[1974]], približne 3,5 mesiaca po páde lavíny, bolo tesne pod [[Hincov potok|Hincovým potokom]] nájdené telo predposlednej obete. Telo posledného študenta sa podarilo nájsť až [[18. máj]]a [[1974]].<ref>{{Citácia periodika |meno= |priezvisko= -red- |titul= Tri lavíny - 14 obetí |periodikum=Vysoké Tatry |ročník= XIII. |číslo=3|strany=12-13}}</ref> Neďaleko Popradského plesa v limbovom háji pod [[Ostrva|Ostrvou]] je [[Symbolický cintorín pri Popradskom plese|Symbolický cintorín]]. Jeho zakladateľmi boli [[Otakar Štáfl]] a [[Alojz Lutonský]]

** po {{Turistická značka|modrá}} značke - (0:10 [[hodina|hod.]])

** po {{Turistická značka|žltá}} značke - (0:30 [[hodina|hod.]]) cez [[Symbolický cintorín pri Popradskom plese|Symbolický cintorín]]

** po {{Turistická značka|červená}} značke ([[Tatranská magistrála]]) po rozbočku [[Trigan]] - (0:30 [[hodina|hod.]])

*** po {{Turistická značka|červená}} značke - (0:35 [[hodina|hod.]]) letná cesta

*** po {{Turistická značka|zelená}} značke - (0:45 [[hodina|hod.]]) zimná cesta

** po {{Turistická značka|červená}} značke okolo [[Batizovské pleso|Batizovského plesa]] cez [[Ostrva|Ostrvu]] - (3:30 [[hodina|hod]]).<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Adamec | meno = Vladimír | priezvisko2 = Roubal | meno2 = Radek| titul = Turistický sprievodca Vysoké Tatry | redaktori = | vydanie = 1. | vydavateľ = Šport | miesto = Bratislava | rok = 1972 | počet strán = 182 | strany = | id = 77-002-72 | jazyk = po slovensky}}</ref>