Ranokresťanské umenie: Rozdiel medzi revíziami

Arménia bola dlhé storočie nárazníkovou zónou medzi [[Staroveký Rím|Rímskou ríšou]] a [[Perzská ríša|Perzskou ríšou]]. Striedala sa tu rímska a perzská nadvláda a ich bábkoví arménski panovníci. Do 4. storočia sa v Arménii podarilo výraznejšie rozšíriť kresťanstvo a v roku [[301]] svätý [[Gregor Osvietiteľ]] pokrstil arménskeho kráľa [[Trdat III.|Trdata III.]], ktorý kresťanstvoArméniu učinil prvým kresťanským štátom. To výrazne pozmenilo obraz arménskej kultúry a umenia. Medzi rokmi [[401]] a [[406]] došlo k vzniku [[Arménske písmo|arménskej abecedy]], ktorú založil mních [[Mesrop Maštoc]] v snahe sprístupniť pre širokú vrstvu ľudí sväté texty. Prvé obdobie vo vývoji arménskej kresťanskej architektúry začína konverziou Arménov ku kresťanstvu a končí arabskou inváziou a okupáciou, ktorá prerušila tvorbu na celé dve storočia. Niekoľko pamiatok z toho obdobia sa zachovalo dodnes. Vďaka svojmu skorému vzniku, nezávislosti cirkvi a hrozbám, ktoré prichádzali od susedov zo všetkých strán, sa arménska architektúra vyvíjala relatívne nezávislo. Na druhú stranu nikdy nebola v úplnej izolácii. Do Arménska vždy prenikali vplyvy z [[Gruzínsko|Gruzínska]] a z [[Perzská ríša|Perzskej ríše]]. Medzi typické rysy arménskej architektúry preto patrí použitie islamských dekoratívnych motívov. Rovnako po príchode kresťanstva architekti najprv kopírovali existujúci architektonický štýl, ktorý prispôsobovali novým požiadavkám. Veriaci potrebovali hlavne dva typy stavieb: kostoly, stavby určené k uctievaniu mučeníkov ([[Martýrium|martýria]]) a mŕtvych ([[Mauzóleum|mauzólea]]).