Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
LENG, Ladislav. Slovenské ľudové hudobné nástroje. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1967. s. 99-105. nič také nepíše
Riadok 2:
[[Súbor:Fujarista Folklórny festival Východná.JPG|náhľad|Fujarista hraje na fujaru]]
[[Súbor:Ľubomír Párička gra na fujarze.webm|náhľad|Hra na fujare]]
'''Fujara''' je [[Slovensko|slovenský]] ľudový [[drevený dychový nástroj]]. Je obdobou [[gotika|gotickej]] basovej trojdierkovej [[píšťala (hudobný nástroj)|píšťaly]], ktoré boli veľmi známe a hojne rozšírené v [[Európa|Európe]] v [[12. storočie|12.]]{{--}}[[19. storočie|13. storočí]]. Podľa slovenských odborníkov na slovenskú fujaru, miesto vzniku fujary spadá do oblasti severne od [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] do okolia [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupče]]. Usudzuje sa, že trojdierková basová píšťala sa dostala na toto územie v období tureckých vojen, keď pri Slovenskej Ľupči bol pluk [[Žoldnier|žoldnierov]] zo [[Západná Európa|západnej Európy]]. Fujaru používali [[pastier]]i na [[Hoľa (pasienok)|holiach]] pri pasení [[ovca|oviec]] a tiež pri rozličných slávnostných a smutných príležitostiach. Používala sa aj ako signálny komunikačný nástroj. Hra na fujare si vyžaduje, aby mal hráč hudobný sluch. Hráč na fujare striedal svoju hru so spevom.
 
Oblasť používania fujary bola oblasť Podpoľania na ploche cca. {{km2|500|m}}. Jej melodický zvuk použili vo svojej hudobnej tvorbe i slovenskí hudobní skladatelia ([[Svetozár Stračina]] a ďalší). „Nikde inde, u žiadneho národa, spoločenstva či kmeňa sa s nástrojom zhodným s našou fujarou nestretneme. Preto je detvianska fujara považovaná za nástrojovú raritu a skvost slovenského ľudového inštrumentára.“<ref name="Sľhn">{{Citácia knihy